Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-257-2013.pdf
PDF · 93.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/257/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka č. 5, Bratislava, IČO 35 724 803 zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka č. 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti odporcom: 1./ W. L., nar. XX. XX. XXXX a 2./ K. L., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom N., X. W. č. XXX a zast. Centrom právnej pomoci, kancelária Rimavská Sobota, Námestie M. Tompu č. 2, Rimavská Sobota, IČO 30 798 841 o zaplatenie 225,65 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom 1./, 2./ trovy konania vo výške 255,62 eur na účet ich zástupcu, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS 116783313 do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcov na povinnosť zaplatiť žalovanú sumu titulom uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel ešte s právnym predchodcom navrhovateľa Consumer Finance Holding, a.s.
Odporca 1./ na pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, kde zároveň poukázal na tú skutočnosť, že on dohodu o uznaní záväzku nepodpísal.
Odporkyňa 2./ na pojednávaní uviedla, že je pravdou, že podpísala pristúpenie k záväzku za pôžičku odporcu 1./ - svojho manžela, i keď vlastne ani nevedela, o akú pôžičku ide.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov 1./, 2./ a ich zástupcu, oboznámením sa s návrhom, zmluvou o pôžičke zo dňa 13. 11. 2007, všeobecnými obchodnými podmienkami, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 06. 06. 2012, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 03. 2012, prílohou č. 1 k zmluve, výzvou zo dňa 28. 01. 2013 a zistil nasledovný skutkový stav.
Odporca 1./ uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu o pôžičke v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka dňa 13. 11. 2007, v zmysle ktorej zmluvy veriteľ poskytol odporcovi 1./ úver vo výške 8.990,- Sk. Veriteľ postúpil pohľadávku titulom úveru na navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 03. 2012, kde predmetom postúpenia bol zostatok pohľadávky v celkovej výške 255,65 eur, kde ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. 08. 03. 2012 bol počet dní omeškania 1167 dní.
Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú.
Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Charakter spotrebiteľskej zmluvy zmluva nestráca ani vtedy, keď je uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka, pričom prednostne sa použijú pri výklade zmluvy ustanovenia Občianskeho zákonníka pokiaľ nejde o použitie kogentných ustanovení Obchodného zákonníka, v danom prípade úpravu premlčania v Obchodnom zákonníku.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku vznesenú odporcom 1./ súd sa zaoberal otázkou, či nárok navrhovateľa nie je voči odporcovi 1./ premlčaný. Na základe predložených dokladov súd zistil, že na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka voči odporcovi 1./ v celkovej výške 255,65 eur, kde ku dňu postúpenia 08. 03. 2012 bolo omeškanie odporcu 1./ 1167 dní, t.j. 3 roky a 2 mesiace. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 18. 02. 2013, t.j. takmer po roku od postúpenia pohľadávky, takže ku dňu podania návrhu na súd bolo omeškanie odporcu 1./ v trvaní viac než 4 roky a 1 mesiac, kde s poukazom na všeobecnú premlčaciu dobu v zmysle § 397 Obch. zákonníka, ktorá je 4 roky, podal navrhovateľ návrh voči odporcovi 1./ po uplynutí všeobecnej 4-ročnej premlčacej lehoty, kde vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom 1./ nemôže súd premlčané právo priznať s poukazom na ustanovenie § 388 ods. 1 Obch. zákonníka. Vzhľadom na tú skutočnosť, že odporca 1./ nepodpísal ani dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú dohodu podpísala len odporkyňa 2./, ktorá pristúpila k záväzku, nemožno u odporcu 1./ uvažovať o plynutí prípadnej novej premlčacej lehoty. Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi 1./ v plnom rozsahu zamietol.
Navrhovateľ v rámci konania súdu predložil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú podpísala odporkyňa 2./, v zmysle ktorej dohody bodu 1.3 odporkyňa 2./ pristúpila k záväzku podľa § 533 Obč. zákonníka a uznala záväzok pôvodného veriteľa v celkovej výške 255,65 eur, ktorý na navrhovateľa prešiel na základe postúpenia.
V súvislosti s touto dohodou je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý bol založený na zmluve o splátkovom úvere, ktorá jednoznačne má charakter spotrebiteľskej zmluvy, je taktiež vzťahom svojím charakterom spotrebiteľským, keďže ustanovenia spotrebiteľského práva sa aplikujú nielen na hlavný právny vzťah medzi účastníkmi konania, v danom prípade zmluvu o úvere, ale aj na právny vzťah, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Pri uzatváraní tejto dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je teda potrebné zisťovať, či nedošlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá by bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá v podstate narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly).
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľné podmienky.
