Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/39/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci F. G. nar. XX.X.N. bývajúcej s matkou dieťaťa rodičov E. G. nar. XX.X.N. bývajúcej v P. F. H. K.. Č.. X obe zastúpené JUDr. Alenou Zadákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Kováčskej ul. č. 32 a R. G. nar. X.X.N. bývajúceho v P. F. P. K.. Č.. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 12.12.2012 č. k. - 201 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného pre F. G. nar. XX.X.N. s tým, že opravuje dátum jej narodenia na XX.X.N. nesprávne uvedený vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa z 12.12.2012 č.k. -201.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 21.9.2000 sp. zn. -16 od otca pre F. z 33,19 Eur (1.000,- Sk mesačne) na 100 Eur mesačne od 1.9.2009, ktoré ho zaviazal prispievať F. do 15. dňa v mesiaci vopred a v prevyšujúcej časti zamietol návrh. Dlžné výživné 1.951,43 Eur za obdobie od 1.9.2009 do 31.11.2012 (aj keď november má len 30 dní - pozn. odvolacieho súdu) povolil otcovi splácať s bežným výživným po 50 Eur mesačne až do zaplatenia a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výrokom o zvýšení výživného a o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby ich zmenil tak, že zamietne návrh na zvýšenie výživného, pretože nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu F. viac ako 33,19 Eur mesačne. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť z 33,19 Eur, pretože v skutočnosti prispieval na výživu F. 50 Eur mesačne. Konajúcemu súdu tiež vytkol, že priznal výživné spätne, napriek tomu, že F. nadobudla v priebehu konania plnoletosť, a že uviedol nesprávny rok narodenia F.. Prezentoval názor, že súd prvého stupňa pochybil aj pri odôvodňovaní rozsudku, pretože v ňom použil presne tie isté formulácie ako v rozsudku, ktorý mu bol odvolacím súdom zrušený. Spochybnil úvahu súdu, že neprejavil záujem o prácu a v tejto súvislosti konštatoval, že predložil súdu listinné dôkazy preukazujúce opak. Uviedol, že v prípade, ak by neprejavoval záujem o prácu, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny by ho vyradil zo svojej evidencie. Poukázal na svoje zdravotné problémy, ktoré vyústili do operácie kolena v roku 2011, v dôsledku ktorých bol uznaný za práceneschopného od apríla do augusta 2012. Poznamenal, že jeho zdravotné problémy mu sťažujú možnosť uchádzať sa o riadnu prácu, pretože zamestnávatelia uprednostňujú zdravých

záujemcov. Poprel, že by vlastnil osobné motorové vozidlo a uviedol, že preukázal, že vlastníkom je jeho matka. Špecifikoval svoje príjmy za rozhodné obdobie a zdôraznil, že od septembra 2009 do decembra 2012 v priemere zarobil v čistom len 126,02 Eur mesačne. Namietal, že súd pri rozhodovaní nebral do úvahy existenciu jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú si plní po 65 Eur mesačne, že prispel F. na dovolenku aj na ošatenie, a že sa od posledného rozhodnutia o výživnom nezmenili jeho pomery.

