Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_41Cob-13-2013.pdf
PDF · 107.65 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/13/2013
Uznesenie
?
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu Equilibrium, s.r.o., so sídlom Popradská 84, 821 06 Bratislava, IČO: 35 703 865, právne zast. AK Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, Banská Bystrica, IČO: 36 867 519 proti žalovanému Equilibrium Invest, s.r.o., so sídlom Horná 34/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 612 269, právne zast. JUDr. Danielom Šintajom, advokátom, Majerská cesta 96, Banská Bystrica, o ochrane práv k obchodnému menu, k ochrannej známke a ochrane proti nekalosúťažnému konaniu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv 6/2011-134, IČS: 6111210044 zo dňa 24.10.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv 6/2011-134 zo dňa 24.10.2012 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 16CbPv 6/2011-134 zo dňa 24.10.2012 žalobu o ochranu práv k obchodnému menu, k ochrannej známke a ochranu proti nekalej súťaži zamietol. O náhrade trov konania nerozhodoval s tým, že o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§151 ods. 3 O. s. p.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom (41Cob 336/2011 zo dňa 11.07.2012) sa zaoberal nárokom žalobcu v rovine otázky, či dochádza k porušovaniu obchodného mena, nekalej súťaži a zásahu do práv k ochrannej známke. Uviedol, že § 44 ods. 1 Obch. zákonníka o nekalej súťaži je svojím všeobecným vymedzením tzv. generálnou klauzulou, ktorá obsahuje pojmové znaky charakteristické pre každé nekalosúťažné konanie, pričom musia byť naplnené jej tri základné pojmové znaky a to musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, musí ísť o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a toto konanie musí byť objektívne spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu skutočne existujúcu, alebo hroziacu. Ďalej uviedol, že k tomu, aby v konaní súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu je treba, aby sa pri naplnení ostatných zákonných pojmových znakov nekalej súťaže sa produkty súťažiacich subjektov stretli na trhu, a to v predmete, čase a v priestore. Podľa názoru súdu prvého stupňa túto podmienku nemožno považovať za splnenú, ak ide o súťažiteľov podnikajúcich v rôznych regiónoch s rôznym predmetom podnikania a každý z nich si samostatne vytvára povesť a okruh zákazníkov. Z vykonaného dokazovania mal preto súd prvého stupňa za preukázané, že účastníci konania začali nezávisle na sebe podnikať a to v rôznych regiónoch, pričom každý z nich si samostatne vytváral povesť a okruh zákazníkov. Účastníci tak isto nepoužívajú rovnaké služby, ale služby obdobného charakteru. Zistil, že ochranná známka žalobcu OZ XXXXXX je zapísaná pre služby v triede 35 Medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre účely zápisu ochranných známok - ekonomické poradenstvo, účtovníctvo, daňové poradenstvo, audit, vedenie mzdovej agendy. Predmetom podnikania žalobcu podľa Obchodného registra, vložka č. 12221/ B k dátumu výpisu zo dňa 09.02.2011 je predmetom jeho podnikania okrem iného poskytovanie softvéru, činnosť účtovných poradcov, činnosť organizačných a ekonomických poradcov, reklamná činnosť.
Predmetom podnikania žalovaného podľa Obchodného registra, vložka č. 18618/S k dátumu výpisu zo dňa 21.09.2011 je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a administratívnej služby. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca a žalovaný majú rozdielne predmety podnikania, pričom súd mal za to, že žalovaný sa na trhu nezúčastňuje s rovnakou ponukou služieb, oslovuje klientov v odlišnom regióne ako žalobca, a teda nekoná tak, že jeho konanie je motivované súťažným zámerom, pretože súťažitelia sa nestretávajú v priamom konkurenčnom boji a preto k nekalej súťaži nedochádza.