Podľa § 53 ods. 4 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle článku 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29ES o nekalých obchodných praktikách nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa článku 8 citovanej smernice obchodná praktika sa považuje za agresívnu, ak v skutkovej súvislosti berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti obťažovaním, nátlakom, vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Odporkyňa 2./ na pojednávaní uviedla, že podpísala dohodu o pristúpení k záväzku, kde v roku 2012 ju navštívil nejaký muž, jej manžel nebol doma, povedal jej, že jej manžel má nejakú pôžičku a musia hradiť splátky a je teda jedno, kto to podpíše a ona podpísala nejakú dohodu s tým, že ani nevedela, o aký úver ide, aký je zostatok úveru, neboli jej predložené žiadne doklady, dali jej len poštové poukážky s tým, že keď nebudú platiť, pôjde to cez exekútora. Pristúpením k záväzku a uznaním záväzku odporkyňou 2./ došlo jednoznačne k zhoršeniu postavenia odporkyne 2./ - spotrebiteľa, kde v prípade platnosti tohto právneho úkonu by došlo k predĺženiu premlčacej lehoty na 10 rokov, kde jednoznačne bez podpisu tohto uznania záväzku v čase podania návrhu navrhovateľom by nárok navrhovateľa bol premlčaný vo všeobecnej 4-ročnej premlčacej lehote. V situácii, keď ide o premlčané právo v čase jeho uplatnenia na súde treba obzvlášť prísne, vzhľadom na spotrebiteľské právo, hodnotiť právne úkony, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, kde aj v prípade nečinnosti odporcu ako spotrebiteľa navrhovateľ musí preukázať, že pri uzatváraní dohody o uznaní záväzku konal s odbornou starostlivosťou a odporca podpísal uznanie s plným vedomím následkov tohto právneho úkonu a že sa navrhovateľ nedopustil nekalej obchodnej praktiky.
Na jednej strane je potrebné povedať, že súd v iných obdobných konaniach, kde boli osobne vypočutí odporcovia ako spotrebitelia, ktorí taktiež podpísali dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, zistil, že navrhovateľ, resp. jeho pracovníci pri podpisoch týchto dohôd sa dopustili nekalých obchodných praktík tým, že vyhľadávali odporcov v mieste ich bydliska, zisťovali ich adresy pracoviska u susedov, nechávali podpisovať dohody pod rúškom dohodnutia si splátkového kalendára, prípadne im bolo povedané, že podpisom dohody sa vyhnú exekútorskému vymáhaniu dlhu. Toto správanie pracovníkov navrhovateľa jednoznačne možno chápať ako nekalé obchodné praktiky, ktoré sú v zmysle citovanej smernice neplatné.
Navrhovateľ počas konania nenavrhol žiadny taký dôkaz, ktorým by bol preukázal, že navrhovateľ alebo jeho pracovníci pri podpise dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku postupovali s odbornou starostlivosťou, že by odporcovi pri podpise bolo vysvetlené o čo ide, aké právne následky má podpis tejto dohody pre neho, že dôjde k zhoršeniu jeho postavenia, že ide o premlčaný dlh, ktorý podpisom uznania dlhu sa bude môcť znovu súdne vymáhať, kde všetky tieto povinnosti vyplývajú pre navrhovateľa zo spotrebiteľského práva, ktoré je upravené jednak v Občianskom zákonníku § 52 a nasl., v citovanej smernici o nekalých obchodných praktikách, či smernici 93/13EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že spotrebiteľ - odporca neinicioval uzavretie dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, práve naopak, pracovníci navrhovateľa vyvíjali enormnú snahu k uzavretiu tejto dohody, kde už len samotné koncipovanie dohody nasvedčuje tomu, že základom by mala byť dohoda o splátkach dlhu, kde uznanie dlhu je koncipované až v ďalších ustanoveniach dohody. Súd vychádzal z toho, keďže navrhovateľ túto skutočnosť nevyvrátil, že navrhovateľ pri uzatváraní dohody sa dopustil nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná. Svojím konaním navrhovateľ sledoval cieľ predĺžiť, resp. obnoviť plynutie novej premlčacej doby už premlčaného dlhu, čím došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, kde nie je preukázané, že tento úmysel a túto vedomosť o právnych účinkoch uznania dlhu odporca vôbec mal, či vedel, že ide o premlčaný dlh v čase podpisu dohody, kde v tejto súvislosti treba prihliadnuť aj na to, že hlavným predmetom činnosti navrhovateľa je inkaso pohľadávok, čiže navrhovateľ vyvíja enormnú snahu po odkúpení pohľadávok vo väčšine premlčaných nájsť spôsob nie vždy v súlade s čestnou obchodnou praxou dosiahnuť vymoženie pohľadávky. Pokiaľ ide o právny úkon pristúpenie k záväzku, ktorý podpísala odporkyňa 2./ na základe uzavretej dohody zo dňa 06. 06. 2012, súd má za to, že ide o neplatný právny úkon. Každý právny úkon musí spĺňať potrebné kritériá, preto, aby mohol byť platný, musí byť riadne prejavená vôľa tento právny úkon uzavrieť, právny úkon musí byť uzavretý určite, slobodne a vážne, inak je neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Obč. zákonníka. V predmetnej dohode mala odporkyňa 2./ pristúpiť k záväzku, ktorý mal odporca 1./ voči právnemu predchodcovi navrhovateľa. Pristúpenie k záväzku je pritom koncipované len jednou vetou v rozsahu „osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533
