Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-61-1996.pdf
PDF · 84.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5C/61/1996
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany v právnej veci navrhovateľov v 1/rade: W. M., C.. X.XX.XXXX, S. D., W. XXXX/ XX, štátny občan SR, v 2/rade: B. N., C.. XX.XX.XXXX, S. D. XX, štátny občan SR, práv. zast. JUDr. Jozefom Dudzíkom, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7 proti odporcovi: Pivovary Topvar, a.s. Pivovarská ulica 9, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 31 648 479, práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom 949 01 Nitra, Štefánikova tr.49, IČO: 36 860 697, o náhradu mzdy takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov v 1/ a 2/rade na zaplatenie náhrady mzdy z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1/ a 2/rade sa podanými návrhmi domáhali určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.2.21996 a zároveň návrhy mzdy od 23.2.1996.
Po výsluchu navrhovateľov v 1/a 2/rade a svedkov, bolo konanie uznesením č.k. 5C/61/1996-149 zo dňa 21.9.1998 prerušené do právoplatného skončenia trestného konania týkajúceho sa navrhovateľov v 1/a2/rade vednom pod sp. zn. 2T/90/97.
Trestné konanie, ktoré bolo vedené najskôr na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/90/97 sa následne viedlo na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 2T /147/1999 a rozsudkom č.k. 2T/147/1999-1091 zo dňa 27.11.2012, právoplatný dňa 12.2.2013 boli navrhovatelia v 1/a 2/rade oslobodení spod obžaloby Okresného prokurátora v Topoľčanoch Pv/348/96 zo dňa 20.10.1997, pretože nebolo dokázané, že spáchali skutky uvedené v obžalobe.
Podaním zo dňa 8.3.2013 navrhovatelia v 1/a 2/rade zobrali svoj návrh späť v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s tým, že trvajú na návrhu v časti o náhradu mzdy z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru, a podľa nich uvedená neplatnosť rozviazania pracovného pomeru mala byť vyriešená ako prejudiciálna otázka pre ich mzdové nároky, ktoré vyčíslili v podaní zo dňa 26.3.2013, a to navrhovateľ v 1/rade žiadal náhradu mzdy za obdobie od 23.2.1996 do 19.11.1997, kedy sa navrhovateľ v 1/rade zamestnal u inej organizácie, spolu v sume 4.879,51Eur ( 21 mesiacov x 232,36 Eur ( 7.000,-Sk )a navrhovateľ v 2/rade žiadal náhradu mzdy za obdobie od 18.2.1998 do 3.12.2006, kedy poberal navrhovateľ v 2/rade invalidný dôchodok 2.314,-Sk mesačne , tento stav trval 105 mesiacov(x 7.000,-Sk ), čo predstavuje sumu 492,030,-Sk, t.j. 16.332 Eur.
Odporca podaním zo dňa 13.3.2013 oznámil, že súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a preto súd v tejto časti uznesením č.k. 5C 61/1996-288 zo dňa 21.3.2013 konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia odvolanie a
Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/123/2013-322 zo dňa 31.5.2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Po zastavení konania v časti o návrhu navrhovateľov o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zostal predmetom konania návrh navrhovateľov v 1/ a 2/rade na zaplatenie náhrady mzdy, pričom odporca žiadal tento návrh zamietnuť z dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre priznanie uvedeného nároku navrhovateľom, nakoľko súd nerozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru s navrhovateľmi a poukázal na ustanovenie zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru s tým, že podľa §64 ZP mal byť návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podaný na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa , keď sa pracovný pomer skončil týmto rozviazaním. Navrhovatelia teda tento nárok neuplatnili v prekluzívnej 2 mesačnej lehote, je zrejmé, že súd doteraz nerozhodol o tom, či okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľom bolo neplatné alebo nie, v tomto smere poukázal na §261ZP aj na judikatúru R 40/1969, R 75/1977 s tým, že pokiaľ navrhovatelia v časti o určenie neplatnosti skočenia pracovného pomeru zobrali návrh späť a v tejto časti bolo konanie zastavené, tak otázka neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemôže riešiť ako otázka predbežná pri rozhodovaní o nároku na náhradu mzdy.
