Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoZm-2-2013.pdf
PDF · 99.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoZm/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: N.. Q. Y., správca podstaty úpadcu W. G., nar. XX.X.XXXX, XXX XX D. č. XXX, so sídlom kancelárie C. 8, Y., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX Y., zast. N.. Y. N., advokátka, R. XX, Y. v konaní o zaplatenie 14.477,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. XXCbZm/X/XXXX-XX zo dňa 19.10.2012 jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice I č.k. XXZm/XX/XXXX-XX zo dňa 6.7.2010 a žalobcovi nepriznal náhradu trov námietkového konania.
Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca návrhom doručeným súdu 28.6.2010 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 14.477,14 eur so 6% - ným úrokom ročne zo sumy 45.171,84 eur od 2.10.2008 do 30.12.2008, zo sumy 43.512,14 eur od 31.12.2008 do 10.2.2009, zo sumy 41.512,14 eur od 11.2.2009 do 30.3.2009, zo sumy 31.512,14 eur od 31.3.2009 do 21.8.2009, zo sumy 21.512,14 eur od 22.8.2009 do 30.11.2009 a zo sumy 14.477,14 eur od 1.12.2009 do zaplatenia. Uviedol, že je majiteľom zmenky vystavenej žalovaným dňa 21.1.2008 na zmenkovú sumu 55.130,02 eur (1.660.847,00 Sk ) opatrenej doložkou bez protestu so splatnosťou na videnie, pričom zároveň bola vystaviteľom zmenky (žalovaným) predĺžená lehota na platenie tak, že zmenku je možné predložiť na platenie do 5 rokov od jej vystavenia. Úpadca predložil žalobcovi potvrdenie od žalovaného, v ktorom uviedol, že potvrdzuje, že dňa 21.1.2008 vystavil zmenku na 55.130,02 eur v prospech úpadcu. Taktiež doložil úpadca žalobcovi uznanie záväzku z 21.1.2008, v ktorom žalovaný uznal svoj záväzok v celkovej výške 55.130,02 eur, ktorý vznikol zo zmluvy o obchodnom zastúpení. Po vystavení zmenky z 21.1.2008 vykonal žalovaný jednotlivé úhrady zo zmenkovej sumy úpadcovi, a to 1.10.2008 uhradil 300.000,00 Sk, dňa 30.12.2008 uhradil 50.000,00 Sk, dňa 10.2.2009 sumu 2.000,00 Sk, dňa 30.3.2009 sumu 10.000,00 Sk, dňa 21.8.2009 sumu 10.000,00 Sk a dňa 30.11.2009 sumu 7.035,00 Sk. Žalovaný zvyšnú časť t.j. 14.477,14 eur zo zmenkovej sumy neuhradil.
Súd prvého stupňa citujúc ust. § 67 ods. 1 písm.a/, § 44 ods. 1, 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. č. k. XXZm/XX/XXXX - 20 zo 6.7.2010, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote námietky, v ktorých uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke uzavretej 1.2.2006, si žalovaný požičal od úpadcu W. G. bezúročnú pôžičku vo výške 1.660.847,00 Sk, ktorú mal vrátiť do 31.1.2008. Súčasne bol oprávnený vrátiť kedykoľvek pôžičku pred lehotou splatnosti. Dňa 10.5.2006 uhradil za žalovaného jeho otec Z. Q. úpadcovi časť pôžičky vo výške 300.000,00 Sk. Vzhľadom na to, že pôžičku nedokázal žalovaný splácať, vystavil dňa 21.1.2008 zmenku vlastnú, kde sa zaviazal zaplatiť za zmenku úpadcovi čiastku 1.660.847,00 Sk, a to napriek tomu, že časť pôžičky už splatil dňa 10.5.2006 vo výške 300.000,00 Sk. Žalovaný doložil čestné vyhlásenie úpadcu z 2.8.2010, kde úpadca potvrdil uzavretie pôžičky, aj že bola vykonaná úhrada dňa 10.5.2006 vo výške 300.000,00 Sk a podľa čl. 4 zmluvy bude vystavená aj vlastná zmenka na zabezpečenie vrátenia pôžičky. Situácia, že je rozdielna suma na zmenke bola spôsobená faktom, že úpadca, a žalovaný nemajú dostatočné skúsenosti v oblasti práva a či mohli meniť zmenkovú sumu na zmenke vlastnej z 21.1.2008.