a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb.“. V tomto odseku nie je vôbec uvedené, k akému záväzku odporkyňa 2./ pristupuje, aké sú následky tohto pristúpenia, je tu len odkaz na ustanovenie § 533 Obč. zákonníka bez bližšieho vysvetlenia, to znamená, že bežný spotrebiteľ nemusí ani vedieť, čo samotný význam slova pristúpenie k záväzku znamená. Nemusel mať ani vôľu takýto záväzok - právny úkon uzavrieť, čo potvrdila aj odporkyňa 2./, ktorá uviedla, že ani nevedela, o čo ide, nevedela, o aký úver ide, aký je zostatok úveru, vedela len, že jej manžel mal nejakú pôžičku, žiadne doklady jej neboli predložené. Povedali len, že je jedno, kto to podpíše, či manžel, či ona. Za daných súvislostí nemožno považovať tento právny úkon za platný jednak pre nedostatok vôle na strane odporkyne 2./, ktorá nemala ani vôľu uzavrieť právny úkon - pristúpenie k záväzku, nebolo jej vysvetlené, čo daný pojem znamená, v samotnom pristúpení nie je špecifikovaný ani záväzok, ku ktorému má odporkyňa 2./ pristúpiť, tento je špecifikovaný len pri uznaní záväzku, čo je iný právny úkon a takto pristúpenie k záväzku nie je určitým právnym úkonom. Pri platnosti tohto pristúpenia je potrebné zohľadniť aj to, čo uviedla odporkyňa 2./, že s ňou pri uzavretí dohody jednal muž, avšak samotná dohoda je podpísaná ženou, čo spôsobuje pochybnosti ohľadom platnosti dohody v súvislosti s konajúcou osobou za navrhovateľa.
Súd má teda za to, že uzavretá dohoda o splátkovom kalendári, uznaní záväzku a pristúpení k záväzku bola uzavretá zo strany navrhovateľa pomocou nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná berúc do ohľadu všetky jej črty a okolnosti, kde navrhovateľ využíva pri uzatváraní dohody obťažovanie, neprimeraný vplyv, prípadne nátlak, ktorá praktika je spôsobilá ovplyvniť správanie priemerného spotrebiteľa.
Túto dohodu súd považuje aj za neplatnú zo všetkých horeuvedených dôvodov pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zákonníka s poukázaním na všetky horeuvedené dôvody s prihliadnutím na to, akým spôsobom navrhovateľ sa snažil dosiahnuť súdne vymáhanie pohľadávky s poukazom na cieľ navrhovateľa maximalizovať svoj zisk bez ohľadu na všeobecnú zásadu dobrej viery a čestnej obchodnej praxe, kde navrhovateľ nenavrhol počas konania žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že konal s dostatočnou obchodnou starostlivosťou zohľadňujúc aj záujem odporcu ako spotrebiteľa - slabšej zmluvnej strany pri uzatváraní dohody, ktorá je krajne nevýhodná pre odporcu, ktorý mal uznať už premlčaný dlh bez preukázania skutočnej vedomosti odporcu o premlčaní dlhu a o vedomosti odporcu o skutočných následkoch právneho úkonu - dohody. Súd v rámci konania nemôže podporovať také obchodné praktiky, ktoré nahrávajú takým podnikateľským subjektom, ktoré zneužívajú neznalosť a neskúsenosť druhej zmluvnej strany, kde je vecou už navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, z akého dôvodu nebol vymáhaný pôvodný dlh od odporcu v čase, keď ešte nebol premlčaný tento dlh, kde nebol by žiadny problém pre povolenie súdneho vymáhania už aj premlčaného dlhu za preukázania, že odporca svojím podpisom na dohode túto dohodu podpísal s plným vedomím čo podpisuje a aké to má právne následky.
Za daného stavu súd vychádza z toho, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neplatná a neúčinná voči odporkyni 2./, a preto nedošlo k obnoveniu plynutia novej premlčacej doby, a vzhľadom na neplatnosť právneho úkonu pristúpenia k záväzku odporkyňou 2./ nevznikol platne právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou 2./, na základe ktorého by si mohol navrhovateľ uplatňovať svoj nárok voči odporkyni 2./, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.
Zároveň súd priznal odporcom 1./, 2./ právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré pozostávajú z paušálnej náhrady Centra právnej pomoci, ktoré zastupovalo odporcov s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 5 Zákona č. 327/2005 Z.z., kde odmena predstavuje v zmysle § 14a) ods. 2 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 200,- eur, ktorá je navýšená o 20 % pri zastupovaní dvoch a viacerých osôb o 40,- eur a režijný paušál 2 x 7,81 eur, spolu 255,62 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.
Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.