Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/364/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika

- Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. -71 zo dňa 19. júna 2013, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd konanie v hore uvedenej veci zastavil. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nevyhnutným predpokladom, aby žalobca mohol byť v konaní pred súdom úspešný je potrebné, aby jeho nárok bol predbežne prerokovaný podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „) a predbežné prerokovanie nároku predstavuje aj podmienku konania o nároku na náhradu škody podľa predmetného zákona v konaní pred súdom. Súd sa pokúsil tento nedostatok podmienky odstrániť výzvami adresovanými žalobcovi. Podaním doručeným súdu dňa 6.6.2013 žalobca zaslal reakciu na výzvu na výzvu, v ktorej uviedol, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaným žalovanému , ktorý by obsahoval vyznačený dátum podania. Žalobca podal originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaním žalovanému osobne do podateľne a žalovaný potvrdil prijatie individuálneho nároku spolu s prijatím iných individuálnych návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody založil žalovaný do svojho príslušného spisu a preto žalobca navrhol, aby ako dôkaz v konaní súd vykonal oboznámenie sa s príslušným spisom žalovaného. V prípade pochybnosti navrhol, aby súd získal vyjadrenie žalovaného ohľadne doručenia návrhu na predbežné prerokovanie. Poukázal tiež na postup súdu s tým, že nepredloženie návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nie je nedostatkom podania, ktorý by mal byť odstránený v režime podľa ust. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu nebolo možné nedostatok podmienky konania spočívajúci v tom, že žalobca súdu nepreukázal predbežného prerokovanie jeho nároku podľa odstrániť. Z toho dôvodu postupoval podľa (ďalej len „“) a konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. prvá veta , nakoľko žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto by mal nahradiť žalovanému trovy konania. Žalovaný si trovy konania neuplatnil, preto mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tvrdil, že na Ministerstve spravodlivosti SR podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody. Uvedenú skutočnosť súdu preukázal tým, že mu predložil zoznam jednotlivých žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR potvrdilo. Žalovaný, za ktorého koná práve Ministerstvo spravodlivosti SR skutočnosť, že by žalobca v tejto konkrétnej veci nepodal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody práve v rovnakom rozsahu ako je obsahom žaloby nikdy nenamietal, a táto otázka nie je v konaní spornou. Podľa žalobcu viackrát súdu označil dôkaz, ktorý žiada v tomto konaní vykonať, a to oboznámenie sa s príslušným spisom Ministerstva spravodlivosti SR k jemu podanej žiadosti o predbežné prerokovanie. Dôkaz okresný súd vôbec nevykonal a návrh žalobcu ignoroval bez kvalifikovaného odôvodnenia. Podľa žalobcu prvostupňový súd tak bez skutočného zistenia dospel k záveru, že žiadosť o predbežné prerokovanie v konkrétnej veci nebola podaná, a to napriek tomu, že jednak predložil súdu dôkaz preukazujúci danú skutočnosť a jednak označil ďalší dôkaz, ktorý danú skutočnosť potvrdzuje. K danému záveru prvostupňový súd nedospel s určitosťou, ale len na základe pochybnosti o tejto skutočnosti, ktorú si zároveň sám založil. Uvedenú skutočnosť tak nemal preukázanú, zistenú, ale len o nej pochyboval. Žalobca bol názoru, že nárok na náhradu škody je potrebné považovať za predbežne prerokovaný, čo sa preukazuje podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. K naplneniu pojmu predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde preto už samotným podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V danom prípade bola žiadosť jednoznačne podaná, čo potvrdzuje aj žalovaný v obsahu svojich vyjadrení. Zároveň žalobca zdôraznil, že v tejto veci rozhodoval vylúčený sudca. Poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Je tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. V ďalšej časti odvolania žalobca uvádzal skutočnosti, ktoré sa však netýkali tohto rozhodnutia, ale iného konečného (meritórneho) rozhodnutia súdu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu podľa ust. , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa žalobca proti žalovanému domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle , ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 609000149 dlžníkom Roman Martinka ako povinným v exekučnej veci sp. zn. EX 7638/2011, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Okresný súd uznesením zo dňa 18. 12. 2012 č. k. -23 podanie žalobcu zo dňa 21. 09. 2012, ktoré mu bolo doručené dňa 27. 09. 2012, odmietol. V dôsledku podaného odvolania krajský súd uznesením zo dňa 28. 02. 2013 č. k. -60 zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bol zhodne s odvolateľom - žalobcom toho názoru, že pokiaľ žalobca v podanej žalobe ako dôkaz toho, že požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, označil spis Ministerstva spravodlivosti SR, nemohol prvostupňový súd jeho podanie odmietnuť argumentujúc tým, že na výzvu súdu nepredložil označený dôkaz, o to viac, že žalovaný doposiaľ takúto skutočnosť, t. j. neprerokovanie nároku žalobcu o náhradu škody nenamietal. Za daného stavu bude vecou ďalšieho konania, aby okresný súd dôkaz označený žalobcom vykonal.

