Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-156-2010.pdf
PDF · 136.97 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/156/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1716, IČO: 46 662 324, zastúpeného: JUDr.Peter Psotka, advokát, so sídlom v Zvolene, Stráž 223 proti odporkyni: A. D., nar.XX.X.XXXX, naposledy bytom v F. X. L., P. XX/X, okres V., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej: Slávka Kočanová, zamestnankyňa Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie sumy 7,67 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 7,67 EUR vo výške 9,75 % ročne od 18.8.2007 až do zaplatenia z a m i e t a.
U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v časti IV bode 6 Všeobecných podmienok spoločnosti Slovenské telekomunikácie, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby, účinných od 1.1.2003, na základe ktorej v prípade neuhradenia splatnej dlžnej čiastky za poskytnuté alebo požadované telekomunikačné služby sú Slovenské telekomunikácie a.s. (dodávateľ) oprávnené účtovať užívateľovi úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania, je neprijateľná.
Priznáva navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporkyni vo výške 10 EUR (trovy právneho zastúpenia), ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr.Petra Psotku, advokáta, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - pôvodne SKP, k.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Lezorná 64, správca konkurznej podstaty KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom v Sládkovičove, Košútska 1342 sa návrhom zo dňa 17.2.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 7,67 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25% ročne od 18.8.2007 až do zaplatenia. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Slovak Telecom, a.s. so sídlom v Bratislave uzavrela s odporkyňou zmluvu o pripojení, pričom predmetom záväzku spoločnosti Slovak Telecom, a.s. bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktorému zodpovedala povinnosť odporkyne platiť poskytovateľovi odplatu za poskytnuté služby. Odporkyňa svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi nesplnila riadne a včas a tak sa dostala do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré boli vyúčtované faktúrou. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje týmto návrhom, na základe zmlúv o postúpení pohľadávok.
Pobyt odporkyne sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť. Z uvedeného dôvodu jej v súlade s ust. § 29 ods.2 a 6 O.s.p. súd ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 24C/156/2010-45 zo dňa 20.1.2011, ktorým:
1.zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 7.67 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18.8.2007 až do zaplatenia,
2.v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky návrh zamietol,
3. určil, že zmluvná podmienka uvedená v časti IV odseku 6 Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou dňa 4.12.2003, oprávňujúca dodávateľa uplatniť si úroky z omeškania vo výške 18,25% ročne z dlžnej sumy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
4. a priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporkyni.
Rozsudok súdu prvého stupňa bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/101/2011-63 zo dňa 24.4.2012 zrušený v odvolaním napadnutých výrokoch 2,3 a 4 a teda, vo výroku, ktorým súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti príslušenstva , vo výroku, ktorým určil zmluvnú podmienku za neprijateľnú a vo výroku o trovách konania. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že aj keď v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nebolo jeho povinnosťou nariadiť pojednávanie, pretože išlo o tzv.drobný spor, vzhľadom na znenie ust. § 115a O.s.p., účinného od 1.1.2012, už aj v konaniach o drobných sporoch je povinnosťou súdu pre rozhodnutie vo veci nariadiť pojednávanie tak, aby bola splnená zásada ústnosti a priamosti civilného procesu a keďže toto ustanovenie sa v zmysle prechodných ustanovení § 372u O.s.p. aplikuje aj na konania začaté pred 1.1.2012, odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok v napadnutom výroku zrušiť. Úlohou súdu bolo vo veci nariadiť pojednávanie a vec prejednať.
Od rozhodnutia odvolacieho súdu došlo opätovne k zmene právnej úpravy vo vzťahu k ust. §115a O.s.p.
Podľa ust. § 115a ods.2 O.s.p., v znení účinnom od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Drobným sporom sa v zmysle ust. § 200ea ods.1 O.s.p. rozumie vec, v ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 EUR.
Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.zák.ustanovenia § 115a ods.2 O.s.p., vzhľadom k tomu, že v danom prípade hodnota uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania (7,67 EUR) neprevyšuje 1.000 EUR a teda, ide o drobný spor.
Predmetom konania ostal nárok navrhovateľa uplatnený titulom úrokov z omeškania, ktorý bol súdom prvého stupňa zamietnutý a následne zrušený odvolacím súdom. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd priznal navrhovateľovi istinu vo výške 7,67 EUR a úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 18.8.2007 až do zaplatenia, odvolaním napadnutý nebol a teda, nadobudol právoplatnosť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:
Zo zmluvy o pripojení (č.l.9, 10 a 11 spisu) súd zistil, že odporkyňa a obchodná spoločnosť Slovak Telecom, a.s. so sídlom v Bratislave ( ďalej len ST) uzavreli dňa 4.12.2003 v písomnej forme zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa spoločnosť Slovak Telecom a.s. zaviazala zriadiť telefónnu prípojku, pripojiť koncové telekomunikačné zariadenia a poskytovať alebo sprístupniť s tým súvisiace služby špecifikované v tejto zmluve, za podmienok stanovených touto zmluvou a odporkyňa
ako účastník sa zaviazala platiť cenu za zriadenie a používanie telefónnej prípojky a za poskytovanie týchto služieb podľa platnej Tarify ST. Odporkyni bolo pridelené telefónne číslo XXX XXXXXXX. Zvolila si volací program Standard.
Z Dodatku k zmluve o pripojení (č.l.9 spisu) súd zistil, že vyššie uvedené zmluvné strany uzavreli dňa 35.2.2005 dodatok k zmluve o pripojení č.9900109681, ktorého predmetom bolo poskytnutie služby - DS TP Pevné zablokovanie odchádzajúcich volaní OCB.
Z Dodatku k Zmluve o pripojení (č.l. 11 spisu ) súd zistil, že vyššie uvedené zmluvné strany uzavreli dňa 23.5.2007 dohodu, ktorou zmenili obsah Zmluvy o pripojení v časti, týkajúcej sa zvoleného volacieho programu. Odporkyňa požiadala o aktiváciu volacieho programu Doma Mini.
Zmluva o pripojení bola uzatvorená na dobu neurčitú. Zo záverečných ustanovení zmluvy vyplýva, že zmluva sa riadi platnými Všeobecnými podmienkami spoločnosti Slovak Telecom, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len „Všeobecné podmienky“), ktoré sa zmluvné strany zaviazali dodržiavať a tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Odporkyňa zároveň podpisom potvrdila prevzatie týchto Všeobecných podmienok.
Z časti IX bodu 3.Všeobecných podmienok spoločnosti ST a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby, účinných od 1.1.2003 ( č.l.87 a nasl. spisu) vyplýva, že vzťahy medzi užívateľmi a ST, ktoré nie sú upravené v zákone o telekomunikáciách, v zmluve o pripojení, v týchto Všeobecných podmienkach a Tarife ST, sa riadia Obchodným zákonníkom č.513/1991 Zb. v platnom znení.
Z časti IV bodu 6. Všeobecných podmienok spoločnosti ST a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby, účinných od 1.1.2003 vyplýva, že v prípade neuhradenia splatnej dlžnej čiastky za poskytnuté alebo požadované telekomunikačné služby sú ST oprávnené účtovať užívateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania.
Právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovak Telecom a.s. vyúčtovala odporkyni faktúrou č.XXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2007, splatnou dňa 17.8.2007 sumu 231,- Sk, t.j. 7,67 EUR ( č.l.20 spisu). Faktúrou boli vyúčtované: 1. pravidelný poplatok za používanie služby G. H. - samostatné pripojenie za obdobie od 1.8.2007 do 31.8.2001 vo výške 169,- Sk, 2. doplnkové služby - pravidelný poplatok za službu Pevné zablokovanie odchádzajúcich volaní za obdobie od 1.7.2007 do 31.7.2007 vo výške 10,- Sk a 3. všeobecné služby - pravidelný poplatok za prenájom štandardného telefónneho šnúrového prístroja tel.č. XXX XXXXXXX za obdobie od 1.7.2007 do 31.7.207 vo výške 15,- Sk, spolu s 19 % DPH.
