Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_16C-158-2013.pdf
PDF · 111.64 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/158/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Koskovou v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108 zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti Ž. U. O., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX XX N. B.-I. B., C. S. XX/X, občan SR, v konaní o zaplatenie 331,94 EUR istiny a prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Súd konanie z a s t a v u j e o sumu 139,78 EUR.
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení FIX zo dňa 07.01.2008, a to „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka, (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1/ písm. c/, alebo v bode 2/ tohto Dodatku, alebo v článku 3/ bod 3.5 Všeobecných podmienok, alebo v článku 5/ bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok), a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku,“ - je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou, ktorá došla súdu dňa 05.11.2012 domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty. Dňa 16.12.2011 uzatvoril so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Zmluva o postúpení pohľadávky je založená na správe tunajšieho súdu pod Spr. 117/2012. Žalovaný mal uzatvorenú s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o pripojení, na základe ktorej mu poskytoval právny predchodca žalobcu telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a v čas poplatky dohodnuté v cenníku podľa zvoleného programu služieb. Tým, že porušil konkrétne určené povinnosti si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 07.01.2008, to znamená, že žalovaný bol sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o pripojení, Dodatku k Zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť SIM-karta žalovaného vypojená z prevádzky. Zmluvnú pokutu predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dňa 08.02.2010, ktorá sa stala splatnou dňa 27.02.2010, pričom výška zmluvnej pokuty predstavovala výšku 331,94 EUR. Okrem zmluvnej pokuty žiadal žalobca priznať odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmluvnej pokuty aj úrok z omeškania, ako príslušenstvo pohľadávky. V prípade úspechu žiadal priznať trovy konania.
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 30.09.2013 uviedol, že žalobca ho vôbec neupozornil nato, že má nejaký dlh, prípadne, že porušil nejaké povinnosti. On bol vtedy v Anglicku, a to od júna do novembra 2009. Uviedol, že má vedomosť o tom, že dlžil žalobcovi 12,- EUR a naskákalo mu to na takúto sumu. Chce mať však pokoj a preto pohľadávku žalobcu uhradí, aj keď sa mu poplatky zdajú byť vysoké. Žiadal poskytnúť splátky po 50,- EUR, pričom jeho príjem predstavuje 600,- EUR netto mesačne. Nehnuteľnosti nevlastní, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.
Vzhľadom na výzvu súdu, ohľadom špecifikácie pohľadávky zaslal žalobca súdu písomné vyjadrenie, ktoré došlo súdu dňa 19.07.2013, ktorým zobral žalobca žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy 139,78 EUR v zmysle ustanovenia § 96 ods.1 O.s.p. Vo zvyšku na podanej žalobe v plnom rozsahu trval a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 192,16 EUR s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne za obdobie odo dňa 28.02.2010 až do zaplatenia, ako aj trovy konania. Vo svojom vyjadrení poukázal žalobca na tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu v uvedenom prípade poskytol žalovanému telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson K550i za cenu 1,- Sk (0,03 EUR) s DPH, pričom štandardná cena tohto zariadenia v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení s Dodatkom bola 5.790,- Sk (192,19 EUR). Hodnota dotácie právneho predchodcu žalobcu do kúpy tohto telefónneho zariadenia teda bola 5.789,- Sk (192,16 EUR). Vzhľadom na tieto skutočnosti si žalobca uplatňoval zmluvnú pokutu len do výšky štandardnej ceny mobilného telefónu, ktorý bol žalovanému poskytnutý za zľavnenú cenu.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom na dispozíciu žalobcu so žalobou v časti uplatneného nároku vo výške 139,78 EUR súd postupoval podľa ustanovenia § 96 ods.l O.s.p. a konanie v tejto časti zastavil.
Žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o pripojení zo dňa 07.01.2008 z ktorej súd zistil, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. Bratislava a žalovaným o poskytovaní telekomunikačných služieb v zmysle ustanovenia § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Zb. zákonov o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov na aktiváciu programu služieb FIX 600. Ďalej žalobca pripojil k žalobe Dodatok k Zmluve o pripojení FIX, z ktorého súd zistil, že tento bol uzavretý taktiež medzi predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 07.01.2008 v zmysle ktorého žalovaný získal mobilný telefón za maximálnu kúpnu cenu 1.Sk, vrátane DPH - typ mobilného telefónu Sony Ericsson K550i s dobou viazanosti 24 mesiacov, pričom si zmluvné strany dojednali za porušenie povinnosti na strane žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk. Žalovaný sa okrem iného v zmysle uvedeného Dodatku zaviazal k povinnosti, ako účastník, riadne a včas platiť cenu služieb Podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení a Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. platným cenníkom služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a týmto Dodatkom. V Dodatku k Zmluve o pripojení v bode 3) veta prvá je uvedené, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1) písm. c), alebo v bode 2) tohto Dodatku, alebo v článku 3) bod 3.5 Všeobecných podmienok, alebo v článku 5) bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM-karty zo strany Podniku je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1) tohto Dodatku.