Okresný súd následne listom zo dňa 25. 04. 2013 vyzval žalovaného na oznámenie či a kedy bola žalobcom podaná písomná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku v zmysle ust. a v tejto konkrétnej veci, s totožnou výškou škody a ohľadne totožného dlžníka, pod akou spisovou značkou sa konanie u neho vedie, či už bol nárok žalobcu predbežne prerokovaný, prípadne či sa o ňom rozhoduje. Zároveň súd žiadal o zaslanie kópie žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie, nakoľko nebola súčasťou žaloby žalobcu zo dňa 21. 09. 2012. Žalovaný v liste zo dňa 17.5.2013, ktorý bol súdu doručený 23. 05. 2013 potvrdil, že mu bolo v rozmedzí od 23. 04. 2012 do 25. 09. 2012 doručených viac ako 43.000 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Uviedol tiež, že neviedol osobitný spis pre každú podanú žiadosť, ale nakoľko tieto žiadosti boli doručené so sprievodnými listami zo dňa 23. 04. 2012, 27. 04. 2012, 30. 04. 2012, 25. 05. 2012, 30. 05. 2012, 25. 09. 2012 (k dátumu 25. 09. 2012 mu boli doručené dva sprievodné listy so žiadosťami) riešil osobitne jednotným postupom objem žiadostí doručených spoločne k tomu istému dňu. Na základe tohto kritéria bolo vytvorených 8 spisov, predmetom ktorých boli žiadosti uvedené v ôsmich sprievodných listoch, ktoré boli MS SR doručené k vyššie uvedeným dňom. Vzhľadom na uvedené nie je možné predložiť súdu kópiu konkrétnej žiadosti o predbežné prerokovanie. Dodal, že žalobca neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku lebo napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, bola mu zo strany žalobcu doručená všeobecná odpoveď. V tejto nepreukázal ním požadované skutočnosti a nedoplnil žiadané informácie. Uvedeným konaním žalobcu bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený a žalovaný nepovažoval preto nárok žalobcu za predbežné prerokovaný. Z obsahu spisu okresného súdu tiež vyplýva, že podaním označeným ako „Sprievodný list k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ žalobca podáva žiadosti o predbežné prerokovanie nároku náhradu škody zo dňa 21. 09. 2012, pričom škoda poškodenému vznikla postupom príslušného okresného súdu v exekučných veciach uvedených v prílohách tohto sprievodného listu. Každá jednotlivá žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozostáva zo šiestich strán a jej prílohou je plnomocenstvo. Z výňatku zo zoznamu vyplýva, že je v ňom pod označením č. 5358 uvedené nasledovné: ISTINA RS 609000149 J. F., nar. XX. XX. XXXX, EX 7638/2011 Okresný súd Martin. List spolu s prílohou bol doručený žalovanému osobne dňa 25. 09. 2012.

O nárokoch na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhoduje súd. Poškodený sa však môže domáhať súdnej ochrany až potom, čo písomne požiadal príslušný orgán o predbežné prerokovanie žiadosti o odškodnenie, a tento orgán neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené, ktoré vychádza z ust. a a oboznámiac sa s obsahom spisu je podľa odvolacieho súdu pre prejednanie tohto nároku potrebné vopred preukázať zo strany poškodeného, v danom prípade žalobcu, podanie písomnej žiadosti adresovanej príslušnému orgánu. V tomto smere mal hodnoverne preukázané, že žalobca dňa 25. 09. 2012 písomne požiadal príslušný orgán žalovaného o predbežné prerokovanie nároku. Doručenie žiadosti potvrdil aj žalovaný a to v podaní zo dňa 30. 04. 2013 a napokon to vyplýva aj z podacej pečiatky žalovaného na sprievodnom liste. Pokiaľ okresný súd poukazoval na nepreukázanie podania žiadosti s konkrétnym obsahom odvolací súd na túto skutočnosť neprihliadol v prvom rade aj preto, že ani samotný žalovaný túto nevedel preukázať. Okrem toho žalovaný tvrdil, že žalobca mu neposkytol súčinnosť lebo žiadosť nemala požadované náležitosti. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že aj v prípade neodstránenia nedostatkov žiadosti, by v zmysle ustanovenia vety za bodkočiarkou nebolo dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. Aj preto obsah žiadosti nebol rozhodujúci.

K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu, že rozhodol vylúčený sudca poukazuje na to, že tento dôvod je rovnaký ako v jeho prvom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu a k tomuto odvolací súd zaujal právny záver (viď uznesenie zo dňa 28. 02. 2013 č. k. -60. Z toho dôvodu sa k nemu opätovne nevyjadruje.

Za daného stavu odvolací súd uznesenie okresného súdu pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude konať o uplatnenom nároku žalobcu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .