Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7P-111-2013.pdf
PDF · 74.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/111/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci maloletej L. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom u rodičov, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky - B. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. - D. XXX a otca
- L. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. - D. XXX, o návrhu navrhovateľky S.. F. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a určenie výživného takto
rozhodol:
Maloletá L. Š., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky S.. F. Š., nar. XX. XX. XXXX.
Matka maloletej je p o v i n n á prispievať na jej výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa (v súčasnosti 27,13 € mesačne na jedno dieťa), a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec maloletej je p o v i n n ý prispievať na jej výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa (v súčasnosti 27,13 € mesačne na jedno dieťa), a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 23. 07. 2013 sa navrhovateľka S.. F. Š. domáhala zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany rodičov, keďže maloletá fakticky od apríla 2013 žije v spoločnej domácnosti s ňou, pretože medzi ňou a maloletou sa vytvoril silný citový vzťah a ona je schopná zabezpečiť pre maloletú pravidelnú školskú dochádzku, s čím bol v minulosti problém.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ods. 2 citovaného zákona súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Súd vychádzal pri určení výšky výživného z ust. § 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 o životnom minime.
Podľa ustanovenia § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom výživné zo strany rodičov maloletej určil v minimálnej výške, keďže obaja sú bez zamestnania a spoločne poberajú dávku v hmotnej núdzi vo výške 449,29 €.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že pojednávanie sa uskutočnilo za prítomnosti všetkých účastníkov konania, pričom títo sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania voči nemu súd postupoval podľa ust. § 157 ods. 3 OSP a písomné vyhotovenie rozsudku vypracoval v zmysle tohto ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, lebo účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania voči nemu.