Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/317/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, práv. zast. JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, proti žalovanej S. V., J.. XX. XX. XXXX, G. N. Č.. XX, v konaní o zaplatenie 449,22 Eur s príslušenstvom a zmluvnými pokutami, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 269,56 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 269,56 Eur, za čas od 17. 01. 2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 32,18 Eur, spolu v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 449,22 Eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 449,22 Eur od 17. 01. 2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 64,35 Eur a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06. 06. 2011 bola medzi ním a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420111312 na čiastku 650,- Eur, za odplatu 247,- Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkom sumu 897,- Eur v 13 mesačných splátkach, a to tak, že prvé tri mesačné splátky vo výške 3,25 Eur a zvyšných 10 splátok vo výške 88,73 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej pohľadávky. Žalovaná uhradila celkom sumu 447,78 Eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 20,- Eur bola uhradená dňa 19. 02. 2013. Keďže žalovaná neuhrádzala splátky riadne a včas, bola vyzvaná na zaplatenie predžalobnou upomienkou zo dňa 20. 09. 2011 na úhradu dlžnej sumy. Dňa 24. 01. 2012 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie dlhu ku dňu 16. 01. 2012. Po zosplatnení dlhu bola uhradená žalovanou suma vo výške 291,28 Eur. Dlžná suma predstavovala výšku 449,22 Eur (rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou 897,- Eur a vykonanou úhradou 447,78 Eur). V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou uzavretej zmluvy, sa žalovaná zaviazala uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Dohodnutá mesačná pokuta je tak vo výške 21,45 Eur za každý mesiac omeškania (3,30 % z istiny ktorá je 650,- Eur). Zmluvnú pokutu si uplatnil žalobca za tri mesiace, január až marec 2012 v celkovej výške 64,35 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením úveru, uplatnil si žalobca aj úrok z omeškania do výšky zákonného úroku v zmysle ust. Nariadenia vlády č.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predloženými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca trval v celom rozsahu na podanej žalobe, aj na dôvodoch uvedených v žalobe. K predloženému prehľadu splátok uviedol, že prehľad obsahuje len čiastočne úhrady úveru žalovanej, pričom údaje nachádzajúce sa v časti „domáci servis“, nie sú údajmi o prehľade splátok, súvisia s inými záznamami. Úrok z úveru bol uvedený priamo v zmluve a jeho výška sa odvíjala od dĺžky mesiacov splatnosti a predstavovala v danom prípade výšku 20 %. Táto výška bola stanovená, aj s poukazom na to, že sa jednalo o poskytovanie úveru nebankovou formou, kde je zvýšené riziko vymožiteľnosti a žalovaná bola informovaná o výške úveru a rovnako aj o zmluvnej pokute, pre prípad porušenia platobnej povinnosti.

Žalovaná uviedla, že jej bol poskytnutý úver, ktorý bol vybavený prostredníctvom p. N.. S touto pani sa skontaktovala žalovaná telefonicky a následne na to sa dostavila do bytu žalovanej uvedená pani, súčasne doniesla aj sumu 650,- Eur, o ktorú telefonicky žiadala žalovaná. Pri tomto osobnom kontakte ju informovala o počte splátok a ich výške, zmienila sa o tom, že keď nebude riadne platiť, môže dostať nejakú pokutu a vec bude exekučne vymáhaná. Pri tomto osobnom kontakte, keď podpisovala zmluvu, sa len veľmi zbežne oboznámila s podmienkami. Následne začala uhrádzať splátky úveru. So splátkami prestala v čase, kedy stratila nárok na opatrovateľský príspevok na syna, ktorého umiestnili v ústave a ostala bez prostriedkov. Nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by mohla použiť na speňaženie a následne na zaplatenie dlhu, nemá zriadený už ani žiaden účet.

