Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-229-2012.pdf
PDF · 106.59 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/229/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu H. stavebná sporiteľňa, a.s., T. XX, T., O.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. E. T., advokátkou, F.. sv. L. XX, H. proti žalovaným 1/ J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, D., t.č. R. XX/XX, G., 2/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/ X, D., 3/ D. M., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, D., žalovaní 2 a 3 zastúpení D.. H. J., advokátom, S. č. XX P., o zaplatenie 8.579,15 eur s prísl., o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 8.11.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 8.11.2011 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves čk. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 4.10.2012 jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením v jeho napadnutej časti.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 7.749,15 eur s 12,99% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.579,15 eur od 1.9.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 1.487,80 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v splátkach po 150,00 eur mesačne, počnúc mesiacom december 2011, vždy do posledného dňa v mesiaci do zaplatenia pod stratou výhody splátok; žalobu voči žalovanej v 3. rade zamietol a vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 3. rade vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal úhrady sumy vo výške 8.579,05 eur s prísl., titulom nezaplateného úveru poskytnutého na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá bola uzavretá na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaní v 2. a 3. rade podpísali ako ručitelia. Vo veci bol 13.10.2009 vydaný platobný rozkaz č.k. XXRob/XXX/XXXX-XX, proti ktorému podali žalovaní v 2. a 3. rade odpor, v ktorom uviedli, že na všetkých jednaniach sa zúčastňovala matka žalovaného, pri zabezpečovaní podpisov bol žalovaný v l. rade prítomný iba 1x t.j. pri podpise prvej zmluvy. Podpis na inkriminovanej zmluve nie je jeho, ale jeho matky, preto namietajú ich pasívnu legitimáciu.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie predloženou zmluvou, všeobecnými podmienkami, výpisom z účtu, výsluchom účastníkov konania a zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 18.5.2007, na základe ktorej bol žalovanému v l. rade poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 8.298,48 eur. Žalovaný v l. rade sa zaviazal splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,99% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 55,27 eur, a do nasporenia 40% cieľovej sumy sa zaviazal vkladať na účet zmluvy pravidelné vklady vo výške 41,49 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 75,95 eur. Žalovaní v 2. a 3. rade podpísali Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ako ručitelia. V priebehu konania bolo preukázané, že žalovaná v 3. rade zmluvu ako ručiteľka nepodpísala. Keďže si žalovaný v l. rade neplnil svoje zmluvné povinnosti žalobca listom zo dňa 12.3.2009 v súlade s čl. VI. a VII. odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na okamžité vrátenie poskytnutých prostriedkov. Žalovaný v 1. rade si túto povinnosť nesplnil a žalovaní v 2. a 3. rade si svoju povinnosť vyplývajúcu z ručenia tiež nesplnili. Zostatok pohľadávky ku dňu 31.8.2009 bol vo výške 8.579,15 eur.
Keďže žalovaný v l. rade po podaní návrhu uhradil sumu 830,00 eur, preto v tejto časti žalobca zobral návrh späť a súd konanie v tejto časti zastavil, ostala neuhradená suma 7.749,15 eur. Následne boli uhradené aj ďalšie splátky a to spolu vo výške 605,00 eur, zostala neuhradená suma 7.144,15 eur.
Žalovaný v l. rade uviedol, že podaním zo 6.4.2010 požiadal žalobcu o výpoveď zo zmluvy o stavebnom sporení, o vystavenie nového splátkového plánu a o zrušenie spoludlžníkov a nahradiť ich rodičmi z dôvodu, že on úver nesplácal, pretože úver bol zobratý na opravu rodičovského domu a tento úver mala splácať mama. Keďže zistil, že mama úver nesplácala, od podania návrhu určité sumy uhradil. Zároveň uviedol, že úverovú zmluvu osobne podpísal a že je ochotný dlžnú sumu uhrádzať v splátkach po 150,00 eur mesačne.
Žalovaný v 2. rade uviedol, že matka žalovaného v l. rade ich už predtým pýtala, aby išli ručiť jej synovi, z tejto pôžičky neboli vyzvaní na platenie. Predmetom sporu je druhá pôžička. Ručenie podpísal na Obecnom úrade v D., u žalobcu nikdy nebol. Zároveň súdu predložil čestné prehlásenie žalovaného v l. rade, kde podpísal, že podpis na zmluve nie je jeho. Pri podpise druhej zmluvy na obecnom úrade bol iba on a E. U., ktorá podpisovala za syna.
