Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5CoE-129-2013.pdf
PDF · 84.97 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/129/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, Krajská pobočka Nitra, so sídlom Nitra, Mostná 58, IČO: 35 937 874, proti povinnému: B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., A. L. XX, o vymoženie sumy 13,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, č. k. Er/397/2002-10 zo dňa 4. marca 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením č. k. Er/397/2002-10 zo dňa 04. 03. 2013 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Svätoondrejská 9, trovy exekúcie vo výške 25,50 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 197, § 199, § 200 ods. 1, § 203, § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 19, § 20, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1 vety prvej, § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Oprávnený návrhom zo dňa 15. 01. 2002 požiadal súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, o vykonanie exekúcie vo svoj prospech, na základe čoho mu súd dňa 05. 02. 2002 udelil poverenie. Dňa 10. 08. 2012 doručil nástupca povereného súdneho exekútora JUDr. Jozef Ivančík súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Preskúmaním spisového materiálu bolo zistené, že povinný dňa 14. 05. 2009 zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 22D/1138/2009-9 zo dňa 05. 10. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 10. 2010 zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel, resp. stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a dedičské konanie bolo pre nedostatok majetku zastavené, mal za to, že sú splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi trovy exekúcie vo výške 25,50 eura pozostávajúce z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/19995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (v znení účinnom do 30. 04. 2008) (ďalej len ,,vyhláška“) odmenu za 1 začatú hodinu exekučnej činnosti vo výške 6,64 eura, za čas vynaložený návrhu a jeho kontrola, vytvorenie spisu, zapísanie návrhu do registra v trvaní 45 min, čo predstavuje 1 začatú hodinu, z paušálnej odmeny za úkony v zmysle § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške odmeny 16,60 eura, a ďalej súdnemu exekútorovi priznal aj náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky v sume 2,26 eura za vynaložené poštovné. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky za čas vynaložený na exekúciu za vydanie upovedomenia o začatí exekúcie 45 min/1 zač. hodina vo výške 6,64 s prislúchajúcou DPH, nakoľko v prípade jej priznania by
išlo o duplicitné priznanie náhrady trov exekúcie za tento úkon, keďže je odmeňovaný v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky, zároveň súdnemu exekútorovi nepriznal hotové výdavky predstavujúce cestovné vo výške 33,86 eura, nakoľko vykonanie pracovnej cesty nebolo v spise žiadnym spôsobom preukázané. Na základe vyššie uvedených skutočností súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, ako právnemu nástupcovi JUDr. Gabriela Szénásiho, na ktorých úhradu zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 EP oprávneného.
Proti uvedenému uzneseniu podal súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík včas odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že napadol časť rozhodnutia týkajúceho sa trov exekúcie. Uviedol, že uvedeným uznesením súd exekúciu zastavil a priznal JUDr. Jozefovi Ivančíkovi - nástupcovi po súdnom exekútorovi JUDr. Gabrielovi Szénásimu náhradu trov exekúcie vo výške 13,12 eura vrátane DPH, pričom vyššie uvedeným rozhodnutím Okresného súdu Nitra vznikla JUDr. Szénásimu škoda a JUDr. Ivančík by úhradou uvedenej sumy získal neoprávnený majetkový prospech. Mal za to, že prvostupňový súd vo svojom uznesení neuviedol, na základe čoho rozhodol o nepriznaní požadovaných trov JUDr. Szénásimu a priznaní trov JUDr. Ivančíkovi, ktorý ich nežiadal - v tejto veci JUDr. Ivančík nemôže postupovať podľa § 16a ods. 5 Exekučného poriadku, t. j vysporiadať plnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, vrátane trov exekútora, ktorého výkon funkcie zanikol, nakoľko JUDr. Szénási v uvedenej veci nevymohol žiadne nerozdelené finančné prostriedky. Okresný súd Nitra vo svojom uznesení neodôvodnil nepriznanie DPH JUDr. Ivančíkovi, ktorý je platca DPH, a pri určovaní odmeny súdneho exekútora priznal odmenu len za vykonané úkony podľa § 14 ods. l písm. b/, ods. 3 v spojení s § 15 ods. l vyhl. č. 233/1995 Z. z (zrejme chyba, správne z. č. 288/1995 Z. z.), t. j. len za 5 úkonov exekučnej činnosti. Prvostupňový súd vôbec nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. l písm. a/, ods. 2 vyhlášky, nakoľko podľa jeho názoru je odmena za úkony požadované súdnym exekútorom podľa počtu odpracovaných hodín požadovaná duplicitne a odmena je mu priznaná len podľa úkonov, taktiež za cestovné, nakoľko nemal za preukázané, že exekútor takúto sumu na cestovné vôbec vynaložil. Pri rozhodovaní o odmene súdneho exekútora podľa ust. § 14 ods. 1, písm. a/ a b/ vyhl. č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30. 04. 2008 je potrebné vychádzať z gramatického výkladu týchto ustanovení a vzťahov medzi nimi, teda z výkladu založeného na tom, že medzi uvedenými písmenami ustanovenia § 14 ods. 1 nie je žiadna spojka. Exekútorovi teda patrí odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Paušálna odmena za úkony označené ako doručenie rôznych listín v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b/, v spojení s ust. § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Zb. zákonov účinnej do 30. 04. 2008 je odmenou za ich doručenie, ale na ich vypracovanie je potrebné vynaložiť určitý čas, ktorý sa odmeňuje podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 14 ods. 2 tejto vyhlášky. Spracovanie určitého úkonu sa teda nepovažovalo pre určenie odmeny exekútora za úkon totožný s jeho doručením. Vyhláška č. 288/1995 Z. z. v znení jej účinnosti do 30. 04. 2008 nevylučovala poskytovať súdnemu exekútorovi za výkon v exekučnej činnosti tak časovú, ako aj paušálnu odmenu. K tomu, aby vôbec mohlo byť získané poverenie, vydané upovedomenie o začatí exekúcie, zistený majetok, účet a platiteľ mzdy povinného, je nevyhnutné vypracovať žiadosť o udelenie poverenia, spracovať upovedomenie o začatí exekúcie a vyhotoviť žiadosti o poskytnutie súčinnosti, načo je potrebné vynaložiť určitý čas. Uvedený názor Okresného súdu v Nitre je nesprávny, nakoľko súdny exekútor pri svojej činnosti vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú konkrétne uvedené v § 15 ods. l citovanej vyhlášky.