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420111312 zo dňa 06. 06. 2011 súd zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 650,- Eur. Žalovaná bola okrem toho povinná zaplatiť odplatu vo výške 247,- Eur, podľa časti II. Zmluvy. Výška úroku z úveru bola obsiahnutá v čl. I Zmluvy a táto výška sa stanovila podľa dĺžky mesiacov splatnosti úveru. V tomto prípade bol úver rozpísaný na 13 mesiacov, pri tejto dĺžke splatnosti úveru bol najvyšší úrok z úveru 20 %. Sumu 897,- Eur mala vrátiť žalovaná v 13 mesačných splátkach, pričom tri splátky mala platiť vo výške 3,25 Eur a ďalších 10 splátok vo výške 88,73 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná priemerná miera nákladov (RPMN) bola uvedená vo výške 46,56 %. V bode 3 Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny úveru poskytnutého na 13 mesiacov za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia, veriteľ je zároveň oprávnený účtovať dlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- Eur. V zmysle bodu 8, veriteľ povedie u dlžníka záznamy o platbách v splátkovom kalendári, ktorý ich bol povinný predložiť k nahliadnutiu pri platbe, alebo na vyžiadanie veriteľa a rovnako bol povinný uschovať tento záznam po celú dobu trvania záväzku a neuskutočňovať v zázname žiadne zmeny a doplnky, inak by sa vystavil postihu.

Predžalobná upomienka zo dňa 20. 09. 2011 obsahovala úhradu dlžnej sumy a súčasne aj upozornenie, že pri nevykonaní úhrady dlhu, bude žalobcom uplatnené právo na zaplatenia celej pohľadávky a tiež zmluvne dojednaných sankcií.

Žalovaná bola oboznámená o zosplatnení záväzku listom zo dňa 24. 01. 2012, pričom úver bol zosplatnený ku dňu 16. 01. 2012.

Uvedený vzťah je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako fyzickou osobu - nepodnikateľkou. Z toho dôvodu súd aplikoval na uvedený vzťah príslušné ustanovenia , v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a.), b.) uvedeného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

V zmysle ust. (ďalej len „“), účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa ust. , o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov, účinný v čase uzavretia Zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Zo znenia vyššie označených ustanovení vyplýva zásada, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah návrhu zmluvy.

Súd konštatuje, že každá zmluva môže byť spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené právnou úpravou. V zmysle vyššie citovaných ustanovení, pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, tzv. formulárovej, medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu, s možnosťou dosiahnutia úspechu. Spotrebiteľ má možnosť prijať alebo neprijať návrh zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy sú v našom právnom poriadku upravené Zákonom o ochrane spotrebiteľa a .

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá Zmluva o úvere č. 420111312 dňa 06. 06. 2011, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 650,- Eur. Žalovaná potvrdila príjem uvedených peňažných prostriedkov, na úhradu úveru zaplatila celkovo sumu 447,78 Eur. V čase zosplatnenia predstavovala dlžná istina, vrátane odplaty uvedenej v zmluve, sumu 449,22 Eur, pričom v tejto sume bola zahrnutá aj suma odplaty, ktorá však nebola bližšie identifikovaná, o akú odplatu ide. Bolo možné domnievať sa, že by súčasťou tejto odplaty mohol byť úrok z úveru.

Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať neprijateľné podmienky vyskytujúce sa v spotrebiteľských zmluvách, a v tejto súvislosti súd aj skúmal, do akej miery je možné hodnotiť zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere ako rovnovážne podmienky vo vzťahu k obom zmluvným stranám. Z hľadiska formy a obsahu zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania, je bez akýchkoľvek pochybností, že sa jedná o zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca pripravenú a do tejto predtlače sa zapisovali len údaje týkajúce sa žalovanej. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že v čase pred uzavretím zmluvy, boli jej poskytnuté len všeobecné informácie, o počte splátok a výške jednotlivých splátok, ktoré bola povinná platiť. Evidovala aj informáciu o možnej sankcii v prípade neplatenia, podľa jej vyjadrenia asi vo forme nejakej pokuty a exekúcie. Nevedela presne uviesť, čo malo presne tvoriť odplatu úveru.

