Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_21Cob-108-2013.pdf
PDF · 80.88 KB
Case nature
Subarea
21Cob/108/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: MC TREE SR a.s., Krížna 47, Bratislava, IČO: 35 759 267, zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Repákom, Krížna 47, Bratislava proti žalovanému: Štúdio K.F.A. architektúra a design spol. s.r.o., Hollého 1, Piešťany, IČO: 31 431 224, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Markom, Karpatská 18, Bratislava o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 5Rob 25/2009-20 zo dňa 18.1.2010 o zaplatenie 634,87 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť náhrada trov odvolacieho konania vo výške 29,08 eur do troch dní po právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Okresný súd Piešťany dňa 18.2.2009 vydal platobný rozkaz č.k. 5Rob 25/2009-15, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 634,87 eur so 14,25 % úrokom z omeškania a trovy konania vo výške 278,10 eur. Následne na základe späťvzatia návrhu v časti istiny uznesením napadnutým odvolaním platobný rozkaz v časti istiny zrušil a konanie zastavil, súčasne zmenil i v platobnom rozkaze uvedenú povinnosť nahradiť trovy konania a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania vo výške 291,25 eur a tiež rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 14,87 eur cestou príslušného daňového úradu.
Súd prvého stupňa konal s poukazom na ust. § 174 ods. 5 O.s.p., keď platobný rozkaz zrušil a konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 O.s.p..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., vzal do úvahy, že žalovaný pohľadávku uhradil po podaní návrhu z čoho vyplýva, že návrh bol podaný dôvodne a žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu trov, ktoré boli priznané v platobnom rozkaze vydanom dňa 18.2.2009 ako i nárok na náhradu trov za čiastočné späťvzatie návrhu. Z toho dôvodu súd prvého stupňa zrušil výrok platobného rozkazu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania a okrem pôvodne platobným rozkazom priznaných trov konania priznal žalobcovi i nárok za čiastočné späťvzatie návrhu vo výške 28,02 eur a podľa § 11 ods. 3 zák.č. 71/1992 Zb. rozhodol, že žalobcovi bude súdom prvého stupňa vrátený súdny poplatok za návrh vo výške 14,87 eur.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov z hľadiska ich účelného vynaloženia vo výške 6,63 eur za krátený zaplatený súdny poplatok a 143,34 eur trovy právneho zastúpenia.
V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že ku dňu podania návrhu na začatie konania vznikli žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 244,06 eur vrátane DPH za 3 úkony právnej pomoci, kde hodnota
jedného úkonu je 57,66 eur vrátane DPH. Žalobca má ako strana úspešná v konaní však nárok len na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva a ku dňu podania žaloby tak mohol mať nárok iba na náhradu za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd, akékoľvek iné úkony za účelne vynaložené nemožno považovať, nakoľko nevedú bezprostredne k vydaniu rozhodnutia súdom, nie je nevyhnutné ich uskutočniť a z tohto pohľadu za účelne vynaložené náklady nepovažuje odvolateľ podanie predsporovej výzvy a náhradu za tento úkon nemal súd prvého stupňa ako účelne vynaložený priznať. Odvolateľ namietal i hodnotu úkonu, pretože hodnota veci je žalovanou istinou, ktorou bola suma 634,87 eur, z ktorej je jeden úkon právnej služby v hodnote 57,66 eur vrátane DPH a žalobcovi vznikol nárok len na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vo výške 115,32 eur, ktorú mal súd priznať. Odvolateľ poukazoval na to, že na účet žalobcu uhradil sumu 1.497,88 eur, nie sumu v žalovanej istiny 634,87 eur, teda poukázal sumu slúžiacu i na pokrytie iných nárokov, pričom žalobca vzal návrh späť iba v časti 634,87 eur a časť so žalovaným zaplatenej sumy vo výške 863,01 eur mu vrátil namiesto toho, aby ju započítal na nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Súdom prvého stupňa bol pritom vyrubený súdny poplatok z výšky úrokov z omeškania, ale žalovaný nespôsobil, že žalobca musí zaplatiť súdny poplatok z úrokov z omeškania, pretože žalovaný poukázal žalobcovi dostatočné množstvo finančných prostriedkov na to, aby mohol vziať návrh späť v celom rozsahu a v takom prípade by súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania bol krátený iba o sumu 6,63 eur, kedy by súd už súdny poplatok za vymáhané úroky z omeškania nevyrubil. Žalobca nepostupoval účelne a zaplatenie náhrady súdneho poplatku za úroky z omeškania preto žalovaný nepovažuje za účelné náklady žalobcu, čo sú dôvody vedúce k tomu, aby rozhodnutie prvostupňového súdu odvolací súd zmenil a priznal odvolateľovi náhradu trov konania za podanie odvolania.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne v napadnutej časti potvrdiť a žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania spočívajúce v úkone za vyjadrenie k odvolaniu.
