Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-187-2013.pdf
PDF · 115.74 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/187/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táni Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: ORASTAV, spol. s r. o., so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie č. 1694, IČO: 36 371 394, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Mariánom Jurkovcom, advokátom so sídlom B. D., ul. M. R. K. č. XXXX,proti odporcovi: Ing. O. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. D., ul. G. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 910,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 19. januára 2012 č. k.4C/690/1996-377 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10. januára 2013 č.k. 4C/690/1996-410, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku I., ktorým je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi 816,84 eur s 18 % úrokom z omeškania od 13. 03. 1997 do zaplatenia v lehote do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .
Vo výroku II., ktorým súd konanie o zaplatenie 93,34 eur zastavil, vo výroku IV., ktorým žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 910,18 eura od 20. 09. 1994 do 12. 03. 1997 a 18 % úroku ročne zo sumy 93,34 eur od 13. 03. 1997 do zaplatenia zamietol, zostáva n e d o t k n u t ý .
Vo výroku V., ktorým odporcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Dolný Kubín trovy štátu vo výške 240,72 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, p o t - v r d z u j e .
Vo výroku III., ktorým súd navrhovateľovi voči odporcovi priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia 361,64 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť do 15. dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa a vo výroku VI., ktorým o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej, rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastupovania v sume 382,31 eur k rukám JUDr. Mariána Jurkovca, advokáta so sídlom B. D., ul. M. R. K. č. XXXX, do 15. dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 59,08 eur k rukám JUDr. Mariána Jurkovca, advokáta so sídlom B. D., ul. M. R. K. č. XXXX, do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom zo dňa 19. 01. 2012 č. k.4C/690/1996-377 odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 816,84 eur s 18 % úrokom z omeškania od 13. 03. 1997 do zaplatenia v
lehote do 15. dní od právoplatnosti rozsudku(výrok I.). Konanie o zaplatenie 93,34 eur súd zastavil(výrok II.). Navrhovateľovi voči odporcovi priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia 361,64 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť do 15. dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa(výrok III). Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10. 01. 2013 č.k. 4C/690/1996-410 okresný súd žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 18% ročne zo sumy 910,18 eura od 20. 09. 1994 do 12. 03. 1997 a 18 % úroku ročne zo sumy 93,34 eura od 13. 03. 1997 do zaplatenia zamietol(výrok IV.). Odporcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Dolný Kubín trovy štátu vo výške 240,72 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku(výrok VI.). Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej(výrok VII.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že presne neurčeného dňa bola uzatvorená medzi predchodcom navrhovateľa SLUNAP Dolný Kubín, v zastúpení Dr. S. D. a odporcom, dohoda o zhotovení veci na zákazku pri stavbe rodinného domu, v ktorej sa zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa (odporcu) zapožičať a postaviť lešenie, urobiť tepelnú izoláciu porsilom a kompletnú vonkajšiu omietku rodinného domu. Termín ukončenia prác bol dňa 20. 10. 1993 a dohodnutá cena bola 176,- Sk za 1 m2, vrátane lešenia, pletiva a hmoždiniek. Dňa 29. 10. 1993 odporca písomne oznámil navrhovateľovi vypovedanie dohody z dôvodu, že do 20. 10. 1993 neboli ukončené všetky práce a nezačalo sa ani s odstraňovaním chýb. Vtedajší právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 07. 12. 2006 uviedol, že súhlasí s tým, že odstúpením od zmluvy zo strany odporcu došlo k zániku pôvodne dojednanej zmluvy. Odporca na pojednávaní dňa 07. 12. 2006 uviedol, že sa rozhodol zmluvu vypovedať, a to listom zo dňa 29. 10. 1993, čo potvrdili. V konaní odporca jednoznačne tvrdil, že došlo z jeho strany k odstúpeniu od zmluvy (aj keď na poslednom pojednávaní dňa 19. 01. 2012 tvrdil, že k odstúpeniu nedošlo, súd toto tvrdenie vyhodnotil, aj vzhľadom na dĺžku trvania sporu, za tendenčné). Navrhovateľ túto skutočnosť uznával a nijako nepopieral.