Ohľadom zásahov do práv k obchodnému menu žalobcu súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný má v Obchodnom registri zapísané obchodné meno Equilibrium Invest, s.r.o. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 23Cdo/4384/2008 v ktorom sa porovnávala zameniteľnosť ochrannej známky N. Z. a obchodného mena Czech Trade Invest, s.r.o., pričom mal za to, že neexistuje nebezpečenstvo zámeny označenia obchodného mena žalovaného s obchodným menom žalobcu, pretože žalovaný, ako bolo zistené v konaní, nepôsobí na trhu konkurencie čo sa týka tovarov a služieb a svoje obchodné meno používa v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Hlavným predmetom podnikania žalovaného je investovanie do nehnuteľností a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich. V zmysle § 14 zák. č. 506/2009 Z. z. (o ochranných známkach), nakoľko žalovaný na trhu nepôsobí nekalosúťažne, nie je daný dôvod na to, aby žalobca zakazoval žalovanému používanie obchodného mena v obchodnom styku. Uviedol, že označenie žalobcu a žalovaného z toho dôvodu nie je totožné, pretože žalovaný ponúka služby rozdielne ako žalobca na odlišnom územnom trhu a neexistuje z toho dôvodu potenciálne nebezpečenstvo zámeny, pretože každý zo súťažiteľov oslovuje rozdielny okruh spotrebiteľov v rozdielnych regiónoch.
Súd prvého stupňa po preverení porušenia práv k ochrannej známke v zmysle možnej zameniteľnosti vo vzťahu k širokej verejnosti dospel k záveru, že tak ako bolo vyslovené v pôvodnom rozhodnutí, dominantným prvkom ochrannej známky žalobcu je slovný prvok W.. Ochranná známka žalobcu obsahuje aj chránené grafické znázornenie, čím dostatočne odlišuje svoju ochrannú známku od obchodného mena žalovaného. Slovo W. má všeobecný charakter a žalobca nepreukázal, že toto slovo sa stalo príznačným iba pre jeho podnikanie. Žalovaný v snahe nekopírovať kombinovanú ochrannú známku žalobcu používa vo svojom označení okrem slova W. doplnkové slovo C., ktoré evokuje spotrebiteľskej verejnosti predmet činnosti - investovanie. Z toho dôvodu má súd prvého stupňa za preukázané, že investovanie nie je predmetom činností žalobcu. Predmet podnikania žalobcu, ktorý mal tak isto žalovaný zapísaný v oblasti činnosti podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, reklamných a marketingových služieb žalovaný zrušil a vymazal z obchodného registra. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalovaný podnikol všetky kroky potrebné k dodržiavaniu poctivého obchodného styku, nakoľko dôsledne odlíšil rámec svojich služieb od služieb žalobcu, svoje sídlo založil v oblasti odlišnej od miesta podnikania žalobcu a do názvu obchodného mena použil od žalobcovej ochrannej známky odlišný slovný prvok, poukazujúci na jeho predmet podnikania - investovanie.
Pokiaľ sa týka hrozby zameniteľnosti uviedol, že k zameniteľnosti dochádza objektívne, preto nie je potrebné skúmať úmysel osoby alebo okolnosti, či vedela, alebo mohla vedieť, že existuje ochranná známka s rovnakým dominantným označením. Súd v zmysle Smernice 89/104/EEC čl. 5 ods. 2 mal za to, že v dôsledku totožnosti dominantného prvku „W.“ v oboch označeniach postačuje v dôsledku stupňa tejto podobnosti to, že si príslušná skupina verejnosti vytvorí medzi nimi súvislosť (prípad C 408/01). Skutočnosť, že pri posudzovaní zameniteľnosti je jedným z kritérií aj posúdenie, či ponúkané tovary a služby sú rovnaké alebo podobné a či sú ponúkané v rovnakej lokalite. Dospel k záveru, že k nekalosúťažnému konaniu a zásahom do obchodného mena zo strany žalobcu nedochádza z dôvodu rozdielnosti ponúkaných služieb a rozdielneho miesta podnikania, a preto mal súd prvého stupňa za to, že tak isto nedochádza k zásahom do kombinovanej ochrannej známky žalobcu. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol, pričom rozhodnutie o trovách konania si vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 O. s. p.
Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. žalobca. V odvolaní uviedol, že po zrušení prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom súd prvého stupňa napriek usmerneniu zo strany odvolacieho súdu na prejednávanú vec neaplikoval ust. § 10 ods. 2 Obch. zákonníka, ktoré definuje zákonom akceptované prípady existencie zameniteľných obchodných mien. Žalobca sa domnieva, že bez systematického a logického výkladu vzájomne súvisiacich ustanovení a to § 10 ods. 1 a § 10 ods. 2 Obch. zákonníka nie je možné v danom prípade do dôsledkov a
komplexne posúdiť existenciu zameniteľnosti obchodných mien účastníkov konania. Zdôraznil, že ust. § 10 ods. 1 Obch. zákonníka explicitne definuje požiadavku zameniteľnosti obchodných mien rôznych podnikateľov. Toto zákonné ustanovenie je vyjadrením požiadavky nespochybniteľnej individualizácie nositeľa obchodného mena vo vzťahu k ostatným subjektom. Rovnako tak nie je možné opomenúť požiadavku na jasnosť a pravdivosť obchodného mena každého jedného subjektu. Podľa názoru žalobcu je teda nepochybné, že základným účelom obchodného mena je poskytnúť jeho nositeľovi možnosť na svoje jednoznačné a ničím nespochybniteľné odlíšenie sa od ostatných podnikateľských subjektov, predovšetkým však od tých podnikateľských subjektov, ktoré vzniknú až v čase po registrácií jeho obchodného mena v Obchodnom registri, alebo živnostenskom registri. Je zásadne úlohou subjektu s neskorším dátumom vzniku, aby si na výkon svojej podnikateľskej činnosti zvolil obchodné meno, ktoré nie je zameniteľné s už existujúcim obchodným menom. Zdôraznil, že na ust. § 10 ods. 1 Obch. zákonníka logicky a obsahovo nadväzuje ust. § 10 ods. 2 § Obch. zákonníka, ktoré určuje, že obchodné mená viacerých právnických osôb môžu vyjadrovať spoločnú majetkovú účasť spoločníkov, ak sú navzájom odlíšiteľné. Takýto prípad nastane napríklad v situácií, keď istá skupina spoločníkov alebo akcionárov zakladá na každý samostatný projekt, alebo na každú nosnú podnikateľskú činnosť samostatnú spoločnosť, ktorá však svojím obchodným menom vo vzťahu ku všetkým tretím osobám jasne a nespochybniteľne deklaruje svoju príslušnosť k jednej skupine obchodných spoločností, resp. svoju príslušnosť k všetkým spoločníkom všetkých týchto spoločností. Poukázal na skutočnosť, že rovnaký postup pri vytváraní obchodných mien svojich spoločností aplikovali aj spoločníci žalobcu (resp. žalobca samotný, ktorý okrem spoločnosti Equilibrium, s.r.o. jej prostredníctvom založil aj spoločnosť Equilibrium Plus, s.r.o.). V prípade narušenia tohto „radu“ obchodných mien subjektom, ktorý nemá žiadne reálne ekonomické, ani personálne spojenie so staršími nositeľmi takýchto obchodných mien, bude takéto konanie súdom v zmysle ust. § 12 Obch. zákonníka zakázané, resp. odstránené. V tomto kontexte s prihliadnutím na dlhodobú a legálnu snahu žalobcu o monopolizáciu jeho práva na používanie označenia „W.“ v obchodnom styku (obchodné meno, ochranná známka) je pochopiteľná aj zákonná snaha žalobcu o dosiahnutie stavu, kedy nebude môcť toto označenie používať ako súčasť obchodného mena žiadny zo subjektov, nespĺňajúcich kritériá uvedené v ust. § 10 ods. 2 Obch. zákonníka. Dal do pozornosti odvolacieho súdu, že výkladom opaku ust. § 10 ods. 2 Obch. zákonníka je potom možné dospieť k záveru, že obchodné mená spoločností, ktoré nemajú aspoň v časti rovnakú štruktúru spoločníkov, nemôžu mať obchodné meno, ktoré vzbudzuje dojem existujúcej personálnej prepojenosti so subjektom, ktorý je nositeľom staršieho obchodného mena. Práve v možnosti vzniku takejto (akejkoľvek potenciálnej) mylnej a neželanej asociácie spočíva žalobcom tvrdená zameniteľnosť obchodných mien žalobcu a žalovaného.
Z pohľadu žalobcu je pri posudzovaní porušovania jeho práva na ochranu obchodného mena úplne bezpredmetné tvrdenie prvostupňového súdu o tom, že žalobca ponúka iné služby ako žalovaný a na odlišnom územnom trhu, na základe čoho má súd za to, že neexistuje potenciálne nebezpečenstvo zámeny, pretože každý zo súťažiteľov oslovuje rozdielny okruh spotrebiteľov v rozdielnych regiónoch. Pri posudzovaní možnej zameniteľnosti obchodných mien v zmysle ust. § 10 ods. 1 a § 10 ods. 2 Obch. zákonníka preto nie je potrebné ani možné posudzovať existenciu ich vzájomného súťažného vzťahu, ani charakter nimi vykonávanej podnikateľskej činnosti v podobe nimi ponúkaných tovarov a služieb, ako to konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí.