Podľa §-u 251 ods.1zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa §-u 255 zák.č. 311/2001 Z.z. sa zrušuje zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Podľa §-u 53 ods.1 písm. b) zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce (ďalej len ZP) v znení neskorších predpisov, organizácia môže okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak pracovník porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.
Podľa §-u 61 ods.1 zák. č. 65/1965 Zb. ZP, Ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušila pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník oznámil organizácií, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávala, jeho pracovný pomere trvá ďalej a organizácia je povinná poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí pracovníkovi vo výške priemerného zárobku do dňa, keď oznámil organizácií, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu organizácia umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
Podľa §-u 64 zák. č. 65/1965 Zb. ZP, neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak organizácia, ako aj pracovník uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním.
Podľa §-u 261 ods.4 zák. č. 65/1965Zb. ZP, k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v §46 ods.3 a 4, § 53 ods.2, §59 ods.3, §60 ods.4, §64, §102 ods.5,§204 ods.3,§270a ods.4, §270b ods.1. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne súd na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
Na základe prevedeného dokazovania a po späťvzatí návrhu navrhovateľov v 1/a2/rade v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov v 1/a 2/rade na zaplatenie náhrady mzdy nie je dôvodný, preto ho zamietol. Je nesporné, že navrhovatelia v 1/ a2/rade boli zamestnaní u odporcu, pričom odporca im listom zo dňa 22.2.1996 oznámil, že s nimi okamžite končí pracovný pomer podľa §-u 53 ods.1 písm. b) ZP z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Navrhovatelia v 1/a2/rade s týmto okamžitým zrušením pracovného pomeru nesúhlasili, a uvedenú skutočnosť oznámili odporcovi listom zo dňa 23.2.1996 s tým, že trvajú na tom, aby ich odporca naďalej zamestnával a následne sa návrhom podaným na súde 4.3.1996 domáhali určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.2.1996 a zároveň sa domáhali náhrady mzdy za obdobie od 23.2.1996 do času, kedy im odporca umožní opäť pracovať. Konanie navrhovateľov v 1/a2/ rade spolu s ďalšími zamestnancami odporcu, ktoré odporca posúdil ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, a pre ktoré s nimi okamžite odporca zrušil pracovný pomer, bolo predmetom trestného stíhania vedeného na Okresnom súde v Nitre pod sp.zn. 2T/147/1999, pričom navrhovatelia v 1/a2/rade boli rozsudkom zo dňa 27.11.2012 právoplatne oslobodení spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že
spáchali skutky uvedené v obžalobe. Po skočení trestného konania, kvôli ktorému bolo prerušené konanie o návrhu navrhovateľov o určenie neplatnosti okamžitého skočenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, navrhovatelia zobrali späť svoj návrh v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, odporca s týmto čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil a súd uznesením zo dňa 21.3.2013 konanie v časti o určenie neplatnosti skočenia pracovného pomeru dané navrhovateľom odporcom zastavil. Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/123/2013-322 zo dňa 31.5.2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Predmetom konania tak zostal návrh navrhovateľov v 1/a2/rade, ktorým žiadali náhradu mzdy a to navrhovateľ v 1/rade žiadal náhradu mzdy za obdobie od 23.2.1996 do 19.11.1997, kedy sa navrhovateľ v 1/rade zamestnal u inej organizácie, spolu v sume 4.879,51Eur ( 21 mesiacov x 232,36 Eur ( 7.000,- Sk )a navrhovateľ v 2/rade žiadal náhradu mzdy za obdobie od 18.2.1998 do 3.12.2006, kedy poberal navrhovateľ v 2/rade invalidný dôchodok 2.314,-Sk mesačne , tento stav trval 105 mesiacov(x 7.000,-Sk ), čo predstavuje sumu 492,030,-Sk, t.j. 16.332 Eur. Návrhu navrhovateľov v 1/a2/rade v tejto časti však nebolo možné vyhovieť, pretože pred rozhodovaním o náhrade mzdy zobrali svoj návrh v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru späť, a v tejto časti bolo konanie zastavené, preto podľa zákona účinného v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru dané navrhovateľom odporcom nebolo možné rozhodnutím o nároku navrhovateľov na náhradu mzdy. V zmysle §-u 61 ods.1ZP účinného v čase okamžitého skočenia pracovného pomeru, t.j. zák.č. 65/1965Zb., pracovník má právo na náhradu mzdy v prípade, ak s ním organizácia neplatne zrušila pracovný pomer okamžite a ak pracovník oznámil organizácií, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávala. Podmienkou priznania náhrady mzdy je teda skutočnosť, že sa jednalo o predchádzajúce neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru, k čomu je potrebné, aby o tejto neplatnosti rozhodol súd, pričom návrh musí byť podaný na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním(§64ZP). Lehota uvedená v §64 ZP, je lehotou prekluzívnou s poukazom na §261 ods.4ZP a na zánik práva musí súd prihliadnuť aj keď to účastník konania nenamietne. V danej veci v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľov v 1/a2/rade bolo konanie o ich návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zastavené a súd sa teda v ďalšom konaní o priznanie náhrady mzdy nemohol zaoberať otázkou platnosti alebo neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ako otázkou predbežnou (R75/1977). Ak navrhovatelia v 1/a2/rade chceli zabrániť tomu, aby nastali účinky vyplývajúce z okamžitého skočenia pracovného pomeru, tak v lehote dvoch mesiacov museli podať na súde návrh o určenia neplatnosti okamžitého skočenia pracovného pomeru a ak takýto návrh nepodali, pracovný pomer medzi účastníkmi sa skončil na základe tohto právneho úkonu , aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už otázkou platnosti rozväzovacieho úkonu nemôže zaoberať, a to ani ako predbežnou otázkou. Lehota podľa §64ZP je lehotou prekluzívnou a súčasne ide o lehotu hmotnoprávnu a preto účastník, ktorý uplatňuje neplatnosť rozviazania pracovného pomeru musí svoj nárok uplatniť žalobou na súde tak, aby žaloba došlo na súd najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Ak nárok neuplatní včas, tak tento nárok zaniká a rozviazanie pracovného pomeru je účinné. Späťvzatie návrhu navrhovateľov v časti určenia neplatnosti okamžitého skočenia pracovného pomeru spôsobilo, že pracovný pomer navrhovateľov v 1/a 2/rade sa skončil okamžite dňom 22.2.1996, pri rozhodovaní o ich nároku na náhradu mzdy nebolo možné sa zaoberať otázkou platnosti rozviazania pracovného pomeru ako otázkou predbežnou, a keďže si uplatnili nárok na náhradu mzdy od 23.2.1996, tento nárok navrhovateľov nie je dôvodný, nakoľko ich pracovný pomer sa skončil dňom 22.2.1996. Z uvedených dôvodov nebolo potrebné vykonať dokazovanie ohľadom výšky mzdových nárokov navrhovateľov, keďže základ nároku nebol daný a preto súd návrh navrhovateľov na doplnenie dokazovania zamietol a na základe hore uvedeného preto zamietol návrh navrhovateľov v 1/a2/rade, ktorým sa domáhali zaplatenia náhrady mzdy.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 150 ods.1OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, a ktorý by mal v zásade právo na náhradu trov konania v zmysle §-u 142 ods.1OSP a §-u 146 ods.2 veta prvá OSP, nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v tom, že o neúspechu navrhovateľov v konaní rozhodlo procesné pochybenie - späťvzatie návrhu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý návrh bol potrebný pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľov v časti o zaplatenie náhrady mzdy, pričom s veľkou pravdepodobnosťou, pokiaľ by navrhovateľova zotrvali na návrhu o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru by sa mohli úspešne domáhať zaplatenie náhrady mzdy vo výške, voči ktorej sú trovy konania, ktoré odporcovi vznikli v tomto konaní iba nepatrné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v piatich vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.