Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-114-2013.pdf
PDF · 80.66 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/114/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v E. na U. ul. č. XX, t.č. v P. na H. ul. č. X, právne zastúpenej JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a Ing. D. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v E. na U. ul. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23P 362/2011 - 288 zo dňa 06.02.2013 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného pre mal. A.. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku otec odvolanie. Nesúhlasil so zamietnutím návrhu na zníženie výživného od 01.02.2011 do budúcna. Uviedol, že v čase poslednej úpravy výživného tvorili jeho príjem 3 zložky, a to príjem zo spoločnosti Viltrade s.r.o. vo výške 310 Eur, príjem zo živnosti vo výške 700 Eur, ktorú ukončil ku dňu 06.04.2010 a príjem z dohody o vykonávaní prác so spoločnosťou MONTY s.r.o. vo výške od 300 do 500 Eur mesačne. To znamená, že jeho mesačný príjem predstavoval sumu 1 500 Eur. Poukázal na rozporuplné tvrdenia súdu prvého stupňa, ktorý v napadnutom rozsudku uviedol, že jeho mesačný príjem bol v čase poslednej úpravy vo výške 310 Eur a následne na to konštatoval, že jeho mesačný príjem predstavoval sumu 610 až 810 Eur. Z tohto dôvodu súd vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že rozhodujúcim dôvodom pre pokles príjmu otca bolo ukončenie spolupráce spoločnosti Viltrade s.r.o. so spoločnosťou MONTY s.r.o., aj keď uvedená skutočnosť bola súdu prvého stupňa preukázaná. Konštatovanie súdu, že otec si mal hľadať iné zákazky považoval za svojvoľné a nezohľadňujúce súčasnú situáciu na trhu práce. Úvahy súdu o prepojení spoločnosti Viltrade s.r.o. a Viltradex s.r.o. sú podľa názoru otca špekulatívne, nakoľko ak by jednalo len o predstierané umŕtvenie spoločnosti Viltrade s.r.o. aktívne by si nehľadal prácu s lepšou mzdou. Namietal, že daňové priznanie za spoločnosť Viltrade s.r.o. bolo podané v marci 2012, o čom odvolaciemu súdu predložil podací lístok. Porovnanie predmetov činností oboch spoločností nemá relevanciu, nakoľko súd sa mal zamerať na hlavné predmety činnosti oboch spoločností, ktoré nie sú identické. Súd taktiež nesprávne vyhodnotil používanie motorového vozidla Mazda CX 7 otcom ako získanie majetkového prospechu, nakoľko sa jedná o tzv. referentské vozidlo, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť svojmu zamestnancovi na zabezpečovanie pracovných
úloh. Podotkol, že jeho súčasná manželka nevlastní v E.iadnu nehnuteľnosť, pričom od septembra 2012 spolu žijú v E. v rodinnom dome, ktorý patrí len jeho manželke. Spoločnosť Viltrade s.r.o. je doposiaľ zapísaná v Obchodnom registri, nakoľko otec nemal finančné prostriedky na ukončenie a výmaz spoločnosti. Ďalej uviedol, že výdavky na mal. J. súdu nepreukazoval, nakoľko sa nejednalo o skutočnosť, ktorá by bola medzi účastníkmi sporná a jedná sa o bežné a všeobecne známe výdavky na novorodenca. Súd prvého stupňa však pribudnutie novej vyživovacej povinnosti otcovi nepovažoval za okolnosť odôvodňujúcu zníženie výživného. Podotkol, že jeho súčasný príjem je o 300 Eur nižší ako jeho príjem v čase poslednej úpravy výživného. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd zníži výživné pre mal. A. zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne odo dňa podania návrhu do 31.03.2010 a od 01.04.2012 do budúcna na sumu 80 Eur mesačne.
Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom.
Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o
rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter, za účelom pokusu povinného uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá vhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Na zníženie príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a tým možnosť poskytovania určeného výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Pri určení, resp. znížení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Odvolací súd vychádzajú zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj mal. A. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na Zákon o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd tiež poznamenáva, že výživné 150 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 5 €, zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého vo veku intenzívneho rastu a duševného dospievania a je všeobecne známou skutočnosťou, že v tomto období sú jeho odôvodnené potreby značne zvýšené, kým potreby rodičov sú stabilizované a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj a podiel matky na výživnom je vyšší ako podiel otca na plnení vyživovacej povinnosti, pretože pomery na strane maloletého sa zmenili spôsobom odôvodňujúcim zvýšenie výživného, keďže od poslednej úpravy výživného sa stal študentom strednej školy a jednoznačne sú jeho potreby omnoho vyššie ako odôvodnené potreby mal. J., ku ktorej otcovi pribudla vyživovacia povinnosť 7.5.2012, pričom voči nej má vyživovaciu povinnosť aj jej matka. Odvolací súd tiež dodáva, že doterajšie výživné určené súdom je vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca aj po zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti a čiastočne k manželke berúc do úvahy majetkové pomery otca a jeho manželky spočívajúce vo vlastníckom práve k niekoľkým nehnuteľnostiam, čo dovoľuje záver, že pomery otca sú lepšie, ako ich sám prezentoval v priebehu konania na súde prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom a účelové konanie otca smerujúce k zníženiu vyživovacej povinnosti vyhodnotiť v neprospech maloletého odkázaného svojou výživou na rodičov by bolo v rozpore so zásadami zákona o rodine.
Odvolací súd z uvedeného dôvodu v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), pretože nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov u otca odôvodňujúca zníženie výživného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.