Z Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 11.9.2009 (č.l.21 spisu) podpísaného spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou MEDIATON KMCH s.r.o. so sídlom v Hosťovciach 217 ako postupníkom v súlade s Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.7.2009 súd zistil, že spoločnosť Slovak Telecom, a.s. ako postupca a veriteľ pohľadávok uvedených v prílohe Odovzdávacieho protokolu, tieto pohľadávky postúpila spoločnosti MEDIATION KMCH, s.r.o..
Zo zoznamu odovzdaných pohľadávok vyplýva, že na spoločnosť postupníka bola postúpená aj pohľadávka postupcu voči odporkyni vyplývajúca z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 7,67 EUR, splatná dňa 17.8.2007.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l.5 spisu) súd zistil, že spoločnosť MEDIATON KMCH s.r.o., Hosťovce 217 ako postupca a spoločnosť KFZ Sys s.r.o. v konkurze, so sídlom v Sládkovičove ako postupník uzavreli dňa 14.12.2009 zmluvu, ktorej predmetom bolo postúpenie vyššie špecifikovanej pohľadávky postupcu voči odporkyni na spoločnosť postupníka.
V priebehu konania došlo k ďalšiemu postúpeniu pohľadávky a to na spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne. Uvedená zmena na strane navrhovateľa bola pripustená uznesením č.k. 24C/156/2010-79 zo dňa 17.1.2013.
Podľa ustanovenia § 1 ods.1 zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií, práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenie a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.
Podľa ustanovenia § 40 ods.1 písm.c) citovaného zákona, podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť Všeobecné podmienky. Všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä: zmluvné podmienky.
Podľa ustanovenia § 42 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo:
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ustanovenia § 42 ods.4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladov o vyúčtovaní.
Podľa ustanovenia § 43 ods.1 citovaného zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ustanovenia § 43 ods.2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 262 ods.1 zákona č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej iba Obchodný zákonník), strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 262 ods.2 Obchodného zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve.
Podľa ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúce hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak v tejto zmluve podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľné, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ustanovenia § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovak Telecom, a.s. ako poskytovateľ a odporkyňa ako zákazník uzavreli dňa 4.12.2003 zmluvu o pripojení č.XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie telefónnej prípojky, pripojenie koncového telekomunikačného zariadenia a poskytovanie a sprístupnenie verejnej telekomunikačnej služby (volací program ST Standard) a odporkyňa sa zaviazala platiť cenu za zriadenie a používanie telefónnej prípojky a cenu za poskytované služby podľa platnej Tarify ST. Ďalej mal súd za preukázané, že uvedené zmluvné strany uzavreli dňa 25.2.2005 Dodatok k zmluve o pripojení, ktorého predmetom bolo objednanie doplnkovej služby DS TP - Pevné zablokovanie odchádzajúcich volaní OCB, na dobu neurčitú, vo vzťahu k cene za uvedenú službu s odkazom na platnú Tarifu. Ďalej mal súd za preukázané, že dňa 23.5.2007 uvedené zmluvné strany uzavreli Dodatok k zmluve o pripojení, ktorého predmetom bola zmena poskytovanej telekomunikačnej služby na volací program Doma Mini.
Predmetná zmluva je zmluvou o pripojení v zmysle § 43 ods.1 zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Zmluvnými stranami boli právny predchodca navrhovateľa ako poskytovateľ pripojenia k sieti a ďalších dohodnutých služieb (podnik) a odporkyňa ako zákazník. Predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom (vyššie citované ustanovenie § 43 ods.2 zákona o elektronických komunikáciách), a teda, druh poskytovanej služby, miesto jej poskytovania - Tr.SNP č.16, Košice a cenu za službu - odkazom na tarifu.
