Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-155-2013.pdf
PDF · 72.27 KB
Case nature
Subarea
7CoP/155/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov U. X., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v O. na M. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16 a Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v O. na P. ul. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenártom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Pollovej ul. č. 32, v konaní o zmenu úpravy styku, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 25P 346/2010-258 zo dňa 06.03.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal otca na náhradu trov štátu vo výške 237,72 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Košice II. Vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania vo výške 237,72 Eur.
V odôvodnení uviedol, že otec sa návrhom na začatie konania zo dňa 20.09.2010 domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 25P 32/2009 zo dňa 15.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7 CoP 204/2009 zo dňa 17.09.2009 a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým C. každý utorok a sobotu v týždni v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Uznesením č.k. 25P 346/2010-80 zo dňa 22.06.2011 s právoplatnosťou dňa 01.07.2011 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou PhDr. Q. X. z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Za vypracovanie znaleckého posudku súd priznal uznesením č.k. 25P 346/2010-123 zo dňa 21.12.2011 s právoplatnosťou dňa 31.01.2012 ustanovenej znalkyni odmenu vo výške 475,44 Eur, ktorá jej bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu. Rozsudkom č.k. 25P 346/2010-228 zo dňa 27.03.2012 bolo rozhodnuté vo veci samej a súd vyslovil, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.
Súd citoval ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a otcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v jednej polovici t.j. v sume 237,72 Eur, nakoľko otec nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Štátu náhradu trov konania vo výške 237,72 Eur od matky nepriznal, nakoľko mal preukázané, že matka spĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, je evidovaná na Úrade, práce, sociálnych vecí a rodiny od júla 2011 a jej jediným príjmom je prídavok na maloleté dieťa vo výške 22,01 Eur mesačne.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu otec odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa dôsledne neskúmal, či pomery na strane matky ku dňu vydania napadnutého uznesenia, t.j. ku dňu 06.03.2013 odôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Otec má vedomosť, že matka bola v čase rozhodnutia súdu zamestnaná 3 až 4 mesiace, pričom súd nezisťoval príjem matky. Podotkol, že aj napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu o úprave styku, matka otcovi naďalej styk s maloletým neumožňuje. Rozhodnutie súdu, ktorým uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania iba otcovi považoval za nespravodlivé, odporujúce dobrým mravom, zásade rovnosti účastníkov konania a rozhodol tak na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Poukázal na ust. § 138 ods. 2, § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že práve z dôvodu správania sa matky bolo nutné ustanoviť vo veci znalca. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť.
Štát zastúpený predsedom Okresného súdu Košice II ako účastník pre toto štádium konania sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Citované ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. zakotvuje právo štátu na náhradu trov konania proti účastníkovi konania, ktoré štát za neho platil v priebehu konania. Pre záver súdu, ktorý z účastníkov konania je povinný nahradiť štátu trovy konania je rozhodujúci výsledok konania. Uvedený zákonný predpoklad však nie je totožný so zákonným predpokladom úspechu vo veci ako v § 142 ods. 1 alebo v § 143 O.s.p.. Ustanovenie § 148 O.s.p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada nákladov konania podľa ust. § 142 až 145 O.s.p., teda v tzv. sporovom konaní, ale aj pre konanie v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k povahe nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka vo veci, t.j. v nesporových konaniach. Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov, alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu bolo opodstatnené.
Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 O.s.p.. V prípade, ak súd zistí, že na strane účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od platenia súdnych poplatkov len sčasti alebo ak by súd dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie len sčasti, náhrada trov sa proti tomu účastníkovi zníži o rozsah oslobodenia.
Vzhľadom na to, že v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. je predpokladom pre uloženie povinnosti nahradiť štátu trovy konania jednak výsledok konania, ktorý dovoľuje záver o uložení tejto povinnosti účastníkovi a tiež skutočnosť, že ten komu má byť povinnosť uložená, nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa ust. § 138 O.s.p., skúmal odvolací súd pomery na strane otca maloletého, ktorého v zmysle vyššie uvedeného postihuje povinnosť nahradiť štátu trovy konania v rovnakom rozsahu ako matku maloletého. Odvolací súd zastáva rovnaký právny názor ako súd prvého stupňa, že otec nespĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a jeho pomery mu umožňujú nahradiť štátu trovy konania v stanovenej výške t.j. v sume 237,72 Eur. Navyše otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého uznesenia. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku otca, že k ustanoveniu znalca došlo len v dôsledku správania sa matky, nakoľko nariadené znalecké dokazovanie a jeho výsledok boli v záujme všetkých účastníkov konania aj v záujme otca. Ostatné odvolacie námietky otca týkajúce sa pomerov matky maloletého boli vo vzťahu k jeho povinnosť nahradiť štátu vzniknuté trovy konania v jednej polovici bezpredmetné. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.