Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-132-2013.pdf
PDF · 74.95 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/132/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, proti žalovanej: O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká č. 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom: ul. Sov. Hrdinov č. 163/66, Svidník, o zaplatenie sumy 445,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 27Rob/668/2011-177 zo dňa 13.12.2012 v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 27Rob/668/2011-177 zo dňa 13.12.2012 v napadnutej časti r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd odvolaniu vedľajšieho účastníka proti výroku o trovách konania v uznesení Okresného súdu Nitra č. k. 27Rob/668/2011-53 zo dňa 25.06.2012 vyhovel a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 74,81 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 374 ods. 3, § 151 ods. 4, 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ako aj ustanovenie § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhlášky“).
Uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom dospel k záveru, že vyšší súdny úradník nerozhodol správne, keď vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že mu trovy konania nevznikli. Dodal, že vedľajší účastník podal návrh na priznanie náhrady trov konania v súlade s § 151 OSP a vyšší súdny úradník ho mal pred rozhodnutím o zastavení konania v zmysle ods. 4 vyššie uvedeného ustanovenia vyzvať na vyčíslenie trov konania do troch pracovných dní. Súd preto dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania vznikol a preto súd v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovel odvolaniu vedľajšieho účastníka a zaviazal žalobcu, uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.
Proti tomuto uzneseniu podal v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Tvrdil, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, pričom z údajov registrácie Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Dodal, že združenie vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaných, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného mal za zrejmé, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Zastal názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Dodal, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy neboli účelne vynaložené. Žalobca preto považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 19,33 eura s DPH.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 07.12.2011 domáhal vydania platobného rozkazu, v ktorom by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 440,85 eura s príslušenstvom. Dňa 15.02.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka, Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS (ďalej len Združenie) do konania na strane žalovaného, pričom Združenie požiadalo o doručenie návrhu na začatie konania a navrhlo priznať im náhradu trov konania. Následne bolo súdu prvého stupňa dňa 30.05.2012 doručené podanie žalobcu, v ktorom vzal svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu, pričom navrhol, aby súd konanie zastavil. Zároveň požiadal, o vrátenie súdneho poplatku. Súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom dňa 25.06.2012 vydal uznesenie č.k. 27Rob/668/2011-53, ktorým konanie zastavil, žalobcovi cestou príslušného Daňového úradu vrátil krátený súdny poplatok v sume 19,87 eura a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal v časti náhrady trov konania odvolanie vedľajší účastník, pričom si vyčíslil doterajšie trovy konania vo výške 75,07 eura. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie, ktorým odvolaniu vedľajšieho účastníka vyhovel a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia. Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozhodnutia okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozhodnutia, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým prostriedkom preskúmania správnosti rozsudku účastníkmi konania a aj odvolacím súdom a je v súlade so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, pričom zistil, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s vyššie uvedenými závermi, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania vznikol. Preto je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Odvolaciemu súdu taktiež nie je zrejmé,
prečo súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia, keď vedľajší účastník musí byť sám schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, pričom sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal účelnosťou vynaložených trov konania.
Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je odôvodnenie napadnutého uznesenia dostatočne presvedčivé. Napadnuté uznesenie je v tomto smere neúplné a nepreskúmateľné a podľa názoru odvolacieho súdu, jeho vydaním sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Odvolanie oprávneného má síce zákonom požadované náležitosti (§ 205 OSP), nemôže však obsahovať konkrétne dôvody nesúhlasu s napadnutým uznesením, nakoľko tieto dôvody v napadnutom uznesení chýbajú.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší len ak, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa, ktorému sa vec podľa § 221 ods. 2 OSP vracia na ďalšie konanie, je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.