Žalobca uviedol, že úkon spočívajúci vo výzve žalovaného na zaplatenie faktúry za dodaný tovar nemožno považovať za neúčelný, pretože bol to žalovaný, ktorý si povinnosti zaplatiť cenu za dodaný tovar nesplnil a tak trovy právneho zastúpenia vznikli žalobcovi iba v dôsledku správania sa žalovaného. Ak by súd nepriznal žalobcovi náhradu za jeden úkon právnej pomoci - pokus o zmier, bol by žalobca vystavený neprimeranej povinnosti zaplatiť tieto trovy právnemu zástupcovi. Žalobca poukázal na to, že jeho právny zástupca prevzal zastúpenie dňa 16.1.2009 t.j. v čase, kedy žalovaný žalobcovi dlhoval sumu 1.497,88 eur a v takomto znení mu zaslal i predžalobnú výzvu na dobrovoľné zaplatenie pohľadávky, čo je dôvodom, pre ktorý má právny zástupca nárok na dva úkony právnej pomoci vypočítané z aktuálnej výšky dlžnej istiny. Dobropis, ktorý vystavil žalobca žalovanému na sumu 863,01 eur súvisí s inou obchodnou vecou a nejednalo sa o vrátenie sumy z nároku, ktorý je predmetom tohto konania, preto si ju žalobca ani neponechal. Žalovaný teda dňa 26.2.2009 zaplatil na účet žalobcu sumu, ktorú dlhoval z obchodného vzťahu na ktorý bola vystavená faktúra č. 2008102237, ktorá je podkladom pre v tomto konaní uplatnený nárok. Príslušenstvo istiny a náhrada trov konania žalobcovi uhradená nebola.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že tvrdenia odvolateľa sú neopodstatnené, tak z hľadiska skutkového ako i právneho.
Súd prvého stupňa rozhodol na základe návrhu žalobcu a vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 5Rob 25/2009-15 dňa 17.2.2009. Žalobca podaním zo dňa 27.2.2009, teda pred uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie odporu vzal návrh v časti istiny späť s tým, že žalovaný istinu dňa 26.2.2009 uhradil, preto na jej priznaní netrval a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za späťvzatie.
Z obsahu spisu je preukázané, že podanie doručené na súd prvého stupňa dňa 17.2.2009 bolo vyhotovené právnym zástupcom žalobcu dňa 12.2.2009 a podľa plnomocenstva pripojeného k návrhu
žalobca právneho zástupcu na zastupovanie splnomocnil dňa 15.1.2009. Pohľadávka žalobcu v tomto čase bola vo výške 1.497,88 eur, čo je preukázané i výzvou žalobcu na zaplatenie zo dňa 16.1.2009.
Podľa obsahu žaloby zo dňa 12.2.2009 a popisu skutkových okolností si žalobca započítal na žalovanú istinu sumu 863,01 eur, ktorú mal uhradiť žalovanému, a tak predmetom návrhu na vydanie platobného rozkazu bola suma vo výške 634,87 eur s príslušenstvom uplatňovaným z dlžnej sumy 1.497,88 eur od 10.11.2008 do 27.1.2009, t.j. do dňa, ku ktorému došlo k započítaniu a z ktorej bol žalobcom zaplatený i súdny poplatok vo výške 38,- eur, čo je v súlade so zák. o súdnych poplatkoch.
Skôr, ako bol platobný rozkaz doručený žalovanému, žalovaný dňa 26.2.2009 uhradil celú žalovanú istinu, z toho dôvodu žalobca zobral v tejto časti nárok späť a žiadal priznať iba úroky z omeškania a trovy konania. Uznesenie súdu prvého stupňa čiastočne napadnuté odvolaním bolo vydané až po vydaní platobného rozkazu, predmetom konania sa tak stal upravený posledný návrh a postup súdu prvého stupňa je v súlade s ust. § 175 ods. 4 O.s.p..