Nikola vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne. Poprela tvrdenie otca, že by jej od novembra 2009 prispieval na výživu 50 Eur mesačne a v tejto súvislosti poukázala na to, že jej poslal po 33,20 Eur v októbri, novembri a v decembri 2009. Konštatovala, že otec nepreukázal, že by mal po operácii pretrvávajúci zdravotný hendikep, ktorý by mu znemožňoval nájsť si riadne platenú pracovnú pozíciu. Poukázala na to, že návrh na zvýšenie výživného podávala jej matka ešte v roku 2009, keď otec žiadnymi problémami netrpel. Poznamenala, že otec nevedel špecifikovať o akú prácu a akým spôsobom sa zaujímal a z jeho výpovedí na pojednávaniach citovala, že „bolo tam veľa ľudí tak odišiel“. Konštatovala, že otec bol v čase podania návrhu na zvýšenie výživného vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat Combi, ktoré splácal leasingovej spoločnosti. K jeho prevodu na matku došlo až v priebehu konania, účelovo v roku 2012, napriek tomu, že rodičia otca už vlastnia jedno osobné motorové vozidlo. Poukázala na to, že pravidelne cestuje okolo miesta bydliska otca a auto je odstavené pred jeho bydliskom každý deň. Vyjadrila presvedčenie, že potvrdenia o príjmoch otca sú skreslené, pretože ho videla na rôznych brigádach, príjmy z ktorých sa v ním priložených potvrdeniach nenachádzali. O pravdivosti jej domnienok svedčí zistenie, že bol na dovolenke v Chorvátsku, že si mohol dovoliť platiť leasing, nájom bytu, stravu a iné základné potreby, a že sa vyjadril, že „budem chodiť na dovolenky, prečo by som nemal chodiť“. Poukázala na množstvo pracovných ponúk, ktoré sú evidované na internetovej stránke www.profesia.sk <http://www.profesia.sk>, a ktoré by boli vhodné pre otca a tiež na nepomer výživného, ktoré prispieva mal. E. navštevujúcemu len materskú školu a výživnému, ktoré prispieval jej ako študentke gymnázia. Upresnila, že na dovolenku do Chorvátska jej prispel brat otca, a že keď jej dal nejakú čiastku, pohybovala sa medzi 20 a 30 Eur. Zdôraznila, že otec je majiteľom nadštandardného bytu, ktorý mu bol darovaný a prezentovala názor, že ak si nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť, má možnosť vymeniť byt za rozlohovo menší.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ) a tak ho odvolací súd nezahrnul do výroku svojho potvrdzujúceho rozhodnutia.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa (za čas, kedy bola F. maloletá) a podľa za čas, keď už dovŕšila plnoletosť bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného od 1.9.2009 do budúcna. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého výroku o zvýšení výživného presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči F.. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k

totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 100 Eur mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, zohľadňuje odôvodnené potreby F., je primerané potencionálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, aj výživnému, ktoré prispieva mal. E.. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnené potreby Nikoly sa od poslednej úpravy výživného v roku 2000, keď mala len 6 rokov podstatne zvýšili v každom smere a sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že zvýšené výživné, ktoré predstavuje len 3,33 Eur denne, zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb F., ktorá je vo veku duševného dospievania a intenzívnej prípravy na budúce povolanie a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj jej výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že jej podiel na výživnom je ešte vyšší ako otcov. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec je objektívne schopný dosahovať taký príjem, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči F. v rozsahu 100 Eur mesačne. Odvolací súd neuveril tvrdeniam otca o jeho zlej finančnej situácii, pretože v opačnom prípade by si nad rámec výživného nemohol dovoliť prispieť F. ešte aj na vodičský preukaz a oblečenie, ani ísť na dovolenku do Chorvátska, keď jeho jediným zdrojom príjmu boli údajne dávky v hmotnej núdzi v rozsahu 118,30 Eur mesačne a príjem z brigády v rozsahu 130 Eur mesačne. Práve tieto zistenia aj podľa názoru odvolacieho súdu nasvedčujú, že jeho finančná situácia je lepšia ako ju prezentoval v priebehu konania, a že bol schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto od neho možno spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil F. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého spolu nežijú, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Ani odvolací súd nezistil žiadne objektívne okolnosti, ktoré bránili otcovi zamestnať sa a poberať riadny príjem, z ktorého by si mohol v rozhodnom období plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo zvýšenom rozsahu. Otec v priebehu konania nepredložil také listinné dôkazy, ktoré by hodnoverne preukazovali, že skutočne využíva všetky svoje schopnosti, aby si našiel prácu s primeraným príjmom. Odvolací súd sa nestotožnil s obranou otca, že javil záujem o nájdenie práce s lepším príjmom, ako dosahuje v súčasnosti, pretože z jeho výpovede na pojednávaní konanom 25.10.2011 (č.l. 106 spisu) vyplýva, že sa neuchádzal o prácu v P., pretože by tam zarobil len 300 Eur mesačne. Z tohto zistenia podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne vyplýva, že otec v skutočnosti dosahuje vyšší príjem ako 300 Eur mesačne, z ktorého je schopný prispievať na výživu Nikoly vo zvýšenom rozsahu. Na tomto závere nič nemenia ani údajné zdravotné problémy otca s kolenom, pretože rovnako nepreukázal, že by mu objektívne bránili nájsť si prácu. Odvolací súd poznamenáva, že konajúci súd nepochybil, ani keď zvýšil výživné od 1.9.2009, napriek tomu, že F. nadobudla 28.4.2012 plnoletosť, pretože návrh podala jej zákonná zástupkyňa ešte v čase, keď bola F. maloletou a tá sa pripojila k návrhu na pojednávaní konanom 12.12.2012 (č.l. 198 spisu). V prípade, ak dieťa dovŕši v konaní o zvýšenie výživného plnoletosť, zostáva návrh jeho zákonného zástupcu na zvýšenie výživného zachovaný vtedy, ak sa k nemu dieťa pripojí po dovŕšení plnoletosti. Až vtedy, ak by vyhlásilo, že na návrhu na zvýšenie výživného netrvá, predmetom konania by ostalo len zvýšenie výživného do dovŕšenia jeho plnoletosti. Súd prvého stupňa nepochybil ani vtedy, ak zvýšil výživné z 33,19 Eur, pretože výživné sa vždy zvyšuje z čiastky, ktorá bola určená posledným právoplatným rozhodnutím o výživnom, ktoré je v tomto konaní menené. Pretože posledným právoplatným súdnym rozhodnutím bol otec zaviazaný prispievať na výživu F. 1.000,- Sk mesačne, t.j. 33,19 Eur mesačne (rozsudok, ktorým bol zaviazaný prispievať na jej výživu 50 Eur mesačne bol zrušený a nenadobudol právoplatnosť), súd prvého stupňa postupoval správne, ak zvýšil výživné z tejto čiastky. Skutočnosť, že otec v niektorých mesiacoch zaplatil viac ako 33,19 Eur je relevantná pre výpočet dlhu na výživnom, kde mu tieto čiastky budú zohľadnené. Pretože súd prvého stupňa rozhodol správne aj o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca, a o trovách konania, odvolací súd podľa napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného ako vecne správny potvrdil a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd podľa v spojení s opravil zrejmú nesprávnosť výroku o zvýšení výživného tak, že nesprávne uvedený rok narodenia F. „1999“ nahradil rokom 1994, pretože z rodného listu Nikoly na č. l. 10 spisu vyplýva, že sa narodila v roku 1994.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samotným. Takýmto rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej alebo o trovách konania. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, nemá možnosť, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť podľa , , pretože ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo obsahuje dôvody, ktorým sa nedá porozumieť, v takom prípade objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť, či nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Takýto postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka a dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa O.s.p

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku o dlhu na výživnom dospel k záveru, že súd prvého stupňa dôsledne nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ak v odôvodnení napadnutého výroku o dlhu na výživnom jasne a výstižne nevysvetlil, akými úvahami sa riadil, ak určil dlh na výživnom od 23.9.2009, ak na druhej strane zvýšil výživné už od 1.9.2009. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, ak v odôvodnení dostatočne nevysvetlil, akým výpočtom dospel k čiastke 1.951,43 Eur a za ktoré mesiace odpočítal otcovi jeho platby po 50 Eur. Zároveň pochybil, ak určil dlh na výživnom do 31.11., aj keď november má len 30 dní a aj keď neuviedol, prečo povolil otcovi splácať dlh na výživnom práve po 50 Eur mesačne, keď z vyplýva, že povinnosť je treba splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne neodôvodnil výrok rozsudku o dlhu na výživnom, a jeho počiatok nekorešponduje s okamihom, od ktorého zvýšil výživné, odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho bolo potrebné zrušiť rozsudok v tejto časti podľa a v tomto rozsahu vec podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou odstrániť vytýkané nedostatky, opätovne rozhodnúť o dlhu na výživnom a rozsudok v tejto časti odôvodniť v súlade s tak, aby z neho bolo zrejmé, na základe akého výpočtu dospel k určitej sume dlhu na výživnom, ako sa pritom vysporiadal s platbami otca, eventuálne aj s inými, ktoré je možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti, a za tým účelom prípadne vykonať ďalšie dokazovanie.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.