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že zmenka bola vystavená dňa 21. januára 2008 a stala sa zročnou na videnie. Príjemca zmenku neuhradil. Žalobcovi vzniklo právo vykonať postih proti vystaviteľovi ako osobe zmenečne zaviazanej. Zmenka má predĺženú lehotu na platenie, a to až do 5 rokov odo dňa vystavenia. Žalovaný neuhradil časť zmenkovej sumu 14.477,14 eur s príslušenstvom žalobcovi. Súd v súlade s návrhom žalobcu vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal námietky žalovaný. Z obsahu námietok žalovaného súd zistil, že žalovaný namietal iba výšku zmenkovej sumy, nakoľko ešte v roku 2006 prostredníctvom Z. Q. - svojho otca uhradil časť zmenkovej sumy na základe uzavretej pôžičky zo dňa 1.2.2006 na sumu 1.660.847,00 Sk. Avšak podľa názoru súdu je táto námietka právne bezvýznamná a účelová, ktorá sa netýka predmetnej zmenky z 21.1.2008 predloženej v konaní z dôvodu, že každý kto vyznačí svoj podpis na zmenke, sa stáva zmenkovo zaviazanou osobou, pričom uplatnenie nárokov zo zmenky nemusí majiteľ zmenky viazať na preukazovanie dôvodu dlžníkovho záväzku. V námietkach možno namietať buď neplatnosť zmenky alebo neexistenciu zmenkového nároku, alebo výšku zmenkového nároku. Iné námietky nemajú vplyv na existenciu zmenkového nároku. Z hľadiska koncentračnej zásady platí, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu musí byť uvedené všetko, čo žalovaný proti platobnému rozkazu namieta. Obsah námietok môže vychádzať z práva hmotného alebo procesného. Súdu prvého stupňa bol predložený originál vlastnej zmenky, ktorej obsahom je veriteľsko - dlžnícky vzťah úpadcu a zmenečníka (žalovaného). Obsah a forma zmenka zodpovedá štandardu. Zmenka je podpísaná jej vystaviteľom. Nakoľko zmenka obsahuje doložku bez protestu, ktorá majiteľa zmenky oslobodzuje od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neplatenie, nebol žalobca ako majiteľ zmenky na takýto úkon povinný. Podľa názoru súdu predmetná zmenka spĺňa všetky zákonné podmienky a náležitosti v zmysle ust. § 75 z.č. 191/1950 Sb..
Žalobca predložil potvrdenie žalovaného o tom, že vystavil dňa 21.1.2008 zmenku v prospech W. G. - úpadcu vo výške 1.660.847,00 Sk, a taktiež uznanie záväzku žalovaným z 21.12008 vo výške 1.660.847,00 Sk, ktorý mal vzniknúť na základe zmluvy o obchodnom zastúpení. A nie zo zmluvy o pôžičke z roku 2006. Teda tvrdenia žalovaného sa javia ako nedôveryhodné a účelové a v konečnom dôsledku až absurdné, že už v roku 2006 uhradil časť zmenkovej sumy vo výške 300.000,00 Sk na zmenke vystavenej až v roku 2008 veriteľovi - úpadcovi a následne ešte v roku 2008 uzná záväzok v plnej výške 1.660.847,00 Sk. Žalovaný ako vystaviteľ zmenky mohol a v konečnom dôsledku aj mal v zmysle ust.§ 39 z.č. 191/1950 Sb., žiadať od majiteľa zmenky aby vyznačil na zmenke čiastočné platenie v roku 2008, ak nechcel byť zaviazaný zo zmenkovej sumy, čo žalovaný neurobil.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 25 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1, § 38 ods. 1, § 39 ods. 3 § 43 ods. 1, § 46 ods. 1, § 47, § 48, § 75, § 77 zák.č. 191/1950 Sb., § 175 O.s.p., § 46 ods. 2 zák.č. 151/1950 Sb.) súd nemohol akceptovať námietky žalovaného, a preto zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti.