Žalovaná v 3. rade uviedla, že p. U. bola prvýkrát u nich v roku 2006, druhý úver chceli brať v roku 2007. V tom čase bola u dcéry v A. E.. Podpis uvedený na zmluve nie je jej. Po doručení upomienok bola za žalovaným v l. rade a jeho matkou a oni tvrdili, že upomienky nemajú. Žalovaný v l. rade jej stále tvrdil, že on nič nepodpisoval, preto ho požiadala, aby išiel na obecný úrad, kde podpísal čestné prehlásenie.
Keďže z výsluchu svedkov - p. E. U., p. I. L. a Bc. I. L. došlo k spochybneniu pravosti podpisov na zmluve, listom z 21.4.2011 žalobca doplnil svoj návrh a uviedol, že v prípade, ak súd vyhodnotí, že zmluva je platná, žiada dlžnú sumu priznať titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 1. rade, v prípade, že zmluva je neplatná, svoj nárok uplatňuje titulom náhrady škody, pretože žalovaní poskytli súhlas s tým, že budú ručiteľský záväzok zabezpečovať. Zároveň žiadal, aby súd pripustil do konania na strane žalovaného ako ďalšieho účastníka Obec D. z dôvodu, že pracovníčka obecného úradu podpis odporkyne v 3. rade osvedčila, hoci nebola prítomná pri osvedčení. Súd návrh žalobcu uznesením č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX z 21.9.2011 zamietol z dôvodu, že predmetom konania je nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy a pasívne legitimovaní v tomto spore sú žalovaní v l. až 3. rade. Až po rozhodnutí o tomto nároku, môže byť zrejmé, či v prípade neúspechu môže žalobca svoj nárok uplatniť z iného titulu a aj proti Obci D.. V tomto konaní súd považoval tento návrh za predčasný, a preto ho zamietol. Proti tomuto uzneseniu odvolanie podané nebolo. Pre priznanie nároku z titulu náhrady škody žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že nie sú splnené základné hmotnoprávne predpoklady. Vzhľadom ku skutočnosti, že u žalovaného v l. rade nedošlo k platne uzatvorenému úverovému vzťahu (písomné čestné vyhlásenie o podpise), táto neplatnosť postihuje i ručiteľský zväzok žalovaných v 2. a 3. rade, a teda ich pasívnu legitimáciu. Doposiaľ vykonané dokazovanie nasvedčuje skutočnosti, že účastníkom prípadného úverového vzťahu so žalobcom je svedkyňa E. U. - matka žalovaného v l. rade, ktorá zabezpečovala a dojednávala čerpanie úveru s pracovníkmi žalobcu bez platne udeleného splnomocnenia žalovaným v l. rade, teda k dohode o podstatných náležitostiach došlo medzi ňou a žalobcom. Jednoznačne nevyplýva ani skutočnosť, aby žalovaný v l. rade bol v zmluvnom, záväzkovom vzťahu so žalobcom. I napriek jeho výpovedi na pojednávaní konanom 2.6.2011 je táto spochybnená samotným čestným vyhlásením, preto žalovaní v 2. a 3. rade považujú zmluvu za neplatnú a z tohto dôvodu by sa javilo uplatnenie nároku titulom bezdôvodného obohatenia, ale v tomto prípade namietajú premlčanie uplatneného nároku.
Súd prvého stupňa návrh na vypočutie pracovníkov žalobcu, ktorí spracovávali úverový prípad, na opätovné vypočutie p. U. a nariadením znaleckého dokazovania k overeniu pravosti podpisu žalovaného v l. rade zamietol z dôvodu, že pracovníci žalobcu neboli prítomní pri overovaní podpisov a žalovaný v l. rade jednoznačne potvrdil, že podpis je jeho a toto potvrdila i pracovníčka, ktorá podpis overovala.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 303, § 497, § 502, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/1995, § 3 ods. 1) súd prvého stupňa uzavrel, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení bola medzi žalobcom a žalovanými v l. a 2. rade uzavretá platná zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 18.5.2007, ktorú žalovaný v 2. rade podpísal ako ručiteľ. V konaní bolo preukázané, výpoveďami svedkýň a z predložených dokladov, že zmluvu podpísal žalovaný v l. rade a nie jeho matka. Bol mu poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 8.298,48 eur. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti omeškaním v splácaní, odstúpil žalobca listom z 2.3.2009 od zmluvy. Ku dňu podania žaloby bola dlžná suma vo výške 8.579,15 eur. Žalovaný v l. rade po podaní návrhu uhradil sumu 830,00 eur, žalobca v tejto časti zobral návrh späť a súd konanie v tejto časti zastavil, ostala neuhradená suma 7.749,15 eur. Túto sumu súd zaviazal žalovaných v l. a 2. rade uhradiť v plnej výške spolu s príslušnými úrokmi z omeškania. V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. im dlžnú sumu povolil uhradiť v splátkach po 150,00 eur mesačne. Žalobcovi vzniklo právo požadovať plnenie dlhu od dlžníka aj ručiteľa v 2. rade. Ak splní dlh dlžník, povinnosť druhého žalovaného voči veriteľovi zanikne. Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi právo veriteľa. Taktiež bolo v konaní preukázané, že žalovaná v 3. rade zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 18.5.2007 nepodpísala a ani nebola prítomná pri podpise zmluvy, preto súd žalobu voči nej zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí nemali úspech boli zaviazaní nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 3. rade, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko aj keď žalovaná v 3. rade v konaní bola úspešná, skutočnosť, že osobne nepodpísala ručiteľskú listinu neoznámila žalobcovi a tým zapríčinila, že žaloba bola podaná aj voči nej.
