Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/196/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. B. č. XXX, zastúpený JUDr. Jozefom Gajdošom, advokátom so sídlom Zlaté Moravce, Hviezdoslavova 37, proti odporcovi: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., W. č. XX, zastúpená JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 84, o zaplatenie sumy 13.277,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -42 zo dňa 29. januára 2013 v časti výroku o náhrade trov konania, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 13.277,57 Eur s príslušenstvom titulom porušenia dohodnutej zmluvnej povinnosti, čím vznikla navrhovateľovi škoda v celkovej výške 13.277,57 Eur, nakoľko túto sumu navrhovateľ odovzdal odporkyni za účelom obstarania spoločného bytu v meste Vráble. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ustanovenia , , , , /ďalej len „OZ“/, ako aj s poukazom na vykonané dokazovanie, z ktorého vzhľadom na vznesenú námietku premlčania dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Uviedol, že k ukončeniu trestného stíhania odporkyne právoplatným odsúdením došlo dňa 30.01.2009, pričom predmetný návrh z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bol na súd prvého stupňa podaný dňa 29.04.2011, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty. Táto lehota uplynula aj pri prípadnom posúdení nároku na náhradu škody a to v súvislosti s 2- ročnou subjektívnou premlčacou lehotou. V danom prípade síce bola odporkyňa právoplatne odsúdená z trestného činu sprenevery, teda že si ponechala finančnú hotovosť od navrhovateľa v sume 400.000,- Sk, určenú na kúpu bytu, pričom tento nárok navrhovateľa bol daný z titulu bezdôvodného obohatenia, nešlo o náhradu škody, navrhovateľ vedel komu odovzdal finančnú hotovosť, ako aj skutočnosť, že mu ju odporkyňa nevrátila, čoho dôkazom je aj trestné konanie. Vzhľadom na to, že právny zástupca odporkyne vzniesol námietku premlčania, súd prvého stupňa na túto prihliadol, preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že plne úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ v časti výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, alternatívne navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že odporkyni neprizná nárok na náhradu trov konania, resp. neprizná v plnom rozsahu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesúlad výroku z odôvodnením. Uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia priznal náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi odporkyne, bez ďalšieho zdôvodnenia a následne výrok v rozpore s týmto zdôvodnením zmenil v prospech odporkyne. Ďalej mal za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Jedným z dôvodov hodných osobitného zreteľa je

to, že odporkyňa, ktorej sa priznal nárok na náhradu trov konania, neuviedla námietku premlčania pri prvom úkone, ktorý jej patril i keď o premlčaní nároku vedela i vzhľadom na to, že bola od počiatku riadne zastúpená advokátom. Právny zástupca odporkyne námietku premlčania neuviedol ani na prvom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil, zánik nároku uviedol až na výzvu súdu na ďalšom pojednávaní. Podľa jeho názoru právny zástupca odporkyne mal záujem navýšiť trovy a teda všetky trovy, ktoré vznikli najmä trovy za druhé pojednávanie sú účelne vynaložené na bránenie práva odporkyne. Ďalším dôvodom, pre ktorý by bolo neprimerane tvrdé priznať odporkyni voči navrhovateľovi plnú náhradu trov konania je samotný charakter súdneho konania, v ktorom si navrhovateľ uplatňoval zaplatenie peňažnej sumy, ktorú od neho odporkyňa získala trestným činom. Nakoľko komunikácia s odporkyňou nebola v tejto veci možná, navrhovateľ nemal inú možnosť (nakoľko v trestnom konaní mu náhrada škody nebola priznaná) ako sa obrátiť na civilný súd. Pre časový odstup, v ktorom svoj nárok žaloval bol už ako veriteľ postihnutý zamietnutím svojho nároku po vznesení námietky premlčania a priznanie plnej náhrady trov konania osobe, ktorá sa voči nemu dopustila trestného činu sa javí ako nespravodlivé. Poukázal i na svoje sociálne, rodinné a majetkové pomery, má priemerný čistý mesačný plat cca 500 Eur, živí manželku, ktorá je na materskej dovolenke s trojročným dieťaťom a má byt na hypotéku, čo sú rovnako okolnosti, ktoré pri otázke náhrady trov konania treba zvážiť, najmä ak odporkyňa pre zníženie alebo nepriznanie trov neutrpí finančnú ujmu. Nebyť protizákonného správania odporkyne spor by nebol vznikol. Záverom uviedol, že rozhodnutie súdu o náhrade trov konania sa javí ako neprimerane tvrdé.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení nesúhlasila s odvolaním navrhovateľa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že v danom prípade neexistuje dôvod na aplikáciu a nie sú tu žiadne výnimočné okolnosti, na základe ktorých by nebolo možné priznať náhradu trov konania. Mala za to, že dôvody uvádzané navrhovateľom nemajú oporu v žiadnom zákonnom ustanovení . Skutočnosť, že navrhovateľ si uplatnil nárok po uplynutí premlčacej doby a že prostredníctvom právneho zástupcu vzniesla námietku premlčania, nemôže byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania. Práve naopak navrhovateľ si mal byť vedomý toho, že ak podal návrh oneskorene, je tu predpoklad, že sa odporkyňa bude v konaní brániť. Poukazovanie na sociálne, majetkové a rodinné pomery na strane navrhovateľa, nemôžu byť dôvodom na oslobodenie od povinnosti náhrady trov konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania je potrebné zrušiť podľa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa .

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie v napadnutej časti v súlade s ustanovením , týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, to znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov stotožňujeme s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc v zmysle

SR. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta).

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenie nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Ustanovenie má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti z dôvodov hodných osobitného zreteľa musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a nesmie odporovať dobrým mravom. Súd môže rozhodnúť o náhrade trov konania podľa až potom, čo riadne zistí a posúdi relevantné dôvody pre takýto postup a svoje rozhodnutie musí riadne a presvedčivo odôvodniť. Ktoré dôvody sa považujú za relevantné je podrobne uvedené v uverejnenom rozhodnutí; neúspech žalobcu v konaní nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle , takýmto dôvodom však môžu byť okolnosti vedúce k podaniu žaloby, ktoré však musia byť v rozhodnutí konkretizované, nestačí len ich všeobecné konštatovanie.

Odvolací súd sa v danej právnej veci sa stotožnil s prijatým skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa potiaľ, pokiaľ dospel k záveru, že odporkyňa mala v konaní plný úspech a že sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania. Avšak súd prvého stupňa neskúmal a potom vo svojom rozhodnutí ani neprijal žiadne skutkové a právne závery v tom smere, či sú dané v tejto právnej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bol daný dôvod náhradu trov konania odporkyni nepriznať celkom alebo sčasti.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrh vo veci podal navrhovateľ dňa 29.4.2011 na skutkovom základe uvedenom v návrhu a vyplývajúcom z obsahu spisu. Súd prvého stupňa vo veci vydal platobný rozkaz dňa 26.6.2012, voči ktorému podala v zákonnej lehote odporkyňa odpor dňa 1.8.2012. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 17.1.2013 vyplýva, že boli vo veci vypočutí účastníci konania a vo veci sa tiež vyjadrili právni zástupcovia účastníkov konania. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 29.01.2013 (čl. 35 až 38 spisu) vyplýva, že na pojednávaní právny zástupca odporkyne vzniesol námietku premlčania. Následne súd prvého stupňa vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, a vo veci vyhlásil rozsudok.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa komplexne neskúmal v otázke trov konania, či sú v danej veci podmienky pre postup podľa , teda neskúmal existenciu/neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle , teda či je na mieste aplikovať ustanovenie a následne odporkyni sčasti alebo celkom nepriznať náhradu trov konania.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania ako nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov podľa zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň svoje rozhodnutie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením .

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.