Žalobca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil nárok na náhradu trov námietkového konania, ktoré však v lehote v zmysle § 151 O.s.p., nevyčíslil, a preto mu ich súd nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd opätovne zvážil všetky dôkazy a na základe toho napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že ako účastníkovi konania sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Svoje odvolanie odôvodnil tým, že dňa 18.10.2012 prevzala právna zástupkyňa jeho právne zastupovanie s tým, že 19.10.2012 požiadala o odročenie pojednávania, nakoľko nebola zachovaná päťdňová lehota na prípravu pred pojednávaním, ktoré sa malo uskutočniť 19.10.2012 v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa aj napriek podanej žiadosti rozhodol v právnej veci bez prítomnosti právnej zástupkyne žalovaného, čím žalovanému odňal možnosť konať pred súdom a riadne sa brániť. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva O.s.p. za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť aj rozhodnutie súdu bez toho, aby bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že pokiaľ by mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom, mohol by náležite objasniť skutkový a právny stav veci.
Zároveň súd nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy (nepredvolal na vytýčené pojednávanie svedka Z. Q. ani úpadcu W. G.) na zistenie rozhodujúcich skutočností, najmä za účelom objasnenia, či medzi úpadcom a žalovaným existoval nejaký obchodný vzťah aj pred vystavením zmenky, akými zvyklosťami sa úpadca a žalovaný vo svojich obchodným vzťahoch riadili, objasnenie obvyklého spôsobu vzniku a zániku záväzkov medzi nimi, teda skutočnosti, ktoré mohli mať rozhodný význam pre rozhodnutie vo veci, čím závažným spôsobom porušil viacero zásad súdneho procesu. Ide najmä o zásadu ústnosti, kontradiktórnosti, materiálnej pravdy, bezprostrednosti, zásadu rovnosti účastníkov konania. Akceptovanie týchto zásad prispieva k dôkladnejšiemu zisteniu skutkového stavu ako dôležitého predpokladu spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
Preto má žalovaný za to, že súd prvého stupňa v konaní nevykonal žalovaným navrhované dôkazy, ktoré mohli byť spôsobilými na preukázanie právne významných skutočností, čím nedostatočne objasnil skutkový stav. Teda v merite veci rozhodol len na základe tvrdení žalobcu bez vykonania akýchkoľvek dôkazov navrhovaných na svoju obranu zo strany žalovaného.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolací dôvod, podľa ktorého sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (uvedený v odvolaní), nie je relevantný, pretože to, že právna zástupkyňa prevzala zastupovanie žalovaného 18.10.2012, t.j. deň pred pojednávaní, neznamená, že došlo k porušeniu ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p. Ustanovenie § 115 ods. 2 O.s.p. aj s ohľadom na doterajší priebeh konania, nebolo porušené, nakoľko podľa odôvodnenia rozsudku žalovaný vzal termín pojednávania na vedomie 8.8.2012, teda mu súd poskytol dostatočný časový priestor pre prípravu na pojednávanie, mal dostatok času zvoliť si právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní, pokiaľ to považoval za potrebné, hoci tak mohol učiniť už od kedy sa o prebiehajúcom súdnom konaní dozvedel.
Taktiež poukázal na to, že z ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že pre odročenie pojednávania sa vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok a to, existencia dôležitého dôvodu a včasnosť podania žiadosti o odročenie pojednávania. Keďže právna zástupkyňa žalovaného podala žiadosť o odročenie dňa 19.10.2012, teda v deň konania pojednávania, toto podanie sa dostalo na pracovisko súdu prvého stupňa (Tichá ulica) až dňa 22.10.2012 o 9.15 hod, a preto za týchto okolností nemožno žiadosť právnej zástupkyne žalovaného považovať za včas podanú. Samotnou neprítomnosťou právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k obmedzeniu jeho práva na obranu v konaní. Obrana žalovaného nespočíva v účasti, resp. neúčasti právnej zástupkyne na pojednávaní, ale v prvom rade musí mať oporu v tom, čo žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu namietal. V tejto súvislosti uviedol, že súd prvého stupňa predvolával žalovaného na pojednávania, ktoré boli vytýčené na deň 13.7.2011, 8.2.2012 a 20.6.2012, z čoho vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý dostatočný priestor na uplatnenie jeho práv a bolo mu daná možnosť zúčastniť sa aj na pojednávaní. Túto možnosť však žalovaný opakovane nevyužil.
