Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-166-2013.pdf
PDF · 85.13 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/166/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcu v C. na Y. ul. č. XX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov M. A. nar. X.X.XXXX bývajúceho v C. na B. G. č. XX a Mgr. T. A. nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. na Y. ul. č. X zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Krivej ul. č. 23 v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti a zmenu úpravy styku o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 6.2.2013 č.k. 11P 29/2010-129 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zmenu úpravy styku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku, konanie o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zastavil, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a štátu náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti výroku o zamietnutí jeho návrhu na zmenu úpravy styku a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti a upravil styk každý druhý týždeň od štvrtku od 20.00 hod. do pondelka do 20.00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. od 10.00 hod. do 14.7. do 20.00 hod. a od 15.8. od 10.00 hod. do 31.8. do 20.00 hod., počas zimných prázdnin od 29.12. do 6.1. nasledujúceho roka, jarné a jesenné prázdniny ostanú striedavo párny rok matkou a nepárny rok otcom. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože sa v konaní domáhal striedavej výchovy maloletej, po vypracovaní posudku súdnou znalkyňou z odboru psychológie sa domáhal, aby znalkyňa bola predvolaná na súd za účelom doplnenia a objasnenia svojho posudku v niekoľkých bodoch, pričom trikrát bola predvolaná a ani raz neprišla. Voči posudku sa neodvolával, nakoľko ďalšie vypracovanie posudku by zabralo ďalší polrok, ak nie rok aj so súdnym konaním. Namietal, že súd ani znalec sa nezaoberali dôvodmi rozvodu manželstva s matkou maloletej, v ktorom konaní on uvádzal ako dôvod jej dennodenné hysterické správanie, ako aj vulgárne správanie, rôzne citové vydieranie formou uplácania pochutinami a čokoládami po všetkých cirkusových vystúpeniach v spoločnej domácnosti. Jasne uvádzal, že nikomu, ani učiteľke ZŠ nebude doma robiť hromozvod. Požiadal manželku, aby sa obrátila na psychológa a ak nie, tak bude musieť spoločnú domácnosť opustiť. Dostala niekoľko ultimátum a po troch rokoch domácnosť opustiť musela. Týmto sa snaží vysvetliť, že manželka predsa nemôže manželovi vulgárne nadávať alebo vytvárať nezmyselné hádky, aj keď on nič neurobil, dennodenne, pričom dieťa má v takejto rodine žiť. Domnieva sa, že dieťa by si malo urobiť svoj vlastný názor na matku aj otca a môže si ho urobiť len tak, keď bude s otcom tráviť oveľa viac času s možnosťou u neho prespať. Ďalej uvádzal skutočnosti, ktoré tvrdil aj v konaní o rozvod manželstva o tom, že matka maloletej nebola
schopná sa o dieťa riadne postarať. Protestuje tiež proti konštatovaniu znalkyne, že nemal cit a tak ďalej a že majú na rozvode manželstva podiel obaja, on, ako aj bývalá manželka. Opakovane uvádza, že manželka mala navštevovať psychológa, pretože podľa jeho názoru trpí hystériou, pričom v konaní aj doložil podrobný opis hystérie spracovaný psychiatrom. Je len samozrejmé, že matka maloletej vo všetkom čo uvádza, len klame, napríklad, keď tvrdí, že sa o dieťa nestaral a že bol iba papierovo na materskej. Oproti tomu stojí darovaná kniha s venovaním od matky maloletej a zoznamom ľudí s podpismi, s ktorými sa stretávali na ihrisku s deťmi. V roku 2003 mu v mene ich dcéry darovala knihu na deň otcov s venovaním najstarostlivejší otecko. Rovnako doporučil odvolaciemu súdu, aby si prečítal znalecký posudok z roku 2007 znalkyne PhDr. Z. A., kde znalkyňa píše, že dieťa mu sadlo na kolená a dalo pusu hneď po jeho príchode do miestnosti a to pred očami matky. To