Z obsahu zmluvy o pripojení vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť, v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 43 ods.1 zákona o elektronických komunikáciách, tvorili aj Všeobecné podmienky spoločnosti Slovak Telecom, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktoré boli odporkyni odovzdané pri podpise zmluvy a ktoré sa zaviazala dodržiavať.
Povinnosť odporkyne ako zákazníka platiť cenu za poskytované služby vyplýva z obsahu zmluvy, ako aj z vyššie citovaného ustanovenia § 42 ods.4 zákona o elektronických komunikáciách. V súlade s ust. § 42 ods.1 citovaného zákona právny predchodca navrhovateľa - poskytovateľ služieb vyúčtoval poskytnuté služby faktúrou č.XXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2007, ktorá bola splatná dňa 17.8.2007 vo výške 231,-Sk. Z obsahu faktúry je zrejmé, že vyúčtovaná bola cena za služby, ktoré boli predmetom zmluvy o pripojení resp. dodatkov k tejto zmluve.
Súd mal za preukázanú aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní. Túto navrhovateľ nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa. Spoločnosť Slovak Telecom a.s. ako pôvodný veriteľ a zmluvná strana v predmetnom záväzkovo-právnom vzťahu, postúpila pohľadávku, ktorá bola predmetom tohto konania na spoločnosť MEDIATON KMCH s.r.o. so sídlom v P. XXX Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.7.2009. Následne spoločnosť MEDIATON KMCH s.r.o. postúpila predmetnú pohľadávku zmluvou zo dňa 14.12.2009 na spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. v konkurze, so sídlom v Sládkovičove. Pôvodný navrhovateľ bol správcom konkurznej podstaty tejto spoločnosti a jeho aktívna legitimácia v tomto konaní vyplývala z ust. § 47 ods.4 zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších právnych predpisov, podľa ktorého súdne konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. V priebehu konania došlo k ďalšiemu postúpeniu predmetnej pohľadávky z pôvodného navrhovateľa na súčasného, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012.
Podľa ustanovenia § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka, postúpením pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
V danom prípade mal súd za to, že predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzatvorené platne. Súd mal za to, že pohľadávka, uplatnená touto žalobou, bola v zmluvách o postúpení pohľadávok dostatočne individualizovaná identifikáciou dlžníka i výškou pohľadávky. Nastali tak účinky postúpenia, a teda, že postupca stratil postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a postupník sa stal veriteľom, pretože nadobudol pohľadávku voči odporkyni. Na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka nie je potrebný súhlas dlžníka. Tento však musí byť o postúpení vyrozumený. Inak môže plniť dlh voči pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaviť záväzku. V danom prípade mal súd účinnosť postúpenia pohľadávky za preukázanú v zmysle ustanovenia § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka tým, že nový veriteľ (postupník) preukázal voči odporcovi ako dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Nový veriteľ tak môže urobiť najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky. Existencia takejto platnej zmluvy bola v konaní preukázaná a preto súd dospel k záveru, že v danom prípade vznikli právne účinky postúpenia aj voči odporkyni a tým aj jej povinnosť plniť novému veriteľovi - navrhovateľovi.
Pretože v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa predmetnú faktúru uhradila a teda, že svoj dlh splnila, súd ešte v pôvodnom rozsudku konštatoval, že pôvodný navrhovateľ ako právny nástupca pôvodného veriteľa sa dôvodne domáhal zaplatenia uplatnenej pohľadávky touto žalobou a rozhodol tak, že zaviazal odporkyňu na zaplatenie celej uplatnenej istiny vo výške 7,67 EUR.
Popri istine sa navrhovateľ domáhal aj priznania príslušenstva - úrokov z omeškania, a to vo výške 18,25% ročne zo sumy 7,67 EUR od 18.8.2007 až do zaplatenia.
Navrhovateľ svoj nárok v tejto časti odôvodňoval poukazom na dohodu o voľbe práva, učinenú účastníkmi konania v zmysle ustanovenia § 262 ods 1 a 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania poukázal na skutočnosť, že predmetná dohoda o voľbe práva je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení.