S poukazom na ust. § 175 a nasl. O.s.p. žalobca poukázal na to, že skutočnosti uvádzané v odvolaní (t.j., že súd na pojednávanie na 19.10.2012 nepredvolal svedka Z. Q. a úpadcu W. G., čiže nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočnosti) sú zjavne nad rámec toho, čo žalovaný uviedol v námietkach proti zmenkovému rozkazu z 1.8.2010 a navyše sa týkajú kauzálneho vzťahu, ktorý je z hľadiska zmenky ako formálneho právneho úkonu právne bezvýznamný. Potvrdením o vklade a v tejto súvislosti výsluchom Z. Q. chcel žalovaný preukázať, že úhrada sumy 300.000,00 Sk z 10.5.2006 sa viaže k povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu zo zmenky z 21.1.2008 a čestné vyhlásenie a výsluch W. G. mal potvrdiť tie isté skutočnosti, teda že už v roku 2006 žalovaný splatil časť zmenkovej sumy vo výške 300.000,00 Sk.
Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mal v roku 2006 uhradiť časť záväzku, ktorý bol zabezpečený zmenkou, je účelové a nelogické, z dôvodu, že úhrada 300.000,00 Sk z 10.5.2006 nemohla predstavovať zaplatenie zmenkovej sumy, ktorá je predmetom tohto konania, keďže zmenka bola vystavená až 28.1.2008, teda viac ako 20 mesiacov po tejto úhrade. Sumu 300.000,00 Sk mal vložiť na bankový účet Andrej Q., pričom zmenkovým dlžníkom bol C. Q.. Podľa žalobcu záväzok zmenkového dlžníka má pri vlastnej zmenke osobný charakter a nemôže ho plniť niekto iný. V prospech tvrdenia o splatení časti zmenkovej sumy nesvedčí ani obsah žalovaným predloženej listiny o vložení peňažných prostriedkov z tohto dátumu, keď na doklade o vložení nie je vyjadrený účel platby. Žalobca považuje za rozhodujúcu skutočnosť, že 21.1.2008 (teda po vykonaní spornej úhrady) žalovaný podpísal listinu, v ktorej uznal svoj záväzok vo výške 1.660.847,00 Sk, rovnajúci sa zmenkovej sume, teda v plnej výške zmenkovej sumy bez odpočítania úhrady vo výške 300.000,00 Sk. Z obsahu uznania záväzku vyplýva, že záväzok mal vzniknúť na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, nie na základe zmluvy o pôžičke, ako to tvrdí žalovaný.
Čestné vyhlásenie úpadcu, na ktoré sa odvoláva žalovaný, považuje žalobca za účelové. Poukázal jednak na dátum podpísania čestného vyhlásenia, ku ktorému malo dôjsť viac ako 4 roky po uznaní záväzku a ako aj na skutočnosť, že vyhlásenie učinil W. G. až po vyhlásení konkurzu na jeho majetok, keď bolo zrejmé, že dôjde ku kolektívnemu uspokojeniu jeho veriteľov iba z majetku zaradeného do podstaty. Vyhlásením konkurzu navyše podľa § 44 ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii prešlo právo nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku na správcu.
V tejto súvislosti žalobca opätovne uviedol, že pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je nezávislá od kauzálneho vzťahu, ktorý bol zmenkou zabezpečený. Vykonanie dôkazu výsluchom svedkov by nebolo spôsobilé privodiť zmenu záverov súdu, o povinnosti žalovaného uhradiť zmenkovú sumu, ani v prípade ak by tieto osoby potvrdili skutočnosti, na preukázanie ktorých ich žalovaný navrhol.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca uviedol, že súd prvého stupňa sa riadne vyporiadal s obsahom listinných dôkazov a vyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, vykonal potrebné dokazovanie a vec správne právne posúdil.
Preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Košiciach potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím dôvodom, odvolací súd uvádza nasledovné:
Žalovaný bol na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok (19.10.2012) riadne predvolaný dávno predtým a to doručenkou, ktorú prevzal ešte 8.8.2012.
Za takejto situácie v žiadnom prípade nemožno akceptovať námietku, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
To, že si zvolil právnu zástupkyňu deň pred pojednávaním je známkou jeho snahy o predlžovanie sporu.
Totiž ani v odvolaní neuvádza také skutočnosti, ktoré by neboli známe už predtým.
Treba poznamenať, že je nelogické, aby v roku 2008 žalovaný uznal pohľadávku a podpísal zmenku vo výške 1.660.847,00 Sk, keď podľa jeho tvrdenia mal ešte v roku 2006 na túto sumu plniť 300.000,00 Sk.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p., neúspešný odvolateľ (žalovaný) na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo a ostatným účastníkom žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.