Podľa výzvy na zaplatenie zo dňa 16.1.2009 si žalobca prostredníctvom právneho zástupcu u žalovaného uplatňoval sumu 1.497,88 eur, teda pohľadávku bez započítania v žalobe uvádzaného plnenia, v ktorom čase ešte dobropis č. Z2009900008 na sumu 863,01 eur ako účtovný doklad neexistoval.
V konaní bolo listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi sporu preukázané, že žalovaný ani do započítania dobropisu, ku ktorému došlo dňa 27.1.2009 a ani do podania žaloby, ktorá bola doručená súdu prvého stupňa dňa 12.2.2009 dlžnú sumu neuhradil a až platbou zo dňa 25.2.2009, ako vyplýva z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 2.3.2009, teda po vydaní platobného rozkazu poukázal žalobcovi čiastku vo výške 1.497,88 eur ako plnenie na faktúru č. 2008102237, identifikované variabilným symbolom (VS 2008102237). Táto suma ale v tom čase už nebola predmetom sporu a nemožno žalobcovi vytýkať, že si ho neponechal a nezapočítal na zaplatenie úrokov z omeškania.
V súvislosti s námietkou odvolateľa týkajúcou sa účelne vynaložených nákladov odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uvádza, že hodnota úkonov právnej pomoci je v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z., keď začiatok poskytovania právnej služby bol v tomto prípade právnym zástupcom žalobcu začatý už vyhotovením výzvy na úhradu dlžnej pohľadávky a v súvislosti s ust. § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. sa za tarifnú hodnotu považuje výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka určená pri začatí poskytovania právnej služby. Poskytovanie právnej služby bolo začaté udelením plnomocenstva a úkon vykonaný právnym zástupcom žalobcu pred podaním žaloby odvolací súd vzhľadom na správanie sa žalovaného považuje v tomto prípade za účelne vynaložený, pretože žalovaný zrejme na jeho základe vykonal plnenie, keďže v tom čase mu podľa obsahu spisu návrh žaloby ani platobný rozkaz ešte doručené neboli, preto patrí právnemu zástupcovi príslušná odmena vypočítaná z výšky pôvodne uplatňovaného peňažného plnenia, ktoré v čase podania predžalobnej výzvy bolo v sume 1.497,88 eur, teda hodnota úkonu je vo výške 71,37 eur (prevzatie a príprava zastúpenia a výzva na zaplatenie), následne návrh na vydanie platobného rozkazu je už uplatňovaný v zníženej výške a to 41,50 eur. V tejto súvislosti odvolací súd vzal tiež do úvahy, že to bol žalovaný, ktorý riadne a v určenej lehote záväzok, ktorý mal voči žalobcovi riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania a nesplnením si tejto povinnosti a svojou pasivitou spôsobil vznik nákladov súvisiacich s právnym zastúpením. Je nesporné, že súd musí pri rozhodovaní o nároku na náhrade trov konania vychádzať i z účelne vynaložených nákladov, ale nemôže tomu byť v neprospech a na účet účastníka záväzkového vzťahu, ktorý sa žiadneho porušenia povinnosti nedopustil.
Vzhľadom na správanie sa žalovaného odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody, ktoré boli založené iba na hypotetických úvahách o tom, ako sa mohol žalobca správať a postupovať, v snahe znížiť možné náklady žalovaného súvisiace s náhradou trov konania a právneho zastúpenia za irelevantné pre rozhodnutie o trovách konania, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, keď sa s ním v celom rozsahu stotožnil a výrok rozhodnutia napadnutý odvolaním považoval za správny.
Odvolateľ v odvolaní uviedol, že odvolaním napadá i výrok vydaného platobného rozkazu v časti trov konania. Na túto časť podania odvolací súd neprihliadal, pretože práve uznesením napadnutým odvolaním bola časť výroku platobného rozkazu o trovách konania zrušená a nahradená novým výrokom, preto nemohla byť ani predmetom odvolania a následného preskúmavania v rámci odvolania.
V súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov odvolacieho konania súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. uložil v konaní neúspešnému žalovanému zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,08 eur, keď hodnota úkonu je 16,60 eur za vyjadrenie k odvolaniu, k tomu paušálna náhrada v sume 7,63 eur a DPH 4,85 eur.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.