Z obsahu zmluvy je zrejmé, že úver mal byť poskytnutý za určitú odplatu, ktorá však nebola bližšie špecifikovaná, pričom v zmysle ustanovenia je zrejmé, že nerovnomernosť v právach a povinnostiach sa posudzuje aj z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti zmluvných podmienok. Je nepochybné, že v zmysle kritéria odplatnosti, je úver odplatným právnym úkonom. Odplatu za predmet plnenia spravidla predstavujú úroky, ktoré sa zvyčajne zahŕňajú pod cenu úveru. Ak teda žalobca naformuloval zmluvu tak, že nie je jasné, čo tvorí odplatu, v akej výške sú splátky istiny, v akej výške splátky úrokov, konal tak v rozpore so zákonnými ustanoveniami, a to konkrétne ust. , v zmysle ktorého informácie podľa odseku 1 je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4, a to v listinnej forme alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Všetky dodatočné informácie iné ako v odseku 1 poskytne veriteľ alebo finančný agent spotrebiteľovi v samostatnom dokumente.

V danom prípade súd konštatuje nedostatočnú informovanosť v časti zmluvy, ktorá zaznamenala „odplatu vo výške 247,- Eur“. Podľa názoru súdu, táto časť nie je konkrétne identifikovaná. Napokon z výpovede žalovanej vyplynulo, že presne nevedela, čo má tvoriť odplatu. Za danej situácie súd konštatuje, že odplata nebola riadne identifikovaná a dostatočne objasnená žalovanej. Za predpokladu, že súčasťou tejto odplaty mal byť úrok z úveru, keďže žiadne iné informácie nebolo možné vyvodiť zo zmluvy, súd konštatuje, že v tomto prípade bol vybratý najvyšší úrok vo výške 20 %, kde lehota splatnosti bola rozpísaná na 13 mesiacov. Z výpovede žalovanej, ale ani zo stanoviska žalobcu nevyplynulo, či v danom prípade to bola vôľa žalovanej splatiť úver v rozsahu 13 mesiacov, alebo v kratšej lehote, ktorá by znamenala výrazne znížený úrok z úveru. Podľa názoru súdu 20 % úrok z úveru nie je možné považovať za úrok primeraný. Poskytovanie úroku nebankovou formou, neznamená automaticky navýšenie úrokovej sadzby úveru, ale nepochybne kladie vyššie nároky na veriteľa, aby v záujme zníženia obchodného rizika, zistil platobnú schopnosť potencionálneho dlžníka. V prípade

úroku z úveru, teda súd použil priemerné úrokové sadzby, ktoré poskytovali banky v čase uzavretia zmluvy, pričom takýto úrok bol poskytovaný vo výške 10,36 % ku dňu uzavretia zmluvy. Súd prepočítal výšku úroku a zistil, že z poskytnutého úveru 650,- Eur, úrok z úveru by predstavoval sumu 67,34 Eur. Spolu teda náklady úveru, vrátane istiny, predstavovali sumu 717,34 Eur, od ktorých bola odpočítaná úhrada žalovanej vo výške 447,78 Eur. Celkový nárok z hľadiska uplatnenej istiny mal predstavovať výšku 269,56 Eur.

Žalobca si uplatnil voči žalovanej aj kapitalizovanú zmluvnú pokutu v celkovej výške 64,35 Eur, ktorá mala predstavovať sankciu za porušenie platobnej povinnosti. V tomto prípade žalovaná čiastočne potvrdila, že bola oboznámená so sankciou pre prípad porušenia platobnej povinnosti, pravdepodobne so zmluvnou pokutou, ktorá tvorila jednu zo sankcií v zmysle zmluvných podmienok. Súd v prípade zmluvnej pokuty dospel k záveru, že vzhľadom na ďalšiu sankciu za porušenie platobných povinností, a to úrok z omeškania, primeranou bude zmluvná pokuta vo výške polovice uplatneného nároku, tzn. v sume 32,18 Eur.

Žalovaná sa dostala nepochybne do omeškania s plnením vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ust. , .

Podľa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Prvým dňom omeškania v danom prípade bol deň 17. 01. 2012, to znamená nasledujúci deň po zosplatnení úveru. Súd priznal úrok z omeškania vo výške 9 % (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala výšku 1 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov, spolu 9 %).

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 269,56 Eur, spolu s uplatneným zákonným úrokom z omeškania a časti priznanej zmluvnej pokuty vo výške 32,18 Eur. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, s poukazom na existenciu neprijateľných podmienok v zmluve o úvere.

Podľa ust. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca úspech v konaní len v rozsahu 58 %, žalovaná 42 %. Keďže miera úspechu a neúspechu v prípade účastníkov vykazuje mierny rozdiel, súd nepriznal náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.