Žalobca ďalej uviedol, že rozsudok v časti, týkajúcej sa zásahov do práv na ochranu obchodného mena s odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 23Cdo 4384/2008, predloženého žalovaným, ktorý bol predmetom dovolania pred Najvyšším súdom ČR nebola ochrana práv z obchodného mena, ale výlučne ochrana práv z ochrannej známky a práva proti nekalosúťažnému konaniu, preto v žiadnom prípade nešlo o analogické posudzovanie nárokov na ochranu obchodného mena z hľadiska právneho a skutkového, ktoré by mohlo byť aplikovateľné na prejednávaný prípad.
K otázke existencie nekalosúťažného konania zo strany žalovaného, predpokladaného ust. § 47 písm. a) Obch. zákonníka žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný si zvolil obchodné meno obsahujúce obchodné meno žalobcu a obsahujúce dominantnú časť ochrannej známky žalobcu OZ XXXXXX, a preto nie je možné to z pohľadu žalobcu hodnotiť inak ako konanie bez akýchkoľvek pochybností subsumovateľné pod ust. § 47 písm. a) Obch. zákonníka. Žalovaný totiž vo vzťahu k tretím osobám vystupuje pod obchodným menom, ktorého podstatnú a rozhodujúcu časť viac ako 10 rokov používal výhradne žalobca ako svoje obchodné meno, resp. právnická osoba s ním personálne prepojená ako dominantnú a rozlišujúcu časť svojho obchodného mena (Equilibrium Plus, s.r.o.). Ohľadom ochrannej
známky odvolateľ uviedol, že pri porovnaní ochrannej známky žalobcu OZ XXXXXX a obchodného mena žalovaného je potrebné vychádzať z hľadiska vizuálneho, fonetického, sémantického a celkového dojmu. Zároveň sa vždy nebezpečenstvo zámeny posudzuje z pohľadu „priemerného spotrebiteľa“, pričom sú zameniteľné najmä tie označenia, ktoré sa zhodujú vo výraznom dominantnom prvku (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 23CdO 4384/2008 uvedené žalovaným vo vyjadrení). Vizuálne hľadisko je determinované slovom „W.“ a malým grafickým prvkom na strane jednej a slovami „W. C.“ na strane druhej. Žalobca preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že grafický znak nachádzajúci sa v ochrannej známke je rozhodujúci, resp. podstatný. Ide skôr o znak vizuálne neutrálny, nakoľko svojou veľkosťou je zhodný s veľkosťou písmena, nie s veľkosťou vzhľadom k slovnému prvku, resp. dominantný nepresahuje slovný prvok. Skutočnosť, že v ochrannej známke sa slovo „W.“ začína s malým začiatočným písmenom nie je z hľadiska známkovo - právneho nijako relevantná. Pri hodnote zameniteľnosti sa slovné prvky posudzujú rovnako bez ohľadu na použitie veľkých alebo malých písmen. Zdôraznil, že slovo „C.“ je v tomto prípade jediným rozlišujúcim kritériom a vzhľadom na jeho opisnosť a postavenie za slovom „W.“ je zrejmé, že celé označenie evokuje v relevantnej verejnosti určitú spojitosť s označením W. v zmysle známkového radu a podobne. Z hľadiska fonetického sú označenia zameniteľné. Z hľadiska sémantického ide o slovo pochádzajúce z latinčiny vo význame „rovnováha“. Rozhodne nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že je slovom bežne používaným v ekonomickej oblasti. Naopak nejde o slovo z bežnej slovnej zásoby, nepoužíva sa v každodennom jazyku a pre širokú verejnosť je jeho slovenský význam pomerne neznámy. Vo vzťahu k službám zapísaným pre ochrannú známku ide o slovo fantazijné, bez akejkoľvek spojitosti s nimi. Slovo „C.“ je bežným slovom anglickej slovnej zásoby vo význame investovať. Z komplexného pohľadu možno preto konštatovať, že i keď je daná minoritná vizuálna odlišnosť označení na posúdenie zameniteľnosti označení z hľadiska komplexného to nemá nijaký vplyv. Rozhodne nie je možné konštatovať, že na základe rozdielu vo veľkosti prvého písmena, existencii malého grafického prvku v ochrannej známke a naopak existencii slova „C.