Žalobca k žalobe pripojil daňový doklad, a to faktúru č. 7001165854, ktorá bola vystavená dňa 08.02.2010 predchodcom žalobcu žalovanému na zmluvnú pokutu vo výške 331,94 EUR. Uvedená faktúra sa stala splatnou dňa 27.02.2010.
Podľa § 43 ods.1 Zákona č. 610/2003 Zb.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 610/2003 Z.z.) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods.l písm. a/ Zákona č. 610/2003 Zb. zákonov podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 544 ods.l Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 52 ods.l Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53a ods.l Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 53 ods.l Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 153 ods.3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods.4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa § 517 ods.1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Predmetný vzťah vzniknutý medzi predchodcom žalobcu a žalovaným na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 07.01.2008 je vzťahom spotrebiteľským (§ 52 Občianskeho zákonníka). Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods.3,4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané zmluvné podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu ich života a tak naplniť cieľ článku 6 smernice Rady 93/13/EHS; a postarať sa o to, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzákonil v § 53 ods.1 preventívne predpisy, teda ustanovenia, na základe ktorých ich nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. V § 53 Občianskeho zákonníka bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok (§ 53 ods.5 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník vychádza pri zákaze neprijateľných zmluvných podmienok z toho, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty. Ustanovenie § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka vypočítava indikatívne, čo sa za neprijateľnú podmienku považuje.
Z Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 07.01.2008 vyplýva, že Účastník sa v bode 3/ uvedeného Dodatku zaviazal k povinnosti uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka. Súd je toho názoru, že uvedené zmluvné dojednania ohľadom zmluvnej pokuty obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 07.01.2008, a to v bode 3/ spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie povinnosti na strane oboch účastníkov Zmluvy. V spotrebiteľskej zmluve už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať, že predchodca žalobcu, ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. V tomto smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, a ktorý obsah spotrebiteľ nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní, pri ďalších zmluvných dojednaniach, ako je zmluvná pokuta. Predovšetkým tým, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností. V danej veci zmluvnú pokutu je možné považovať za neprimeranú sankciu aj z hľadiska času, kedy dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia sumy dôjde k ukončeniu zmluvy, napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Súd mal ďalej preukázané, že žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a ktoré spotrebiteľ, teda žalovaný nemôže nijako ovplyvniť. To isté platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od žalovaného v paušálnej výške bez ohľadu nato o aké zmluvné porušenie ide a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádzajú ani aspekt
neurčitosti, napríklad (bod 3/ veta prvá Dodatku „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka /najmä hociktorej .....). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť v danom prípade ako dojednanie individuálne, a to aj s poukazom na článok III. ods.1.2 smernice Rady 93/13/EHS. Súd mal jednoznačne preukázané, že predchodca žalobcu, ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným, ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, ako mal súd preukázané z desiatok konaní, ktoré prebiehali a prebiehajú na tunajšom súde. Je zrejmé, že predchodca žalobcu menil len výšku zmluvnej pokuty a žalovaný nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (spotrebiteľ - žalovaný si vyberá len balík služieb, mobilný telefón). Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom mal súd zato, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a to aj z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné dospieť s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, žeby uvedená zmluva bola individuálne dojednaná, uvedenú skutočnosť žalobca súdu nepreukázal v konaní. Súd mal preukázané, že predchodca žalobcu poskytol svoje služby žalovanému prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť, pričom výška tejto zmluvnej pokuty ostala v nezmenenej výške bez ohľadu nato, aký čas ostáva do doby viazanosti, ako aj bez ohľadu nato, akú sumu za poskytnuté služby spotrebiteľ nezaplatil.
V zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka je neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve podmienkou neplatnou, preto nemohol súd s poukazom na ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka znížiť zmluvnú pokutu, pretože k takémuto by mohol súd pristúpiť iba za situácie, ak zmluvná pokuta by bola platne dojednaná. Keďže žalobca si uplatnil svoj nárok na zmluvnú pokutu, ktorý nárok odvodzoval z neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd potom žalobu žalobcu v tejto časti zamietol a v zmysle ustanovenia § 153 ods.4 O.s.p. takúto zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.
Zároveň súd zamietol žalobu aj v časti uplatňovaného príslušenstva (úroku z omeškania) vzhľadom k tomu, že istina nebola žalobcovi priznaná.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.l O.s.p. a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech náhradu trovy konania nepriznal vzhľadom k tomu, že si v konaní žiadne trovy neuplatnil.
Podľa § 43 ods.1 Zákona č. 610/2003 Zb.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 610/2003 Z.z.) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods.l písm. a/ Zákona č. 610/2003 Zb. zákonov podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 544 ods.l Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 52 ods.l Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53a ods.l Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 53 ods.l Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 153 ods.3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods.4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa § 517 ods.1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)