Podľa súdu odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Uvedený právny úkon nadobúda účinnosť okamihom, kedy dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu bez toho, že by to bolo podmienené súhlasom druhého účastníka či rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Ide o veľmi významné právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy, a to až do zhotovenia diela. Odstúpenie od zmluvy v tomto prípade však má pre objednávateľa určité dôsledky. Objednávateľ je povinný zaplatiť sumu, ktorá pripadá na vykonané práce, a to bez zreteľa na to, či z týchto prác má objednávateľ prospech (to neplatí, ak zhotoviteľ môže výsledok použiť inak), nahradiť zhotoviteľovi účelne vynaložené náklady.
Na posúdenie hodnoty prác, ktoré boli vykonané do dňa odstúpenia od zmluvy súd nariadil znalecké dokazovanie, podľa ktorého cena zrealizovaných stavebných prác vrátane dodaného materiálu k 29. 10. 1993 pri rešpektovaní dohodnutej ceny 176,- Sk/m2 bola 34.608,10 Sk (1.148,78 eur), na ktorú sumu súd odporcu zaviazal, keďže tento deň 02. 11. 1993 poskytol preddavok vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur), ako to vyplýva z faktúry č. 85. Zároveň konštatoval, že sa v danom prípade nemohol zaoberať kvalitou vykonaných prác ako to bolo uvedené v uznesení Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. 10. 1997 sp. zn. 8Co/1348/1997 (z odôvodnenia vyplynulo, že len uskutočnenie diela malo byť rozhodujúce pre posúdenie, a preto pokiaľ sa súd zaoberal zodpovednosť za vady diela, konal tak nad rámec lebo sa odporca nároku z tohto titulu voči navrhovateľovi nedomáhal). Súd preto nemohol prihliadať na svedeckú výpoveď svedka Kysela, ktorá sa netýkala zrealizovaných prác navrhovateľom.
Pokiaľ sa týka úroku z omeškania, súd tento priznal podľa § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1/ Občianskeho zákonníka a § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z. z., a to od 13. 03. 1997. Dôvodom bolo, že navrhovateľ v konaní nepreukázal doručenie faktúry odporcovi, potvrdilo sa len doručenie súpisu prác, v ktorom je uvedená celková suma 35.302,- Sk s DPH. Odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi cenu po vykonaní úpravy, avšak z dôvodu, že tento mohol zistiť presnú cenu až z doručeného návrhu, súd priznal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po tom, čo mu bola doručená žaloba. V čase splatnosti faktúry dňa 15. 09. 1994 bol dvojnásobok diskontnej sadzby NBS 24 %, navrhovateľ uplatnil 18 %.
V časti, v ktorej došlo k späťvzatiu žaloby, súd konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ a vzhľadom na výsledok sporu tak priznal navrhovateľovi trovy konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 361,64 eur.
Dopĺňacím rozsudkom súd žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 910,18 eur od 20. 09. 1994 do 12. 03. 1997 a 18 % úroku ročne zo sumy 93,34 eur od 13. 03. 1997 do zaplatenia zamietol (v časti zo sumy 93,34 eur z dôvodu, že dňa 18. 04. 2011 - č.l. 318 došlo len k späťvzatiu čo do istiny a nie úrokov z omeškania).
S poukazom na ust. § 148 ods. 1 O. s. p. súd konštatoval, že odporca v konaní nebol úspešný, preto ho zaviazal na zaplatenie trov, ktoré boli vyplatené z prostriedkov štátu a to svedočného vo výške 42,76 eur a zostatku znalečného 197,96 eur, spolu 240,72 eur. Vymožená záloha od odporcu vo výške 66,38 eur dňa 31. 05. 2012 bude preúčtovaná na účet súdu.
Zároveň uviedol, že o uplatnených trovách zástupcu navrhovateľa za úkon - vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku, bude rozhodnuté po skončení veci samej.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca.
Vytýkal súdu, že pri posudzovaní sporu použil síce správny právny predpis, avšak na prípad aplikoval nesprávne ustanovenie právnej normy. Rovnako súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a pri rozhodovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odporca uviedol, že navrhovateľ s ním uzavrel dohodu o zhotovení veci na zákazku pre stavbu rodinného domu s pevne dohodnutou konečnou sumou 176,- Sk/m2, dohodnutou zárukou 5 rokov. Navrhovateľ však bez akéhokoľvek zmluvného dojednania fakturovanej sume 35.302,- Sk svojvoľne pripočítal 6 % DPH, čo je podľa neho v danom prípade absolútne neakceptovateľné vzhľadom na pevne zmluvne dohodnutú cenu diela 176,- Sk/m2. Odporca považoval preto svojvoľné zvýšenie ceny navrhovateľom o sadzbu DPH za neoprávnené, nakoľko k dohode o zmene ceny diela medzi účastníkmi preukázateľne nedošlo. Touto objektívnou skutočnosťou sa súd pri rozhodovaní vôbec nezaoberal, čo považoval za závažné procesné pochybenie a porušenie jeho práva na spravodlivý proces.