“ v obchodnom mene je možné vyvodiť záver, že ide o nezameniteľné označenia. Z hľadiska vizuálneho, fonetického, sémantického i komplexného ide jednoznačne o zameniteľné označenia. Pokiaľ sa týka podobnosti predmetov podnikania odvolateľ uviedol, že predmet činnosti žalovaného sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu je identický so sprostredkovateľskou činnosťou žalobcu. Navyše sprostredkovateľská činnosť žalovaného zahŕňa aj sprostredkovanie vedenia účtovníctva, alebo účtovného a daňového poradenstva, čo zasahuje podobnosťou do predmetu činnosti žalobcu ako i do služieb v triede 35, chránených ochrannou známkou XXXXXX. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a po vyslovení záväzného právneho názoru vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný v písomnom podaní k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nekonkuruje na trhu žalobcovi a na trhu sa s ním pri svojej činnosti žiadnym spôsobom nestretáva. Jediným dôvodom žaloby je, že žalovaný má zapísané podobné meno v Obchodnom registri, pričom žiadny iný dôvod k podaniu žaloby neexistuje. Existencia dvoch podobných obchodných mien podľa jeho záveru nemôže zakladať to, že sú naplnené podmienky nekalosúťažného konania. Žalobca ničím iným nepreukázal, že z tohto dôvodu mu hrozí ujma na trhu pri vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti. Zdôraznil, že žalovaný pôsobí na trhu v úplne inej podnikateľskej činnosti ako žalobca, keďže základom jeho činnosti je investovanie, pričom žalobca sa vyslovene špecializuje na účtovné, ekonomické poradenstvo. Z toho dôvodu si spotrebitelia tieto dve spoločnosti nemajú prečo zamieňať. Podľa jeho názoru štandardné používanie obchodného mena žalovaným v zmluvných obchodných vzťahoch nie je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi a takéto používanie je plne v súlade s dobrými mravmi. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 23Cdo 4384/2008 v zmysle ktorého nie je pre posúdenie nekalosúťažného konania rozhodujúci zápis činnosti v obchodnom registri, ale či sa žalovaný zúčastňuje na trhu s rovnakou ponukou služieb, oslovuje rovnaký okruh klientov a podobne, teda či žalovaný koná tak, že toto konanie je motivované súťažným zámerom. K porušovaniu práv k ochrannej známke žalobcu uviedol, že sa jedná o ochrannú známku kombinovanú, ktorá vznikla spojením slova „W.“ a grafického prvku umiestneného tesne pred týmto slovom. Samotná zhoda v tom, že kombinovaná známka a obchodné meno žalovaného obsahuje slovo „W.“ neznamená automaticky, že tieto označenia spotrebitelia vnímajú ako zameniteľné. Poukázal na znenie ust. § 14 zák. č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v zmysle ktorého majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku ich vlastné meno, priezvisko, obchodné meno alebo adresu, údaje týkajúce sa druhu kvality, množstva, účelu, hodnoty zemepisného pôvodu, času výroby, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb a označenie potrebné na určenie účelu tovarov, najmä ich príslušenstva, alebo náhradných dielov alebo na určenie účelu služieb za predpokladu, že tretia osoba ich používa v súlade s obchodnými zvyklosťami, dobrými
mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže. Podľa jeho názoru žiadnym spôsobom žalovaný nevyužíva toto označenie tak, že by to bolo spôsobilé privodiť žalobcovi nejakú ujmu, nakoľko sa neprezentuje na trhu žiadnou činnosťou, službami alebo tovarom. K porušovaniu práv k obchodnému menu uviedol, že poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 23CdO 4384/2008, týkajúceho sa nekalosúťažného konania a porušovania práv k ochrannej známke a má za to, že právne závery tohto rozhodnutia sú použiteľné aj pre posúdenie ochrany obchodného mena podľa § 10 Obch. zákonníka a teda nie je daný dôvod k zmene obchodného mena žalovaného. Z uvedených dôvodov navrhol aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 221 ods. 1, písmeno h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu o ochranu práv k obchodnému menu, k ochrannej známe a ochranu proti nekalej súťaži.
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo na ochranu svojho obchodného mena podľa ust. § 10 Obch. zákonníka, ďalej právo k ochrannej známke podľa ust. § 8 ods. 2 písm. b) a ods. 4 Zákona o ochranných známkach a právo na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu žalovaného podľa ust. § 44 ods. 1 až § 47 Obch. zákonníka, pričom prioritnú a dominantnú predstavuje rovina ochrany práv žalobcu k obchodnému menu.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania ohľadom nekalosúťažného konania (§ 44 - 47 Obch. zákonníka) dospel k záveru, že v danej veci účastníci sporu začali podnikať nezávisle na sebe a to v rôznych regiónoch, pričom každý z nich si samostatne vytváral povesť a okruh zákazníkov. Súd zistil, že nepoužívajú rovnaké služby, ale služby obdobného charakteru. Ochranná známka žalobcu č. OZ XXXXXX je zapísaná pre služby v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre účely zápisu ochranných známok - ekonomické poradenstvo, účtovníctvo, daňové poradenstvo, audit vedenie mzdovej agendy. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného poskytovanie softvéru, činnosť účtovných poradcov, činnosť organizačných a ekonomických poradcov, reklamná činnosť. Predmetom podnikania žalovaného podľa výpisu z Obchodného registra je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a administratívne služby. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca a žalovaný majú rozdielne predmety podnikania, a preto k nekalej súťaži nedochádza.
Ďalej súd prvého stupňa dospel k záveru, že neexistuje nebezpečenstvo zámeny označenia obchodného mena žalovaného s obchodným menom žalobcu, nakoľko žalovaný v konaní nepôsobí na trhu konkurenčne. Čo sa týka tovarov a služieb svoje obchodné meno používa so zásadami poctivého obchodného styku. Hlavným predmetom podnikania žalovaného je investovanie do nehnuteľností a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich. Ustálil, že nakoľko žalovaný na trhu nepôsobí nekalosúťažne, nie je daný dôvod na to aby žalobca zakazoval žalovanému používanie obchodného mena v obchodnom styku. Podľa názoru súdu prvého stupňa označenia žalobcu a žalovaného nie sú totožné, pretože žalovaný ponúka služby rozdielne ako žalobca a na odlišnom územnom trhu. Z toho dôvodu neexistuje potenciálne nebezpečenstvo zámeny, pretože každý zo súťažiteľov oslovuje rozdielny okruh spotrebiteľov v rozdielnych regiónoch.
Súd prvého stupňa ďalej po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že porušenie práva k ochrannej známke v zmysle možnej zameniteľnosti vo vzťahu k širokej verejnosti (§ 8 ods. 2 písm. b), ods. 4 Zákona o ochranných známkach) nebolo v konaní žalobcom preukázané. Uviedol, že slovo „W.“ má všeobecný charakter a žalobca nepreukázal, že toto slovo sa stalo príznačným iba pre jeho podnikanie. Žalovaný používa vo svojom označení okrem slova „W.“ doplnkové slovo „C.“, evokujúce v spotrebiteľskej verejnosti predmet činnosti - investovanie. Súd zdôraznil, že investovanie nie je predmetom činnosti žalobcu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný odlíšil rámec svojich služieb od služieb žalobcu, svoje sídlo založil v oblasti odlišnej od miesta podnikania žalobcu a do názvu obchodného mena použil od žalobcovej ochrannej známky odlišný slovný prvok poukazujúci práve na jeho predmet podnikania - investovanie. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že k nekalosúťažnému konaniu a zásahom do obchodného mena zo strany žalobcu nedochádza z dôvodu rozdielnosti ponúkaných služieb a
rozdielneho miesta podnikania, a tiež nedochádza k zásahom do kombinovanej obchodnej známky žalobcu, a preto žalobu zamietol.
Podľa ust. § 10 ods. 1 Obch. zákonníka obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.
Podľa ust. § 10 ods. 2 Obch. zákonníka obchodné mená viacerých právnických osôb môžu vyjadrovať spoločnú majetkovú účasť spoločníkov, ak sú navzájom odlíšiteľné.
Z právnej úpravy citovaného ustanovenia (§ 10 ods. 1 Obch. zákonníka) vyplýva zásada, a to nezameniteľnosť obchodného mena s obchodným menom iného podnikateľa. Z požiadavky nezameniteľnosti obchodného mena s inými obchodnými menami automaticky vyplýva, že je vylúčené označenie rovnakým názvom pod akým už vystupuje iný podnikateľ. To znamená, že zákon ustanovuje zásadu, že obchodné meno podnikateľa nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania. Zákonodarca tým chcel zamedziť takým obchodným menám, ktoré by naznačovali príbuznosť s iným podnikateľom len z hľadiska príbuznosti alebo podobnosti obchodného mena, prípadne ktoré by vyvolávali dojem podnikania v oblasti, ktorú daný subjekt nemá v predmete podnikania.
Zákon dovoľuje, aby podnikatelia patriaci do jednej ekonomickej skupiny mali také obchodné mená, z ktorých je zrejmá príslušnosť ku skupine. Najčastejšie to pravdepodobne bude výskyt slova, ktoré je silným prvkom v obchodnom mene a ktoré identifikuje celú ekonomickú skupinu, v obchodných menách všetkých subjektov patriacich do skupiny´, avšak na odlíšenie súčasťou obchodného mena každého člena skupiny bude aj ďalšie slovo alebo slová, ktoré môžu identifikovať zameranie toho - ktorého subjektu v podnikaní.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že v danej veci sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nevysporiadal s existenciou zameniteľnosti obchodných mien žalobcu a žalovaného v náväznosti na registráciu ich predmetu podnikania v Obchodnom registri, ako aj k ochrannej známke žalobcu. Teda aj s právom prednosti na základe ktorej právo na jeho ochranu má ten, v ktorého prospech svedčí časová priorita.
Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné na daný prípad aplikovať rozhodnutie NS SR 23Cdo 4384/2008, pretože tak ako už uviedol žalobca v tejto veci bola posudzovaná ochrana práv z ochrannej známky a právo proti nekalosúťažnému konaniu a preto sa nejedná o analogické posudzovanie nárokov na ochranu obchodného mena.
Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že slovo „C.“ je pri obchodnom mene žalovaného jediným rozlišujúcim kritériom od obchodného mena žalobcu, pričom súd prvého stupňa by mal skúmať, či takéto označenie nevyvoláva u verejnosti určitú spojitosť s označením žalobcu v zmysle známkového radu patriaceho žalobcovi. Aj v prípade keď úplné znenie obchodných mien účastníkov sa líši, je preukázateľné, že zákazníkom utkvie v pamäti určitá výrazná dominujúca časť takéhoto obchodného mena. Touto časťou je v oboch obchodných menách účastníkov označenie „W.“. Rozlíšenie obchodných mien žalobcu a žalovaného slovom „C.“, pričom právna forma oboch týchto účastníkov je zhodná, sa javí odvolaciemu súdu za nedostatočné a to i vzhľadom ku skutočnosti, že predmet činnosti oboch účastníkov sa prekrýva. Z toho dôvodu je potrebné skúmať, či obchodné meno žalovaného v dnešnej podobe vyhovuje uvedenej požiadavke nezameniteľnosti, vyslovenej v ust. § 10 ods. 1 Obch. zákonníka.
Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné sa zaoberať aj otázkou vyplývajúcou z ust. § 10 ods. 2 O. s. p. Žalobca správne poukázal na skutočnosť, že keď tá istá skupina spoločníkov alebo akcionárov zakladá na každý samostatný projekt alebo nosnú podnikateľskú činnosť samostatnú spoločnosť, ktorá nepochybne svojim obchodným menom deklaruje svoju príslušnosť k všetkým spoločníkom všetkých týchto spoločností (pričom týmto postupom samotný žalobca založil spoločnosť Equilibrium Plus, s.r.o.), že v prípade narušenia tohto radu obchodných mien žalovaným, ktorý nemá žiadne reálne ekonomické ani personálne prepojenie so žalobcom, je v rozpore s ust. § 10 ods. 2 Obch. zákonníka. Z uvedeného ustanovenia teda podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že zákonodarca citovaným ustanovením
práve chcel zamedziť, tak ako bolo zakotvené v právnej úprave § 10 ods. 2 Obch. zákonníka, takým obchodným menám, ktoré by naznačovali príbuznosť s iným podnikateľom.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa riadne neskúmal hľadiská vyplývajúce z ust. § 10 ods. 1 a § 10 ods. 2 Obch. zákonníka, ktoré ako už bolo uvedené v zrušujúcom rozhodnutí predstavujú nosnú rovinu podanej žaloby, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v ktorom vykoná dokazovanie v naznačenom smere a opätovne vo veci rozhodne.
O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci podľa ust. § 224 ods. 3 O. s. p.
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.