K odvolaniu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka sa vyjadril oprávnený, ktorý ponechal rozhodnutie na úvahe súdu.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k tomu záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné v celom rozsahu zrušiť procesným postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 OSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
Súd je povinný rozsudok (uznesenie) odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Za nepreskúmateľné je treba považovať aj rozhodnutie, v ktorom sa súd skutkovo a právne nevysporiadal s celým uplatneným nárokom, a za taký je treba považovať aj rozhodnutie, v odôvodnení ktorého súd neuviedol, prečo zamietol zvyšok návrhu navrhovateľa. Takto musí byť presvedčivo odôvodnený aj výrok o trovách konania. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V prípade rozhodovania súdu konečným meritórnym rozhodnutím, ale aj v prípade rozhodnutia nemeritórneho, ale vo svojom dôsledku konečnom (rozhodnutie, ktorým sa konanie končí) je potrebné, aby súd dodržal podmienky vyššie uvedené a dal na otázky vyskytujúce sa v konaní vyčerpávajúcu odpoveď nielen pokiaľ ide o zisťovanie relevantných skutočností, ale tiež odpoveď na otázky spočívajúce v správnom právnom posúdení skutočností, na ktoré tieto skutočnosti dopadajú. Odvolací súd prvostupňovému súdu vyčíta, že nedostatočne odôvodnil rozhodujúcu a relevantnú otázku, na ktorú súd musel v rámci presvedčivosti súdneho rozhodnutia, ktoré sa týkajú časti rozhodnutia o trovách exekúcie dať náležitú odpoveď.
Prvostupňový súd správne zistil, že v prebiehajúcom konaní bol pôvodne povereným súdnym exekútorom JUDr. Gabriel Szénási, Župná 6, Komárno, pričom jeho náhradníkom sa stal súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík odo dňa 19. 06. 2011. Súd prvého stupňa však nesprávne uzavrel, že náhradník JUDr. Ivančík žiada priznať trovy exekúcie. Z obsahu podania súdneho exekútora JUDr. Ivančíka zo dňa 25. 07. 2012 vyplýva, že tento súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie, avšak v závere podania žiadal, aby súd zastavil exekúciu a vydal uznesenie, ktorým zaviaže oprávneného „...k úhrade trov odvolaného súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho...“ vo výške 66 eur. Z uvedeného podania a formulácie textu, podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že aktuálny súdny exekútor žiada, aby súd priznal trovy exekúcie práve jemu. Prvostupňový súd však nedostatočne a v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP priznal trovy exekúcie aktuálnemu súdnemu exekútorovi napriek tomu, že súdny exekútor v podaní uviedol, že ide o trovy odvolaného súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že či už v súdnom spise, resp. v spise súdneho exekútora nie je žiadny písomný doklad
preukazujúci tvrdenie prvostupňového súdu v tom smere, že funkcia pôvodného súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho zanikla.
Vzhľadom na uvedené je prednostne potrebné prvostupňovým súdom vysporiadať sa s otázkou, či súdny exekútor vôbec podaním zo dňa 25. 07. 2012 žiadal priznať pre seba trovy exekúcie a následne bude potrebné vysporiadať sa s pozitívnou, alebo negatívnou odpoveďou na túto otázku. Vo svojej podstate je potrebné riešiť otázku, či nárok na priznanie trov exekúcie, ktoré vznikli pôvodnému súdnemu exekútorovi prechádzajú náhradníctvom na nového súdneho exekútora, čo fakticky napadnutým uznesením prvostupňový súd odobril a s touto právnou otázkou sa vysporiadal v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP. V rozpore s obsahom tohto ustanovenia prvostupňový súd nevenoval náležitú pozornosť ani tomu, že súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík je aj platcom DPH, ktorú si uplatnil, avšak prvostupňový súd mu ju nepriznal.
Vyššie uvedený nedostatok je dôvodom pre nutnosť zrušenia tejto časti napadnutého uznesenia, pretože ak v odôvodnení súdneho rozhodnutia chýba niektorá zo zložiek obligatórnych náležitostí zákonne odôvodneného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP), môže a spravidla to aj vedie k nepresvedčivosti rozhodnutia, ktoré sa tak vylučuje z činnosti súdu, konkrétne povinnosti konať tak, aby účastníkovi konania nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia (a ani v jeho výroku) vôbec nereagoval na to, že v danom prípade uplatnené exekučné trovy predstavujú jednak odmenu súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho v sume 66 eur a jednak odmenu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka v sume 25,50 eura.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že tento má povinnosť sa opätovne zaoberať otázkami, ktoré odvolací súd predostrel, pričom toto preskúmanie v rámci odvolacieho konania sa nedotklo správnosti priznaných, či nepriznaných trov exekúcie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v odvolacom senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.