Rovnako podľa odporcu nie je jasné, na základe akej skutočnosti rozhodol o zaplatení úroku z omeškania od 13. 03. 1997. Navrhovateľ doposiaľ relevantným a hodnoverným spôsobom nepreukázal súdu, či doručil, resp. kedy doručil odporcovi faktúru č. 85/93, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha. Aj z uvedeného dôvodu je nesporné a nespochybniteľné, že žaloba bola podaná predčasne a z uvedeného zákonného dôvodu ju mal súd zamietnuť.
Podľa odporcu navrhovateľ predložil súdu k predmetnej faktúre č. 85/93 aj súpis vykonaných prác a dodávok, ktoré však nikdy nepodpísal a teda je ako dôkaz v konaní irelevantný. Napriek tomu však v záujme svojej právnej istoty v uvedenom súpise priamo rozporuje nielen samotnú faktúru č. 85/93, ale aj jej nasledovné položky, nakoľko tieto neboli súčasťou dodávky a boli súčasťou zmluvne dohodnutej ceny 176,- Sk/m2 (omietky, váp. Štuk, podhľad, dodávka zhotoviteľa - 670,- Sk (22,24 eur), vápenný hydrát 1.202,- Sk (39,90 eur), klince palachovky 1.770,- Sk (58,75 eur), galovanizovanie tŕňov 111,- Sk (3,68 eur), spolu 3.753,- Sk (124,57 eur)). Z uvedeného je podľa odporcu nesporné a nespochybniteľné, že predmetom sporu mohlo byť maximálne zaplatenie sumy 21.420,- Sk a nie zaplatenie sumy 27.420,- Sk. Touto skutočnosťou sa však súd v konaní a v dokazovaní vôbec nezaoberal. Z uvedeného dôvodu je nesporné a nespochybniteľné, že navrhovateľom vystavená faktúra č. 85/93 nie je riadnym a hodnoverným účtovným dokladom pre účely tohto konania.
Ďalej odporca v odvolaní uviedol, že ako vyplýva z dohody o zhotovení veci, predmetom tejto dohody a povinnosťou navrhovateľa bolo mimo iného vykonať tepelnú izoláciu porsilom a kompletnú vonkajšiu omietku rodinného domu odporcu. Vykonanie kompletnej vonkajšej omietky automaticky okrem samotných omietok (základnej a povrchovej, resp. hrubej a tenkej) zahŕňa aj vykonanie zateplenia nadpaží a ostení (tzv. špalety) okien, inak zateplenie a omietnutie domu úplne stráca funkčnosť a jednak bez toho ani nie je možné vykonať kompletné omietnutie domu. Z doposiaľ vykonaného dokazovania aj cestou znaleckého dokazovania je nesporné a nespochybniteľné, že navrhovateľ práce v dohodnutom rozsahu nevykonal a tieto do dnešného dňa odporcovi neodovzdal. Teda mu doposiaľ ani nevznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny. Touto skutočnosťou sa súd v rámci konania dokazovania vôbec nezaoberal. Rovnako sa s ňou nevysporiadal ani v rozsudku.
V ďalšej časti odvolania odporca uviedol, že na stavbu svojho rodinného domu mal riadne vydané stavebné povolenie, teda na tento prípad sa vzťahujú príslušné ustanovenia všeobecnej normy -
Občiansky zákonník, ale aj Stavebný zákon a s ním súvisiace predpisy ako špeciálna norma, pričom v zmysle uvedených predpisov je dielo ukončené až jeho protokolárnym odovzdaním objednávateľovi. Ako vyplýva z právnych predpisov, bolo povinnosťou zhotoviteľa viesť stavebný denník. Túto skutočnosť dokonca potvrdil na pojednávaní dňa27. 05. 1997 aj navrhovateľ RSDr. F. D., ktorý i zároveň potvrdil, že stavebný denník sa odovzdáva pri prevzatí stavby. V kontexte s uvedeným a odvolaním na príslušné právne predpisy absolútne neobstoja účelové tvrdenia navrhovateľa, že dielo dokončil a ústne odovzdal odporcovi. Odporca v prílohe predložil štandardne používané štátom vydané úradné tlačivo - zápis o odovzdaní budovy alebo stavby (alebo jej dokončenej časti). Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdil, že dielo dokončil a odovzdal odporcovi, je potrebné, aby ako dôkaz svojich tvrdení predložil predmetný zápis o odovzdaní budovy alebo stavby ako aj relevantný doklad o tom, že odporcovi odovzdal aj stavebný denník.
