Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-23-2023.pdf
PDF · 77.89 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/23/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci navrhovateľa: J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Bírošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46, Trenčín a manželky (odporkyne): H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, t.č. D. XX, L., zastúpenej JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o. so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: J. L., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 54P/63/2022-223 zo dňa 18. 01. 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku I. o rozvode manželstva, odvolaním nenapadnutý, p o n e c h á v a nedotknutý.
V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina rozviedol manželstvo účastníkov a v ďalších výrokoch maloletú J. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Matke určil povinnosť prispievať na výživu maloletej J. výživné mesačne sumou 50,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Styk matky s maloletou J. neupravil a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil súd s poukazom na ust. § 23, § 24, § 62 a § 75 Zákona o rodine s prihliadnutím na ust. § 100 CMP, pričom konštatoval, že manželstvo účastníkov je vážnym spôsobom a dlhodobo narušené, neplní svoje základné funkcie a na čas po rozvode upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, vzájomný vzťah rodičov a dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že napáda výroky II. a IV., ktorými súd maloletú J. zveril do osobnej starostlivosti otca a matke určil vyživovaciu povinnosť. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci a taktiež nevykonal dôkazy, ktoré navrhovala strana v konaní. Poukazovala na to, že je taktiež schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, a preto si myslí, že súd mal rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti bez ohľadu na vyjadrenie maloletého dieťaťa. Potvrdila, že v súčasnej dobe býva u svojej matky v jednoizbovom byte, avšak samotný súd
prvej inštancie skonštatoval, že horšie podmienky na bývanie pre maloleté dieťa nemôžu byť samé o sebe dôvodom na (ne)zverenie do striedavej, prípadne osobnej starostlivosti toho rodiča, ktorý takéto podmienky poskytuje. Poukázala na skutočnosť, že do doby, kedy maloletá J. dovŕšila 13 rokov, sa o jej výchovu starala výhradne sama, zabezpečovala lekára, odvoz na krúžky, prípravu do školy, trávenie voľného času. Otec počas pracovného týždňa pracoval v Bratislave a cez víkendy sa venoval svojím záľubám. Až v septembri 2019, keď bola donútená opustiť spoločnú domácnosť, sa začal o dcéru starať otec, pričom do výchovy zapája svoju novú partnerku. Z uvedených dôvodov žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na nové prejednanie a opätovné rozhodnutie.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a neopodstatnené. Matka maloletej opakovane navrhuje striedavú osobnú starostlivosť, pričom takéto riešenie odporuje účelu zabezpečenia riadnej starostlivosti o dieťa, jej zdravého vývinu, režimu a nie je ani v súlade s vyjadreným názorom maloletej. Pokiaľ matka navrhovala, že v čase, kedy by sa ona starala o maloletú, sa zdržiavala v rodinnom dome, kde žije otec, tak k tomu uviedol, že maloletá J. navštevuje 3. ročník Bilingválneho gymnázia v R. a cez týždeň býva na internáte. Podľa návrhu matky by tak každý druhý týždeň v rodinnom dome, kde býva otec s partnerkou, trávila sama a nie s dcérou. S matkou tiež nebýva ani staršia dcéra a ani o to nemá záujem. V tomto prípade maloletá J. sama uviedla, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti otca a nie do striedavej osobnej starostlivosti. Dcéra má takmer 17 rokov a je teda dostatočne rozumovo schopná vecne a jasne formulovať svoj názor, pričom tento by mala rešpektovať aj jej matka. Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
4. K podanému vyjadreniu svoje stanovisko uviedla matka maloletého dieťaťa tak, že sa chce naďalej podieľať na výchove dcéry ako tomu bolo dovtedy, kým navrhovateľ ju nevyštval z domu. Keďže odporkyňa nemá podmienky na bývanie s maloletou J., jediné východisko je vrátiť sa bývať do spoločnej nehnuteľnosti. Domnieva sa, že otec robí všetko pre to, aby matku od detí oddelil. Opakovane uviedla, že je schopná sa postarať o dcéru, tak ako to robila aj predtým.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadril aj opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že zotrváva na všetkých svojich dovtedajších prednesoch a vyjadreniach.
6. K vyjadreniu matky otec maloletej uviedol, že táto opakovane uvádza svoje domnienky a pocity, avšak úplne ignoruje vyjadrenie maloletej J., ktorá jednoznačne uviedla, že žiada byť zverená do osobnej starostlivosti otca a nechce striedavú osobnú starostlivosť, na čo napokon aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí prihliadal. Ako neúčelné sa javí tvrdenie matky, že cez týždeň v prípade striedavej osobnej starostlivosti by sa o dcéru starala v terajšej domácnosti otca. Opakovane poukázal na skutočnosť, že dcéra v priebehu týždňa býva na internáte, nakoľko študuje mimo miesta trvalého bydliska.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jednotlivých výrokoch ako vecne správny potvrdil. Výrok o rozvode manželstva ostal nedotknutý.
8. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania bolo rozhodovanie o rozvode manželstva a zároveň v zmysle § 100 CMP rozhodovanie o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Pri rozhodovaní o odvolaní mal odvolací súd posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutkový stav veci, ako aj skutočnosti rozhodné pre vydanie rozhodnutia o zverení maloletej na čas po rozvode do výchovy jednému z rodičov, resp. či skúmal možnosť striedavej osobnej starostlivosti. V tomto prípade mal súd preukázané, že rozpad manželstva v prevažnej miere zapríčinila odporkyňa, ktorá vznik nedorozumení riešila nadmernou konzumáciou alkoholu. Tieto skutočnosti neskôr viedli nielen k verbálnym, ale aj k fyzickým útokom. Už v roku 2019 odporkyňa opustila spoločnú domácnosť. Vzájomné konflikty vyústili do vydania neodkladného opatrenia, ktorým uložil súd odporkyni zákaz približovať sa k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. V čase rozhodovania o rozvode a o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu odporkyňa žila so svojou matkou v jednoizbovom byte a nemá tak vytvorené podmienky na zabezpečenie bývania a starostlivosť o maloletú dcéru. Táto naďalej po odchode matky zo spoločnej domácnosti žije v rodinnom dome s otcom a so staršou dcérou. V konaní bola vypočutá aj
maloletá, ktorá mala v tom čase viac ako 16 rokov a bola teda schopná rozumovo chápať veci súvisiace s rozvodom rodičov, ako aj s ďalšou starostlivosťou o ňu ako maloleté dieťa. Vyjadrila sa tak, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti otca. Súd zároveň vyhodnocoval aj možnosť striedavej osobnej starostlivosti, avšak z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že pre takýto spôsob zabezpečenia výchovy a starostlivosti o dieťa nie sú vytvorené podmienky. Matka je zamestnaná, je však striedavo dlhodobejšie PN, preto súd stanovil výživné sumou 50,- eur. So závermi súdu vzhľadom na zistený skutkový stav sa stotožnil aj odvolací súd a rozhodnutie vo veci úpravy výchovy a výživy na čas po rozvode k maloletej J. ako vecne správne potvrdil.
9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, ktoré správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom o rodine, či už pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí alebo pre zverenie do výchovy jednému z rodičov. So závermi súdu prvej inštancie sa stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP), pričom konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil.
10. Pokiaľ teda v odvolaní matka maloletého dieťaťa uviedla, že súd neúplne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. Nakoľko vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by neboli prejednané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a konštatoval, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).