Vo veci bol dňa 8.11.2011 vydaný dopĺňací rozsudok, v ktorom súd prvého stupňa rozsudok č.k. XXCb/ XXX/XXXX-XXX zo dňa 8.11.2011 doplnil o výrok:
- Súd žalobu o sumu 605,00 eur zamieta.
- Plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Zároveň dopĺňacím rozsudkom opravil prvý odsek výroku rozsudku č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 8.11.2011, ktorý má správne znieť:
- Žalovaní v l. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 7.144,15 eur s 12,99 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.579,15 eur od 1.9.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v splátkach po 150,00 eur mesačne, počnúc mesiacom december 2011, vždy do posledného dňa v mesiaci do zaplatenia pod stratou výhody splátok.
- Plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Dopĺňací rozsudok súd prvého stupňa odôvodnil tým, že v rozsudku o uhradenej sume 605,00 eur nerozhodol a tiež nerozhodol, že plnením jedného so žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, preto v zmysel ust. § 166 a § 164 O.s.p. rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti dopĺňacieho rozsudku.
Keďže v dopĺňacom rozsudku súd prvého stupňa nevyčíslil trovy konania aj keď tieto boli v pôvodnom rozsudku vo výroku vyčíslené a riadne odôvodnené, súd prvého stupňa v zmysle § 164 O.s.p. rozhodol o tejto chybe v písaní opravným uznesením č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX z 4.10.2012.
Proti výroku rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovaným v l. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.144,15 eur s 12,99% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.579,15 eur od 1.9.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v splátkach po 150,00 eur mesačne počnúc mesiacom december 2011, vždy do posledného dňa v mesiaci do zaplatenia pod stratou výhody splátok, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací dôvod zakladá na ust. § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. t.j, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Svoje odvolanie odôvodnil zmätočnosťou rozhodnutia v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o trovách konania ako aj v časti priznaného úroku z omeškania, keď súd prvého stupňa nevzal do úvahy čiastkové platby realizované žalovaným v l. rade. Žalobca svoj nárok voči žalovanému v l. rade uplatnil na základe uzavretej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 18.5.2007, ktorú žalovaní v 2. a 3. rade podpísali ako ručitelia. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná v 3. rade ako ručiteľka predmetnú zmluvu nepodpísala, na základe čoho súd prvého stupňa voči nej žalobu zamietol. Žalovaní v 2. a 3. rade namietali platnosť záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v l. rade, a teda ako záväzku akcesorického aj ručiteľský vzťah a v dôsledku toho pasívnu legitimáciu žalovaných v 2. a 3. rade. Súdu prvého stupňa bolo žalovanými v 2. a 3. rade predložené písomné čestné vyhlásenie žalovaného v l. rade z 11.5.2010, v ktorom vyhlásil, že „podpis na Zmluve o stavebnom sporení a mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX z 18.5.2007 nie je mojim vlastnoručným podpisom“. V súvislosti s týmto predloženým dôkazom súd prvého stupňa vykonal ďalšie dôkazy na pojednávaní konanom dňa 2.6.2011 výsluchom svedkyne M. U. a žalovaného v l. rade, bez prítomnosti žalobcu a žalovaných v 2.a 3. rade a ich právneho zástupcu. I napriek skutočnosti, že súdu prvého stupňa boli už známe pochybnosti o platnosti úverového vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v l. rade ako vyplýva z vyhotovenej zápisnice výsluch svedkov nebol detailný a neboli vypočutí k okolnostiam samotného uzatvárania inkriminovanej zmluvy. Súd prvého stupňa sa v priebehu výsluchu obmedzil iba na konštatovanie svedkyne M. U., že nie je pravda, že by niečo podpisovala za syna. Zásadný rozpor však v naznačenom smere odstránený nebol, ani v priebehu ďalšieho dokazovania. Práve k odstráneniu pochybností a rozporov smeroval návrh na dokazovanie s odôvodnením predložený súdu podaním z 24.10.2011 žalovanými v 2. a 3. rade ako aj na pojednávaní dňa 8.11.2011. Z hľadiska zásad voľného hodnotenia vykonaných dôkazov každý samostatne a vo vzájomnej súvislosti majú žalovaní v 2. a 3. rade zato, že následné vyjadrenie žalovaného v l. rade o skutočnosti, že podpis na zmluve je jeho, je potrebné hodnotiť aj z pohľadu príbuzenského vzťahu so svedkyňou M. U.. V súvislosti s inými dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa je zrejmá aj tá skutočnosť, že všetky záležitosti ohľadom dojednávania a uzatvárania zmluvy o stavebnom úvere a medziúvere zabezpečovala svedkyňa M. U.. Navrhovaným dôkazom spôsobilým odstrániť uvedený rozpor vo vyjadreniach žalovaného v l. rade, bol okrem iného aj podrobiť podpis na inkriminovanej zmluve znaleckému skúmaniu znalca z odboru písmoznalectva. Vykonanie tohto dôkazu navrhoval aj žalobca. Zásadná zmena skutočností uvedených žalovaným v l. rade v súdu predloženom Čestnom vyhlásení a v jeho následných vyjadreniach nebola súdom prvého stupňa objasnená, pričom motivácia postupu žalovaného v l. rade je možná a logická, aj s ohľadom na príbuzenský vzťah so svedkyňou M. U.. V tejto súvislosti nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa prikladal neskoršiemu vyjadreniu žalovaného v l. rade o pravosti jeho podpisu na zmluve o stavebnom úvere a medziúvere podstatnejší význam, ako jeho písomnému Čestnému vyhláseniu, ktoré naviac potvrdil ústnym vyhlásením pred účastníkmi konania resp. pred právnou zástupkyňou žalobcu. Súd prvého stupňa sa obmedzil iba na konštatovanie, že žalovaný v l. rade potvrdil, že podpis na zmluve je jeho a toto potvrdila aj pracovníčka, ktorá podpis overovala. Avšak tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, z dôvodu, že pracovníčka obecného úradu Obce D. (svedkyňa I. L.) vo svojej výpovedi po nahliadnutí do originálu zmluvy uviedla, že ona overovala podpis J.a U.. Nie je však potvrdením záveru, že Slavomír U. bol osobne prítomný. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade poukázal na časť výpovede svedkyne I. L., kde uviedla, že po nahliadnutí do overovacej pečiatky nevie uviesť, či p. U. podpisoval zmluvu pred ňou alebo ju doniesol už podpísanú. Na to si nepamätá. Jediné vyjadrenie svedkyne I. L. pokiaľ ide o žalovaného v l. rade je v rovine predpokladu, keď uviedla, že „predpokladám, že zmluvu musel doniesť p. U. ....“. Avšak ani tieto výpovede nepotvrdili autentickosť podpisu žalovaného v l. rade, naopak potvrdzujú účasť svedkyne M. U.. Avšak vzhľadom na pochybnosti ohľadom overovania podpisov na Obecnom úrade D., keď vyšlo najavo, že podpis bol overený aj bez prítomnosti žalovanej v 3. rade sa takéto vyjadrenia javia ako nedôveryhodné. S odstupom času cca 4 roky ako uviedla svedkyňa, si nemôže pamätať konkrétnu osobu a jej prítomnosť na obecnom úrade pri overovaní podpisu. Vychádzala iba zo štandardného postupu. Podstatnou skutočnosťou, ktorá vyplynula zo svedeckých výpovedí pracovníčok Obecného úradu D., je okolnosť, že vždy uviedli ako osobu zabezpečujúcu podpisy zmlúv svedkyňu M. U. - matku žalovaného v l. rade nie jeho samého.
Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že označené dôkazy svojou výpovednou hodnotou a významom podporujú Čestné vyhlásenie žalovaného v l. rade o tom, že podpis na inkriminovanej zmluve nie je jeho podpisom s právnym dôsledkom na hodnotenie a posúdenie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v l. rade a tým aj pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Poukázal na časť výpovede žalovaného v l. rade, ktorý na pojednávaní 8.11.2011 uviedol ,že všetky záležitosti ohľadom úveru vybavovala mama, ona chodila do stavebnej sporiteľne. Táto skutočnosť nasvedčuje tiež tvrdeniu, že ani samotný podpis na zmluve nie je žalovaného v l. rade. Vzhľadom na nedostatky v hodnotení označených dôkazov súdom prvého stupňa žalovaný v 2. rade uviedol, že je potrebné považovať napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné. Totiž iný dôkaz o existencii záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v l. rade, ako spochybnený podpis zmluvy o úvere žalovaným v l. rade, nebol účastníkmi v konaní produkovaný a súdom vykonaný.
Preto mal žalovaný v 2. rade zato, že nebolo možné jednoznačne posúdiť a určiť za nositeľa úverového záväzku žalovaného v l. rade, a teda vyhovieť žalobcovi pri uplatnení svojho nároku aj voči žalovaného v 2. rade.
Výrok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu voči žalovanej v 3. rade považuje žalovaný v 2. rade za správny.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozpory ohľadom podpisu žalovaného v l. rade na úverovej zmluve boli odstránené výpoveďami svedkov ako aj samotného žalovaného v l. rade. Je pravdou, že žalobca navrhoval vykonať dôkazom znaleckým posudkom z odboru grafológie, avšak až potom, či rozpor ohľadom podpisu zmluvy nebude odstránený inými dôkazmi. Má za to, že nie je potrebné vykonávať zdĺhavý a nákladný dôkaz znaleckého dokazovania, čo by opäť len neprimerane zaťažilo žalovaného v l. rade, ktorý je aj bez toho dosť finančne zadĺžený. Má za to, že žalovaný v 2. rade prikladá iný obsah výpovedi svedkýň aj samotného žalovaného v l. rade len preto, že to zodpovedá jeho zámerom zbaviť sa ručiteľského záväzku. Výpoveď žalovaného v l. rade ohľadom vlastného podpisu na úverovej zmluve na pojednávaní, považuje žalobca za dostatočne dôveryhodnú a jeho predchádzajúce tvrdenia skôr za pokus zbaviť sa záväzku cestou neplatnosti zmluvy. Ak však pochopil, že záväzku sa zbaviť nemôže, nakoľko je tu iný právny titul, na základe ktorého môže byť zaviazaný splácať, svoju výpoveď zmenil. Teda jeho skoršie tvrdenie možno považovať len za procesnú obranu. Okrem toho, žalovaný v 1. rade svoje uznanie záväzku voči žalobcovi preukázal reálnym plnením splátok počas konania. Hlavným účelom konania začatého na návrh žalobcu je riadne plnenie dlhu tak, ako súd zaviazal žalovaného v l. a 2. rade, pričom ale táto povinnosť je žalovaným v l. rade plnená.
Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného v 2. rade o tom, že ide o zmätočné rozhodnutie neberúce do úvahy už vykonané splátky žalovaným v l. rade, v tejto súvislosti žalobca poukázal na dopĺňací rozsudok, kde je tento rozpor odstránený.
Taktiež uviedol, že aktívna účasť matky žalovaného v l. rade pri vybavovaní úveru, nie je žiadnym dôkazom, že zmluva nebola podpísaná žalovaným v l. rade a taký postup je v rodinách štandardný a dosť bežný, keď úver vybavuje a zabezpečuje iný člen rodina a iný člen rodiny je právne zaviazaný.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením podľa zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo s dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, ako aj dopĺňacom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím dôvodom žalovaného v 2. rade, odvolací súd uvádza nasledovné:
Žalovaný v l. rade sám priznal, že podpis na úverovej zmluve je jeho. Za takejto situácie nie je dôvod vykonávať ďalšie dôkazy na potvrdenie alebo vyvrátenie týchto skutočností. Treba poznamenať, že žalovaný niektoré splátky zaplatil a aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že došlo k uzavretiu úverovej zmluvy.
Za takejto situácie sú ďalšie návrhy i tvrdenia žalovaného v 2. rade pre rozhodnutie v tejto veci právne bezvýznamné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p., neúspešný odvolateľ (žalovaný v 2. rade) na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo a ostatným účastníkom žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.