Podľa odporcu z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ vždy, keď bol v stave akútnej dôkaznej núdze, tak sa pokúšal vyfabrikovať nové kvázi dôkazy. Ako príklad možno uviesť tvrdenia navrhovateľa, že s ním sa po termíne 29. 10. 1993 údajne dohodol na novej zmluve. Pokiaľ sa súd s týmito tvrdeniami navrhovateľa stotožnil, tak bolo jeho povinnosťou v rámci dokazovania zistiť, aká údajná nová zmluva má byť uzavretá, predovšetkým čo bolo predmetom tejto zmluvy, ako táto zmluva súvisela s dohodou o dielo, ktorú navrhovateľovi riadne vypovedal, teda od nej neodstúpil, ako to tvrdí súd v rozsudku.
Odporca bol názoru, že prvostupňový súd predchádzajúcim rozsudkom sp. zn. 4C/690/96 zo dňa 14. 03. 2002 návrh oprávnene zamietol po tom, ako na základe listinných dôkazov a vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, absolútne správne a v jeho kontexte aj rozhodol. Z vykonaného dokazovania je nesporné a nespochybniteľné, že predmetná dohoda o zhotovení veci na zákazku je špeciálnym druhom zmluvy o dielo, pričom cena sa platí až po skončení diela. V danom prípade je nesporné a nespochybniteľné, že aj keď dohodu vypovedal, neskôr po vzájomnej dohode oboch strán od tohto svojho úmyslu upustil a súhlasil s tým, aby zhotoviteľ dokončil práce podľa pôvodnej dohody. O existencii tejto skutočnosti niet akýchkoľvek pochybností, nakoľko nielen pôvodný navrhovateľ RSDr. F. D. vypovedal, že v prácach naďalej pokračoval nielen po 20. 10. 1993, ale aj po 29. 10. 1993 (viď písomná dohoda), ale dokonca ešte aj v roku 1994 tak, ako to dokonca vypovedal svedok navrhovateľa Z. D. na pojednávaní dňa 27. 05. 1997. Následne na to zhotoviteľ bez toho, aby dohodnuté dielo dokončil, bez toho, aby mu dielo v zmysle právnych predpisov protokolárne odovzdal, bez toho, aby mu zároveň odovzdal stavebný denník, teda dohodnuté dielo nedokončil, stavenisko svojvoľne opustil a bez vecného opodstatnenia vystavil faktúru č. 85/93, pričom sa ale o existencii svojho údajného záväzku a existencii faktúry č. 85/93 dozvedel až v priebehu súdneho konania. V rámci tejto časti súdneho konania bolo vykonané znalecké dokazovanie, z ktorého nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že zhotoviteľ pri zhotovení diela nedodržal technologický postup, zateplenie nie je kompletné, chýba izolácia ostení a nadpraží okien a dvier, nebola dokončená omietka, pričom chýba krycia vrstva omietky, z čoho pramení jednoznačný záver, že dielo zo strany zhotoviteľa ukončené nebolo.
Z uvedeného je podľa odporcu nesporné a nespochybniteľné, že zhotoviteľ dohodnuté dielo včas a riadne nedokončil, dielo odporcovi protokolárne neodovzdal a z uvedených dôvodov zhotoviteľa nemôže od odporcu požadovať cenu za dielo, pretože cena za dielo sa platí za vykonané dielo, ak nie je dohodnuté inak a je teda nepochybné, že navrhovateľom uplatnený nárok v štádiu pred dokončením diela nemá vecné a právne opodstatnenie a návrh bol zo strany navrhovateľa podaný predčasne.