hovorí za všetko! Uvedené je podľa jeho názoru v priamom rozpore s tvrdeniami matky, že ju aj dieťa fyzicky a psychicky týral. Znalkyňa tiež poukazuje vo svojom posudku na to, že matku maloletej udrel. K tomu je potrebné si dôkladne prečítať popis o chorobe hystéria. Nikto nepochopí, kto nezažil spoločný život s takýmto partnerom, čo vlastne v byte vystrája. V rozvodovom konaní jasne popísal, ako bola matka maloletej v rôznych stavoch vytrženia alebo tranzu bez kontroly, keď sa správala nekontrolovateľne. Znalkyňa si to veľmi zle vysvetľuje, pretože nešlo o fyzický teror, pričom matka maloletej zo seba robí obeť. V skutočnosti bol obeťou on, pretože s takouto úlohou sa v manželstve nestotožnil. V rozpore so znaleckým posudkom je tiež, že napríklad maloletá krásne rozprávala počas materskej dovolenky a potom, čo začala bývať s matkou, začala rozprávať tak, že jej nebolo rozumieť. Práve hysterické, nervácke a vulgárne správanie matky spôsobilo zmenu reči maloletej. Znalkyňa sa však vo svojom posudku nezaoberala návštevami u logopedičky Dr. W. a taktiež pre správanie maloletej navštevovala aj psychologičku Dr. Z.. Znalkyňa na základe jeho tvrdení nedala maloletej test, ktorým by bolo možné odhaliť, či konanie matky nenabralo charakter trestného činu týrania dieťaťa. Žiaden z uvedených testov v znaleckom posudku nemá charakter takéhoto testu. Ďalej oznámil, že matka maloletej nedokázala zabrániť detských chorobám u maloletej z dôvodu neschopnosti a nedbanlivosti a uviedol priebeh chorôb maloletej od troch rokov po odlúčení od neho a to v auguste 2005 parazitóza a plieseň na genitáliách, október 2005 parazitóza a plieseň recidíva, v novembri 2005 kašeľ bez teploty so soplením, 5. decembra 2005 bolesti brucha, 9. decembra 2005 zápal priedušiek, 14. decembra zápal priedušiek, v januári 2006 zápal stredného ucha, v marci 2006 druhý zápal stredného ucha a priedušiek, august 2006 vyrážky bez liekov, október 2006 kašeľ bez liekov, december 2006 nádcha bez liekov, v apríli 2011 zápal močových ciest. Ďalej poukázal na vyjadrenia znalkyne k rozdielnej náboženskej orientácii rodičov, ktorú považuje za nezmyselne vysvetlenú, pretože Lectorium Rosicrucianum je moderná duchovná škola vytvorená na kresťanských základoch, avšak uznávajúca reinkarnáciu, evolúciu človeka a naopak neuznáva nezmysly ako je predávanie odpustkov, čím sa človek vykúpi a cirkev zhrabne peniaze. Pokiaľ ide o vyjadrenia znalkyne k námietkam k znaleckému posudku, kde píše o akcentovaných črtách a neurolabilite matky a agresívnych prejavoch otca, tu chýba zdôvodnenie, z čoho má konkrétne matka neurolabilitu, pričom nič matka nerobila samostatne a keď aj niečo urobila samostatne, tak len cirkusovala a kto mal tieto jej prejavy sústavne znášať. Znalkyňa uvádzala, aby sa s matkou dohodli s rozšírením kontaktu s dcérou aj bez súdneho rozhodnutia, pričom on návrh podával preto, lebo sa s matkou dohodnúť nevie a v podstate súdna znalkyňa svoj posudok týmto znegovala. S dcérou nemá žiaden problém, sú kamaráti, avšak dcéra nemôže vyjadriť svoj názor k nemu kladne, lebo by musela znášať počínanie matky. Nie je vylúčené, že je matkou citovo vydieraná. Dcéra povedala, že s ním bude tak ako doteraz, no je jasné, že za tým stojí jej matka a nie dcéra. V celom svojom odvolaní nechce zhadzovať matku, len napísal realitu, ktorá sa odohrala, ktorá je už daná a je minulosťou. Z jeho pohľadu je všetko jasné, viac vecí nebude rozoberať. Na záver uviedol, že súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý je v podstate protirečivý a preto dospel k nesprávnemu zisteniu. V odôvodnení rozsudku je tiež nesprávne napísané, že otec nezvládol intrapsychickú tenziu a z miestnosti odišiel. Ak si správne prečítame posudok znalkyne, z miestnosti odišla odporkyňa, samozrejme v konfrontácii. Očný kontakt neudržoval s matkou, preto lebo to nepovažoval za potrebné a nie preto, že by klamal.
Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Výroky rozsudku o zastavení konania o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a náhrade trov štátu odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe podaného odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a s jeho záverom, že neboli splnené podmienky pre zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej časti tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom. Predpokladom zmeny doterajšieho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a teda aj o úprave styku podľa ust. § 26 Zákona o rodine je podstatná zmena pomerov v čase terajšieho rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností oproti času, keď súd rozhodoval v predchádzajúcom konaní. Súd teda musí zistiť, či došlo k zmene pomerov a následne, či zistená zmena pomerov je podstatného charakteru oproti pôvodným okolnostiam. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti súd prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj a nie na subjektívne predstavy rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Predpokladom zmeny rozhodnutia o úprave styku dieťaťa s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti je, že doterajšia úprava styku je pre dieťa nevyhovujúca, prípadne dieťa prejavuje záujem o podstatne širší rozsah stretnutí s týmto rodičom, prípadne sa natoľko zmenili podmienky pre realizáciu styku z hľadiska záujmovej činnosti dieťaťa, zdravotného stavu, vzdialenosti bydlísk rodičov, pracovného zaťaženia rodičov a podobne, že doterajšia úprava styku už neumožňuje jej úspešnú realizáciu v záujme maloletého dieťaťa. V tomto prejednávanom prípade súd prvého stupňa správne zisťoval okolnosti, či došlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia o styku otca s dieťaťom a vzhľadom na protichodné tvrdenia rodičov dieťaťa nariadil znalecké dokazovanie z odboru detskej psychológie, v rámci ktorého ustanovená znalkyňa zisťovala jednak osobnostnú pripravenosť rodičov a dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti v zmysle návrhu otca, ktorý však tento návrh v priebehu konania po vypracovaní znaleckého posudku zobral späť, ako aj psychickú vyspelosť a vplyv rodičov na psychický vývoj maloletého dieťaťa so záverom, že z hľadiska psychologického nie je v prospech striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o dieťa ich vzájomné neústretové správanie, keď obaja rodičia prechovávajú voči sebe i voči širšiemu príbuzenstvu negatívne postoje, vzájomne nepodporujú pozitívny obraz o druhom rodičovi k dieťaťu (výraznejšie u otca, úzkostnejšie u matky), pričom znalkyňa akcentuje nízku mieru tolerancie rodičov a náhľadu o následkoch svojho správania na rozvoľnenie psychiky dieťaťa, ktorá je zneistená a poškodená už samotným rozvodom i predrozvodovou a permanentne konfliktnou situáciou. Znaleckým dokazovaním tiež nebolo preukázané, že matka trpí psychickým ochorením - hystériou, na čo poukazuje otec maloletej s tým, že znalkyňa konštatovala u matky vysokú mieru neurolability, vysokú senzitivitu s hysteroidnými prvkami, ktoré však nie je možné stotožňovať s hystériou, ako konštatuje znalkyňa vo vyjadrení k námietkam otca k znaleckému posudku. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné podotknúť, že diagnostika psychického ochorenia si vyžaduje odborné znalosti, ktoré otec maloletej nemá vzhľadom na svoje vzdelanie a pracovné zameranie, preto sú jeho námietky voči znaleckému posudku zjavne nedôvodné. Súd prvého stupňa správne zisťoval aj názor maloletého dieťaťa v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Pretože mal. A. mala v čase výsluchu 10 rokov, je schopná vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. Maloletá jednoznačne zotrvala na stanovisku, že s otcom sa chce stretávať tak, ako doposiaľ, pretože takéto stretávanie jej vyhovuje, t.j. každý druhý týždeň počas víkendu a v prípade, ak bude otec odcestovaný, tak sa nestretnú. Pokiaľ otec namietal, že vyjadrenie maloletej je ovplyvnené matkou, odvolací súd konštatuje, že zo záverov znaleckého posudku nevyplynulo, že by dieťa malo z matky strach, maloletá má však obavy z neustálych konfliktov rodičov z následkov nedodržiavania časových limitov a z neistoty. Z uvedeného však nie je možné jednoznačne vyvodiť, že prejavená vôľa maloletej bola ovplyvnená matkou. Vzhľadom na to, že nebola preukázaná žiadna zmena pomerov,
ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou, súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zmenu úpravy styku a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.
O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.