Navrhovateľ tvrdil, že predmetná dohoda o voľbe práva, v danom prípade režimu Obchodného zákonníka, oprávňovala zmluvné strany dohodnúť sa o výške úrokov z omeškania (tzv. zmluvný úrok z omeškania), pretože to pripúšťa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka. Súd zistil, že dohoda o výške úrokov z omeškania je obsiahnutá v časti IV bode 6 Všeobecných podmienok a oprávňuje poskytovateľa služieb uplatniť si v prípade omeškania s plnením dlhu úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne (t.j. 18,25% ročne) z dlžnej sumy.
Súd napriek dohode zmluvných strán o voľbe práva a o výške úrokov z omeškania nepriznal navrhovateľovi úroky z omeškania v celom uplatnenom rozsahu. Vychádzal pritom z charakteru zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.
Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu svojich záujmov. Do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica EÚ č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmlúv (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L095,21/4/1993).
Podľa článku 6 bodu 1 Smernice Rady č.93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Spotrebiteľská zmluva je druhom zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Z vyššie uvedenej smernice č.93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že táto za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Charakteristickým znakom spotrebiteľských zmlúv teda je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo formulároch. V § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka je zakotvená absolútna neplatnosť takých dojednaní alebo dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľom je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I na spoločnosť právneho predchodcu navrhovateľa - Slovak Telecom, a.s., v ktorom je vymedzený predmet jeho podnikania, je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa v čase uzavretia zmluvy s odporkyňou podnikal v oblasti zriaďovania a poskytovania dohodnutých služieb. V danom prípade, v danom zmluvnom vzťahu teda právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Odporkyňa bola v postavení spotrebiteľa. V konaní nebolo preukázané a ani navrhovateľ netvrdil, že by odporkyňa pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V predmetnej veci je nepochybné, že
odporkyňa ako spotrebiteľka síce mala možnosť sa pred uzavretím zmluvy oboznámiť so zmluvnými podmienkami, vymedzenými vo všeobecných obchodných podmienkach, ale obsah zmluvy nemala možnosť ovplyvniť. Zmluva, vrátane všeobecných obchodných podmienok, bola odporkyni predložená na formulári, vopred pripravenom právnym predchodcom navrhovateľa. Predmetnú zmluvu o pripojení, vychádzajúc z jej charakteru, teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a to bez ohľadu na jeho právnu formu, je v danom prípade irelevantné, že účastníci konania sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Na základe tohto záveru potom platí, že normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Na spotrebiteľské zmluvy je však potrebné v prvom rade aplikovať všeobecnú úpravu o neprijateľných podmienkach (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Vyššie citované ustanovenie § 369 ods.1 Obchodného zákonníka umožňuje zmluvným stranám dojednať v zmluve výšku úrokov z omeškania ako sankciu za omeškanie s plnením peňažného záväzku. Dohoda zmluvných strán má podľa Obchodného zákonníka prednosť pred zákonnou úpravou výšky úrokov z omeškania. V danom prípade, z porovnania účastníkmi konania dohodnutej výšky úrokov z omeškania (0,05% denne predstavuje 18,25% ročne) s úpravou tejto sankcie podľa Občianskeho zákonníka a predpisov vydaných na jeho vykonanie je zrejmé, že dohoda zmluvných strán v danom prípade je v neprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, čo je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Naopak, ako to vyplýva z ust.§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Zhrnúc vyššie uvedené, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd pri rozhodovaní o úroku z omeškania vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka § 517 ods.1 a 2 a príslušného vykonávacieho predpisu - Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. (§ 3 citovaného nariadenia), ktoré majú prednosť pred úpravou v zmysle Obchodného zákonníka.