Na tomto mieste teda podľa odporcu absolútne neobstojí konštatácia súdu, že strany sa zhodli na tom, že odporca od zmluvy odstúpil. Od zmluvy - dohody neodstúpil, ale ju vypovedal, ako to jasne vyplýva aj z jeho písomného podania zo dňa 29. 10. 1993 s tým, že následne od svojho úmyslu ukončiť dohodu, po dohode so zhotoviteľom upustil a zhotoviteľ následne v prácach ďalej pokračoval v intenciách pôvodnej dohody a to ešte aj v roku 1994 (viď výpoveď svedka D. dňa 27. 05. 1997), aj keď v konečnom dôsledku dohodnuté dielo nedokončil a protokolárne ho spolu so stavebným denníkom objednávateľovi neodovzdal.
Pokiaľ súd momentálne zhliada, že od dohody odstúpil a je povinný zaplatiť za práce vykonané do odstúpenia, tak ide v tomto prípade o absolútne nesprávny záver. Za potrebné považoval poukázať na skutočnosť, že znaleckým dokazovaním sa nad akúkoľvek pochybnosť preukázalo, že zhotoviteľ pri zhotovení diela nedodržal technologický postup. Z uvedeného rovnako nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že následkom nedodržania technologického postupu je nekvalitná práca, pričom
za preukázateľne nekvalitnú, nedokončenú a protokolárne neodovzdanú prácu ani neprináleží nárok na odmenu a to ani len v teoretickej rovine.
Nakoľko zhotoviteľ doposiaľ dielo nedokončil, protokolárne mu dielo neodovzdal, keďže pri zhotovení diela nedodržal technologický postup, čoho následkom je nekvalitná práca zhotoviteľa ako aj s ohľadom na dlhé roky trvajúci spor musel v záujme zabezpečenia ochrany svojho majetku nevyhnutne pristúpiť k sanovaniu nekvalitne vykonanej a nedokončenej práce zhotoviteľom cestou iného dodávateľa.
Odporca navrhol preto, aby odvolací súd jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel, rozsudok okresného súdu zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol, alternatívne, aby predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Odporca odvolaním napadol aj dopĺňací rozsudok okresného súdu a to do výroku o trovách štátu.
V tejto súvislosti uviedol, že proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4C/690/1996-377podal odvolanie. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci prvostupňového súdu a nevykonanie dokazovania v potrebnom rozsahu nepovažoval rozhodnutie okresného súdu za správne. Vykonať ďalšie znalecké dokazovanie namietal ako nedôvodné a opätovne apeloval na ním uvádzané skutočnosti a právny stav sporu. Proti novému nároku navrhovateľa vzniesol námietku premlčania, na ktorej trvá. Okrem toho trvá aj na ostatných dôvodoch odvolania, v ktorom skutkovo odôvodňuje neopodstatnenosť nároku navrhovateľa a navrhuje, aby súd žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Ďalej odporca uviedol, že ani v rozhodnutí okresného súdu nebol navrhovateľ v spore úspešný v celom rozsahu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd napadnutý výrok V. dopĺňacieho rozsudku okresného súdu zmenil tak, že trovy štátu vo výške 240,72 eur zaviaže zaplatiť navrhovateľa alebo dopĺňací rozsudok okresného súdu zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 59,08 eur.
Rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny, keď súd rozsiahlym dokazovaním zistil daný skutkový stav a tento následne správne právne vyhodnotil, keď zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 816,84 eur spolu s príslušenstvom.
V súlade s konštatovaním súdu tvrdil, čo odporca jednoznačne v konaní potvrdil, že zo strany odporcu došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo a v takomto prípade nastupujú do úvahy právne následky platného odstúpenia od zmluvy, t. j. dochádza k zrušeniu zmluvy od začiatku s tým, že vzniká povinnosť účastníkov vzájomne sa majetkovo vysporiadať, pričom vzhľadom na znalecký posudok, ktorý ohodnotil práce vykonané do odstúpenia od zmluvy zo strany odporcu, stotožnil sa s cenou zrealizovaných stavebných prác vo výške 34.608,10 Sk (1.148,78 eur).
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 veta prvá O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo veci samej potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a vo výroku o trovách konania zmenil (§ 220 O. s. p.), a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - odporca konštatuje, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k návrhu navrhovateľa, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Aj podľa odvolacieho súdu došlo v danom prípade zo strany odporcu k odstúpeniu od zmluvy o dielo. Následkom tohto úkonu bolo zrušenie zmluvy od začiatku a s tým spojená povinnosť vzájomného vyporiadania spočívajúca v zaplatení sumy za vykonané práce. Znaleckým dokazovaním boli ohodnotené práce vykonané do odstúpenia zmluvy a to pri rešpektovaní dohodnutej ceny 176,- Sk/m2.
