Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-352-2012.pdf
PDF · 99.15 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/352/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, IČ 00001350, zastúpeného Mgr. Romanom Ambrožom, advokátom so sídlom Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 312.954,08 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 312.954,08 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 10,90 % ročne zo sumy 228.269,96 Kč za obdobie od 19.1.2012 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 228.269,96 Kč od 19.1.2012 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 754,- eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 1.197,32 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 6.3.2012 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd odporcu a pôvodne označenú odporkyňu v 2. rade S. K. zaviazal na zaplatenie sumy 312.954,08 Kč so zmluvným úrokom vo výške 10,90 % p.a. z čiastky 228.269,96 Kč za obdobie od 19.1.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 15 % ročne z čiastky 228.269,96 Kč za obdobie od 19.1.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 002622534R, v ktorej vystupujú spoločne a nerozdielne ako spoludlžníci. Navrhovateľ na základe uvedenej zmluvy poskytol odporcovi dňa 14.12.2007 finančné prostriedky do výšky úverového limitu 290.000,- Kč. Odporca sa zaviazal k riadnemu a včasnému plateniu úveru. Odporca, napriek opakovaným urgenciám však svoje povinnosti riadne neplnil a nehradil splátky podľa čl. V zmluvy. Navrhovateľ poslal odporcovi poslednú výzvu k zaplateniu dlžnej čiastky. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Navrhovateľ bol nútený pristúpiť k zosplatneniu úveru dňa 15.3.2010, o čom informoval odporcu listom a vyzval ho k úhrade celého dlhu vrátane poplatkov podľa sadzobníka navrhovateľa. Navrhovateľ požadoval v súlade s ut. čl. IV zmluvy uhradenie úroku vo výške 10,90 % p.a. z nesplanenej čiastky úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru a v súlade s čl. VI zmluvy uhradenie úroku z omeškania vo výške 15 % p.a. z čiastok, ktoré je odporca povinný zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy (.t.j. istina a poplatky) a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch splatnosti. Navrhovateľom požadovaná čiastka 312.954,08 Kč prestavuje aktuálnu dlžnú čiastku vyčíslenú k 18.1.2012 a skladá sa zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 228.269,96 Kč, zmluvného úroku 48.221,80 Kč a úroku z omeškania vo výške 36.462,32 Kč.
Uznesením č.k. 17C/352/2012-101 zo dňa 25.7.2013 súd konanie voči odporkyni v 2. rade zastavil na základe späťvzatia žalobného návrhu navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade z dôvodu schválenia oddlženia odporkyne v 2. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.8.2013.
Na nariadené pojednávanie dňa 30.9.2013 sa nedostavil štatutárny zástupca navrhovateľa, jeho neprítomnosť ospravedlnila právna zástupkyňa s tým, že súhlasí, aby vec súd prejednal v jeho neprítomnosti. Odporca mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, zásielku prevzal prostredníctvom zamestnávateľa dňa 30.7.2013, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.
Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise a to návrhom na č.l. 1 - 3 v spojení so zmenou návrhu zo dňa 25.6.2013 na č.l. 87, zmluvou o úvere spolu s obchodnými podmienkami na č.l. 4 - 15, oznámením o zosplatnení úveru spolu s doručenkou a výzvou na zaplatenie dlžnej sumy na č.l. 16 - 21, prehľadom jednotlivých splátok na č.l. 22 - 28, vyjadrením odporcu 2/ na č.l. 75, uznesením Krajského súdu v Českých Budejoviciach na č.l. 76, späťvzatím návrhu vo vzťahu k odporcovi 2/ na č.l. 87 v spojení s uznesením o zastavení konania vo vzťahu k odporcovi 2/ na č.l. 101 a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
Zo zmluvy o úvere č. 002622534R zo dňa 14.12.2007 uzavretej medzi navrhovateľom na jednej strane a odporcom a S. K. ako klientmi na strane druhej súd zistil, že navrhovateľ sa zaviazal poskytnúť klientom peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 290.000,- Kč, vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť mali byť úročné pevnou úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % p.a.. (časť I, bod I.5 zmluvy) Ročná percentuálna sadzba nákladov činila 13,82 % p.a. za predpokladu čerpania úveru do výšky úverového limitu. Klienti sa zaviazali splácať úroky a istinu úveru v 84 mesačných anuitných splátkach vo výške 4.954,- Kč vždy 15. dňa mesiaca, s prvou splátkou dňa 15.1.2008 a poslednou splátkou dňa 15.12.2014. Pre prípad, ak klient nedodrží termíny a výšku splátok alebo nesplatí ostatné peňažné záväzky vyplývajúce zo zmluvy, dojednali si účastníci zmluvy úrok z omeškania so sadzbou vo výške 15 % p.a. z čiastok, ktoré je klient povinný zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch splatnosti (časť. I, pod I.7 zmluvy).
Podľa výpisu z účtu odporcu bol úver vo výške 290.000,- Kč čerpaný dňa 7.12.2014.
Listom zo dňa 15.3.2010 oznámil navrhovateľ odporcovi, že vzhľadom ku skutočnosti, že je naďalej v omeškaní s plnením záväzkov zo zmluvy o spotrebnom úvere, navrhovateľ prehlásil celú svoju pohľadávku z úveru k dátumu 15.3.2010 za splatnú. Zároveň ho vyzval k zaplateniu celej zostávajúcej čiastky, ktorá ku dňu vyhotovenia oznámenia predstavovala 235.939,77 Kč vrátane príslušenstva a poplatkov podľa sadzobníka a to do 26.3.2010.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu, keďže v čase od podania žaloby do dňa pojednávania nedošlo k žiadnym ďalším platbám ani k skutočnostiam, ktoré by mali nárok na zmenu návrhu nároku navrhovateľa.