Postup súdu pri určení niektorej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, je upravený v ustanovení § 153 ods.4 O.s.p.. V zmysle citovaného ustanovenia je možné nepriznať plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky uložiť povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, pričom súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 153 ods.4 O.s.p. súd vo výroku tohto rozsudku určil, že zmluvná podmienka uvedená v časti IV bode 6 Všeobecných podmienok spoločnosti Slovenské telekomunikácie, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby, účinných od 1.1.2003, na základe ktorej v prípade neuhradenia splatnej dlžnej čiastky za poskytnuté alebo požadované telekomunikačné služby sú Slovenské telekomunikácie a.s. (dodávateľ) oprávnené účtovať užívateľovi úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Podľa ustanovenia § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Táto je v danom prípade zrejmá z faktúry č.XXXXXXXXXX, ktorou právny predchodca navrhovateľa účtoval odporkyni cenu za poskytnuté služby. Predmetná faktúra sa stala splatnou dňa 17.8.2007; odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením dlhu dňom nasledujúcim po dni splatnosti, t.j. dňa 18.8.2007. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ požadoval úroky z omeškania správne odo dňa, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením dlhu. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. Dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania so splnením dlhu bol vo výške 8,5% ročne. Súd preto ešte v pôvodnom rozsudku priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v tejto výške a odo dňa, ako to navrhovateľ uplatňoval v návrhu na začatie konania. V prevyšujúcej časti, vo vzťahu k úrokom z omeškania uplatneným nad súdom priznanú výšku úrokov, súd návrh ako nedôvodný, vzhľadom na vyššie uvedené závery zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.
Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
V danom prípade, v zmysle zásady úspechu v konaní ( navrhovateľ mal neúspech len vo vzťahu k časti uplatneného príslušenstva pohľadávky) a vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. navrhovateľovi patrí právo na náhradu trov konania proti odporkyni, ktorá v spore v prevažnej miere úspech nemala.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania vo výške 47,10 EUR. Trovy navrhovateľa predstavuje odmena za zastupovanie, pretože navrhovateľa v tomto konaní zastupoval advokát.
Využijúc moderačné právo vyplývajúce z vyššie citovaného ust. § 150 ods. 2 O.s.p. súd znížil výšku náhrady trov z dôvodu, že trovy v uplatnenej výške sú neprimerané voči pohľadávke uplatnenej návrhom na začatie konania (7,67 EUR) a zároveň, v danom prípade ide o drobný spor. Naviac, z úradnej činnosti súdu je zrejmé, že právny zástupca navrhovateľa tohto navrhovateľa zastupuje aj v mnohých ďalších sporoch s obdobným predmetom konania. Nejde teda len o vzťah na základe individuálneho plnomocenstva pre predmetnú vec. Vzhľadom na totožnosť právneho problému a rovnakých podkladov navrhovateľa je zrejmé, že prácnosť jednotlivých administratívnych prác, ako aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci je znížená. Vzhľadom na hromadné vybavovanie vecí sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky ( napr. hromadný odvoz pošty a pod.). Zhrnúc vyššie uvedené, súd mal za to, že trovy navrhovateľa sú opodstatnené len sčasti, pričom za primerané považoval priznanie trov právneho zastúpenia vo výške 20 %.
Výšku trov právneho zastúpenia súd posúdil podľa ust. § 10, § 14 a § 16 ods.3 vyhl. MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z hodnoty sporu, predstavuje 16,60 EUR a patrí za dva úkony právnych služieb: príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 28.12.2009, návrh na začatie konania zo dňa 17.2.2010, spolu vo výške 33,20 EUR. Právnemu zástupcovi patrí aj tzv.režijný paušál a to vo výške 6,95 EUR za úkon vykonaný v roku 2009 a vo výške 7,21 EUR za úkon vykonaný v roku 2010. Spolu odmena spolu s režijným paušálom predstavuje 47,36 EUR. Právny zástupca si vyčíslil odmenu v nižšom rozsahu - vo výške 47,10 EUR. 20 % z uvedenej sumy predstavuje sumu 9,42 EUR. Súd po zaokrúhlení preto navrhovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 10 EUR.
V súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil odporkyni, aby priznanú náhradu trov zaplatila navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).
Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.