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslom. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.)
Čo sa týka námietky odporcu v odvolaní ohľadom počiatku splatnosti úrokov z omeškania okresný súd tento nárok posúdil v zmysle ust. § 517 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinnom do 31. 12. 2008. Odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie o čase plnenia (splatnosti) nároku vyplývajúceho z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani medzi účastníkmi o tomto čase plnenia nedošlo k žiadnej dohode. Odporca tak v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka bol povinný plniť navrhovateľovi deň po tom, čo ho tento o plnenie požiadal. Navrhovateľ neprodukoval v konaní iný dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že odporcu vyzval na plnenie skôr, ako bol odporcovi doručený návrh v tomto konaní, t.j. dňa 12. 03. 19997 (doručenka č.l. 7 spisu). Preto tak za výzvu navrhovateľa odporcovi na plnenie podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka považoval súd v zmysle ust. § 41 ods. 3 O. s. p. až samotný návrh navrhovateľa (k uvedenému právnemu posúdeniu pozri, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 210/2005 zo dňa 01. 05. 2006 v zmysle ktorého právnej vety: „Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiada o splnenie, a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu, zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému“). Odporca tak bol povinný plniť navrhovateľovi deň po doručení návrhu, t.j. dňa 12. 03. 1997. Teda až dňom 13. 03. 1997 sa dostal odporca s plnením svojho dlhu vo výške 816,84 eur do omeškania.
Ani ostatné namietané skutočnosti odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ totiž odporca v odvolaní poukazoval na uplatňovanie dane z pridanej hodnoty tak táto bola ako vyplýva zo znaleckého posudku zohľadnená v rámci dohodnutej sumy 176,- Sk/m2. Z dohody strán totiž nevyplynulo, že bude DPH pripočítaná k sume 176,- Sk/m2. K namietaniu faktúry č. 85/93 a prác podľa nej nevykonaných poukazuje na to, že zhodne s okresným súdom vychádzal z obsahu znaleckého posudku. Výhrady odporcu k nevykonaniu prác v dohodnutom rozsahu a ich neodovzdanie odvolací súd nepovažoval za rozhodujúce s ohľadom na to, že v danom prípade došlo k odstúpeniu od zmluvy.
Z týchto dôvodov na odvolanie odporcu vytýkajúce nesprávne právne posúdenie veci a nevykonanie dokazovania v potrebnom rozsahu neprihliadol a rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku vo veci samej (vo výroku I.) ako vecne správny potvrdil.
Vo výrokoch II. a IV. zostal rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.
Vo výroku V., ktorým súd odporcu zaviazal zaplatiť trovy štátu odvolací súd rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdil lebo tento v súlade s ustanovením § 148 O. s. p. závisel od výsledku konania, pričom odporca v konaní úspešný nebol. Okrem toho u tohto neboli zistené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 ods. 1 O. s. p.), ktoré skutočnosti ani v odvolaní netvrdil.
Ohľadom výrokov III. a VI. týkajúcich sa trov konania rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom zmenil kvôli tomu, že správne mal súd rozhodnúť o trovách konania len jedným výrokom a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Navrhovateľ si však uplatnil a tomuto aj skutočne vznikli trovy konania v spojení s dopĺňacím rozsudkom z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 20,67 eur v spojení s dopĺňacím rozsudkom - účasť na pojednávaní dňa 10. 01. 2013- 12,86 eur (§ 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhlášky č. 655/2004 Z. z.“) a režijný paušál 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Z toho dôvodu odvolací súd zmeňujúcim výrokom zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania v celkovej sume 382,31 eur (361,64 eur + 20,67 eur).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu prislúchajú trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom. Tento si uplatňoval odmenu za úkon - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22. 03. 2012 - 51,45 eur a režijný paušál - 7,63 eur, celkove sumu 59,08 eur. Odvolací súd priznal navrhovateľovi uplatnenú sumu nakoľko bola vyčíslená v súlade s ust. § 1 ods. 1, 3, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odporcu preto zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 59,08 eur k rukám jeho splnomocneného zástupcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .