Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_K3-16C-27-2021.pdf
PDF · 81.61 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-16C/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobkyne: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., zast. JUDr. Beátou Topolčaniovou, advokátkou so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice proti žalovaným: v 1.rade F. C., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, H., XXX XX D. a v 2.rade I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX D., obaja zast. JUDr. Martinom Polákom, advokátom so sídlom Poštová 14, 040 01 Košice o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam - rodinnému domu H. J. J. XXX na parcele registra C KN číslo XXX/X, pozemku vedeného ako parcela registra C KN číslo 405/1 o výmere 677 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a pozemku vedeného ako parcela registra C KN číslo 405/2 o výmere 501 m2 – záhrada, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie H., okres Košice-okolie, obec H..
II. Súd nariaďuje predaj nehnuteľností - rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele reg. C KN č. 405/1, pozemku vedeného ako parcela registra C KN č. 405/1 o výmere 671 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a pozemku vedeného ako parcela registra C KN č. 405/2 o výmere 501 m2 – záhrada, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie H., okres Košice - okolie, obec Skároš s tým, že výťažok bude rozdelený takto: žalobkyni v 1/3, žalovanému v 1.rade v 1/3 a žalovanej v 2.rade v 1/3.
III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikáže do vlastníctva žalovaného v1.rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 a žalovanej v 2.rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku a zaviaže každého zo žalovaných v 1. a 2.rade zaplatiť žalobkyni za odstupujúci spoluvlastnícky podiel sumu 19.500 eur.
2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že strany konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý z nich v podiele 1/3 k celku. Žalobkyňa sa podieľa na nákladoch spojených s údržbou či opravami nehnuteľností a nemá záujem ich užívať. So žalovanými sa pokúsila mimosúdne vyporiadať spoluvlastníctvo s tým, že im ponúkla odkúpenie jej podielu za 40.000 eur. Žalovaný v 1.rade vyjadril záujem o nadobudnutie jej spoluvlastníckeho podielu, avšak namietal jeho výšku tvrdiac jej neadekvátnosť i skutočnosť, že sa finančne podieľal na zhodnotení a udržaní nehnuteľností počas obdobia, kedy tam býval s rodičmi. Žalovaná v 2.rade nemala aktuálne záujem o odkúpenie podielu žalobkyne. Z dôvodu nedostatočnej komunikácie a disharmónie vzťahov žalobkyňa podala žalobu na súde. Žiaden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti aktívne neužíva, je potrebné plniť povinnosti z toho plynúce a žalobkyňa nemá záujem sa naďalej podieľať na nákladoch spojených s údržbou nehnuteľností.
S prihliadnutím aj na narušené rodinné vzťahy nemá záujem zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými. Za účelom odstránenia rozporov v otázke hodnoty nehnuteľností dala vypracovať znalecký posudok, podľa ktorého je všeobecná hodnota nehnuteľností 117.000 eur, v zmysle čoho hodnota jej spoluvlastníckeho podielu predstavuje sumu 39.000 eur.
3. Žalovaní súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním veci do ich spoluvlastníctva, namietali však výšku požadovanej náhrady poukazujúc na nimi predložený znalecký posudok, ktorým bola všeobecná hodnota nehnuteľností určená na sumu 83.600 eur.
4. V priebehu konania sa strany zhodli na tom, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Zhodli sa aj na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do spoluvlastníctva žalovaných. Nakoľko medzi stranami bola sporná hodnota prejednávaných nehnuteľností a z nej vychádzajúca výška náhrady, ktorú by mali žalovaní vyplatiť žalobkyni, súd zameral dokazovanie na uvedenú skutočnosť. Strany sporu sa nakoniec zhodli na hodnote nehnuteľností 120.000 eur. Žalovaní ale nevedeli preukázať schopnosť prevziať finančný záväzok spočívajúci vo výplate uvedenej náhrady žalobkyni. Žalovaný v 1.rade uvádzal, že by vedel vyplatiť žalobkyňu len v rozsahu 20.000 eur t.j. v rozsahu 1/2 podielu žalobkyne, čo však ani nepreukázal a žalovaná v 2.rade svoju schopnosť uhradiť žalobkyni sumu 20.000 eur tiež nepreukázala. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla nariadiť predaj nehnuteľností, voči čomu žalovaní nenamietali.
5. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX, kat. územie H. sú žalobkyňa, žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu H. J. XXX K. L. M. I. E. J. XXX/X, pozemku vedeného ako parcela registra C KN č. 405/1 o výmere 671 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a pozemku vedeného ako parcela registra C KN č. 405/2 o výmere 501 m2 – záhrada, každý z nich v podiele 1/3 k celku.
6. Podľa ust. § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
7. Podľa ust. § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
8. V danom prípade nedošlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neustanovuje len púhy výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania:
a) reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva,
b) prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné,
c) predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, že vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju nemožno pri vyporiadaní prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo169/1995).
9. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva. Nakoľko reálne rozdelenie nehnuteľností nie je možným spôsobom vyporiadania, do úvahy prichádza druhý zákonom stanovený spôsob, a to prikázanie vecí do vlastníctva žalovaných, ktorí mali o toto nadobudnutie záujem.
10. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady spoluvlastníkom, ktorí stratia svoj spoluvlastnícky podiel. Súd sa musí zaoberať aj posúdením solventnosti spoluvlastníka, ktorému má vec pripadnúť, t.j. či takýto spoluvlastník disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady ostatným spoluvlastníkom. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd môže prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu (I. Fekete: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2.zväzok, Eurokódex, 2015, s. 302)
11. Pod rozsah posúdenia primeranosti náhrady spadá aj hľadisko solventnosti toho spoluvlastníka, ktorému má spoločná vec pripadnúť (jeho schopnosť poskytnúť náhradu a včasnosť poskytnutia náhrady). Toto je dôležité z hľadiska, či spoločnú vec možno vôbec prikázať niektorému zo spoluvlastníkov a ktorému konkrétnemu spoluvlastníkovi má byť vec prikázaná. Pokiaľ hľadisko solventnosti nie je preukázané, môže postup podľa § 142 ods. 1 tretej vety OZ znamenať zásah do práva vlastniť majetok. pretože nie je garantované, že spoluvlastník bude zbavený svojho spoluvlastníckeho práva pri poskytnutí primeranej náhrady. (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 494/2003).
12. V konaní nebola preukázaná schopnosť žalovaných v 1. a 2.rade zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel, a preto nie je možné vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním vlastníctva žalovaným. Do úvahy teda prichádza posledný možný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, a to predaj veci a rozdelenie výťažku. Súd preto rozhodol o nariadení predaja nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude vyplatený každému zo spoluvlastníkov (strán sporu) podľa výšky ich podielov, t.j. každému vo výške 1/3, keďže každý z nich je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1/3 k celku. Na predaj sa použijú ustanovenia Exekučného poriadku o exekúcii predajom nehnuteľností (§ 134 až 165 Exekučného poriadku).
13. Súd dodáva, že neboli zistené žiadne dôvody pre nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pre ktoré by záujem ponechať spoluvlastnícky stav prevažoval nad záujmom žalobkyne zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, čo by predstavovalo výnimku zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k zotrvaniu v podielovom spoluvlastníctve.
14. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach prejednávaného prípadu alebo v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu. V danom prípade súd zohľadnil predmet sporu, ktorým je vyriešenie majetkových záležitostí oboch strán sporu (iudicium duplex), čo predstavuje dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle cit. § 257 CSP.
17. Žalobkyňa požadovala priznať jej náhradu trov konania dôvodiac, že pre správanie sa žalovaných bolo vedené toto konanie, ktoré sa nakoniec skončilo rozhodnutím súdu o nariadení predaja. Okolnosti prejednávaného sporu však podľa názoru súdu neodôvodňujú priznať žalobkyni náhradu trov konania, pretože síce súd na jej návrh rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva, avšak nerozhodol o vyporiadaní spôsobom ako ona navrhovala v žalobe i pred začatím konania. V konaní bola sporná výška primeranej náhrady za odstupujúci podiel, žalobkyňa však sama v priebehu konania menila výšku sumy, ktorú požadovala vyplatiť od žalovaných. Nemožno konštatovať, že výsledok sporu zodpovedá návrhu žalobkyne pred podaním žaloby, a že teda výlučne z dôvodov na strane žalovaných muselo prebehnúť toto konanie. Dôvody neuzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielových spoluvlastníkov boli dané na oboch stranách sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).