Na pojednávaní odporca potvrdil skutočnosť, že zmluvu o úvere uzavrel s navrhovateľom v čase, keď sa zdržiaval a býval v Českých Budějoviciach spolu so svojou v tom čase manželkou S. K.. Tento úver im bol poskytnutý v zmysle podmienok tak, ako je uvedené v zmluve. Následne podľa zmluvy splácal jednotlivé splátky, avšak ich výšku si už s odstupom času nepamätá, bolo to asi 5.200,- Kč mesačne, pričom minimálne dva roky od uzavretia zmluvy splátky hradil, avšak nemá k tomu žiadne doklady. Tieto splátky boli realizované priamo z jeho mzdy, avšak nevedel uviesť bližšie, koľko splátok realizoval a v akej výške. Po rozvode s S. K. odišiel bývať na Slovensko a tu si našiel zamestnanie. V súčasnosti
však nehradí žiadne splátky v prospech navrhovateľa a ani nemal vedomosť o jednotlivých výzvach zo strany navrhovateľa.
Podľa článku 15 ods. 1, písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
Podľa článku 16 ods. 2 cit. nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa článku 3 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky podpísaný v Ríme dňa 19.6.1980 zmluva sa spravuje právnym poriadkom ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolnosti prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
Podľa § 502 ods. 2 zákona č. 513/1991 Sb. od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.
Podľa § 506 zákona č. 513/1991 Sb. je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.
Podľa § 369 zák. 513/1991 Sb. je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského. Věřitel má nárok na náhradu škody způsobené prodlením se splněním peněžitého závazku, jen pokud tato škoda není kryta úroky z prodlení.
Na základe citovaných ustanovení Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 mal súd za to, že nakoľko spor medzi účastníkmi vyplýva zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o úvere, má právomoc na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci, nakoľko odporca ako spotrebiteľ má bydlisko na území Slovenskej republiky.
Pokiaľ sa týka rozhodného práva, ktoré súd v predmetnej veci aplikoval, t. j. českého právneho poriadku, vychádzal z voľby práva, ktorá dostatočne spoľahlivo vyplýva z ustanovení zmluvy a to konkrétne úvodnej časti zmluvy, podľa ktorej účastníci uzavreli zmluvy v zmysle ustanovenia § 269 od. 2 a § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Sb.
V konaní mal súd nesporne preukázané, že na základe úverovej zmluvy č. 002622534R zo dňa 14.12.2007 uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom a S. K. ako dlžníkmi bol dlžníkom poskytnutý úver v celkovej výške 290.000,- Kč, ktorý mali dlžníci splácať v pravidelných mesačných splátkach. Dlžníci túto svoju povinnosť nesplnili, navrhovateľ preto úver zosplatnil dňa 15.3.2010. Navrhovateľ pohľadávku k 18.1.2012 vyčíslil vo výške 312.954,08 Kč, ktorá pozostáva zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 228.269,96 Kč, zmluvného úroku vo výške 48.221,80 Kč a úroku z omeškania vo výške 36.462,32Kč. Taktiež mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že úver bude úročený úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % p.a. a omeškanie dlžníka so splácaním úveru úrokom z omeškania vo výške 15 % p.a.
V spore o zaplatenie dlhu z úveru má veriteľ bremeno tvrdenia, že s dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere, že na základe tejto zmluvy sa dlžníkovi poskytli finančné prostriedky a že dlžník riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia pre veriteľa následne vyplýva bremeno dôkazné, avšak len potiaľ, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy sa dlžníkovi poskytli finančné prostriedky. Vychádzajúc z uvedeného mal súd preukázané, že navrhovateľ uniesol bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno. Naopak, odporca v konaní netvrdil, ani nepreukázal, že plnil v rozsahu väčšom, než tvrdí navrhovateľ, resp. že by pohľadávka zanikla iným zákonným spôsobom. Z uvedených dôvodov súd žalobnému návrhu ako skutkovo a právne dôvodnému v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ ako úspešný účastník v spore si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 754,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia 1.197,32 eur, ktoré špecifikoval takto:
- odmena za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 30.9.2013) po 253,93 eur,
- 2x režijný paušál po 7,63 eur, 1x režijný paušál 7,81 eur,
- cestovné výdavky na pojednávanie dňa 30.9.2013 (Bratislava - Žilina a späť 202 km x 2 = 404 km x 6,4/100 x 1,35 eur, amortizácia motorového vozidla (0,183 eur/km x 404 km), spolu 108,83 eur,
- strata času dňa 30.9.2013 (2x 1:56 hod = 8 polhodín x 13,01 eur) spolu 104,08 eur
- 20 % DPH zo sumy trov právneho zastúpenia 997,77 eur, t.j. 199,55 eur.
Súd preskúmal uplatnené trovy konania, pričom zo spisového materiálu mal preukázané, že navrhovateľ uhradil súdny poplatok vo výške 754,- eur. Trovy právneho zastúpenia neboli čo do rozsahu úkonov právnej moci, ich finančného vyčíslenia, ako i vyčíslenia výdavkov uplatnené v rozpore s ustanoveniami § 10 od. 1, § 14, § 16 ods. 3 a § 19 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 754,- eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 1197,32 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia, na zaplatenie ktorých zaviazal v spore neúspešného odporcu v súlade s citovaným zákonným ustanovením a to priamo na účet právneho zástupcu navrhovateľa v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).