Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-180-2013.pdf
PDF · 80.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/180/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. V. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: W. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. na ul. J. č. XXX/XX a K. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v V. č. XX zastúpeného JUDr. Janou Fabišíkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Mlynárskej č. 19 o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 13.12.2012 č.k. 14P 75/2011-113 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. V. na 300 mesačne od 1.9.2011, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.12.2012 v sume 3.200 € povolil splácať v 100 € mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok od januára 2013. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné na 130 € mesačne od právoplatnosti rozsudku a dlžné výživné neurčil, alternatívne zrušil rozsudok a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.d/, f/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy, čím vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že v minulosti aj v súčasnej dobe je zamestnaný ako vodič v Nórsku s čistým priemerným mesačným príjmom cca 20.074 nórskych korún, čo predstavuje 2.641,49 €. V priebehu prvostupňového konania špecifikoval svoje mesačné náklady súvisiace s jeho pobytom v Nórsku, ktoré predstavujú mesačne 2.000 €, pričom táto suma pozostáva zo splátok úverov na dom, ako aj z nájomného a služieb súvisiacich s bývaním, elektrinou, vodou, poistkou za dom, sector alarm, internet, komunálny odpad, splátka za vykurovanie, splátky za motorové vozidlo, splátka na cestnú daň, poistenie vozidla, poplatkov za vjazd do mesta, ako aj poplatky za spotrebu pohonných hmôt za motorové vozidlo. Poukázal na skutočnosť, že rozdiely v príjmoch a životných nákladoch na Slovensku a v Nórsku sú rozdielne, pričom má ešte vyživovaciu povinnosť v sume 140 € mesačne k synovi F. V. nar. XX.XX.XXXX pochádzajúcemu z jeho prvého manželstva. Výživné 300 € považuje za neprimerané aj po zohľadnení sumáru mesačných výdavkov spojených s výchovou maloletej, ktoré predložila jej matka vyčíslené sumou 236,98 €. Niektoré položky, ktoré matka uvádza ako mesačné sú však v skutočnosti štvrťročné a niektoré ročné. Preto po rozpočítaní na 12 kalendárnych mesiacov dospel k sume 236,90 €. Mesačné položky pozostávajú zo sumy 22 € za obed v škole, 7 € ZUŠ, 1 € krúžok, 26,66 € flauta, 3,33 € balerínky, 8,33 € rovnošata, 5 € školské potreby a pomôcky, 6,66 € školská
taška, 7 € kredit na mobil, 100 € strava v domácnosti, 50 € sporenie. Poukázal na to, že pokiaľ matka žiada od neho výživné 300 € mesačne, tak v takej výške by mala aj ona participovať na zabezpečovaní odôvodnených potrieb maloletej. Uviedol, že pri každej návšteve maloletého v súvislosti s jeho pobytom na Slovensku jej donesie oblečenie a pri trávení voľného času jej zakúpi všetko, čo potrebuje a čo od neho žiada. Poukázal na skutočnosť, že matka v návrhu navrhovala povoliť splácať dlžné výživné po 40 € mesačne spolu s bežným výživným, neskôr navrhovala povoliť splátky po 70 €, súd však splátky povolil plácať v 100 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pričom v danom prípade prekročil návrh matky a určil vyššiu splátku dlžného výživného ako matka žiadala, čo považuje za nespravodlivé, nakoľko doposiaľ nemeškal s platením výživného. Z uvedeného dôvodu sa domnieva, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy.
Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázala na to, že v priebehu prvostupňového konania zmenila svoj názor z toho dôvodu, že získala informácie o finančných a majetkových pomeroch otca, ktoré majú vplyv na zvýšenie výživného. Otec sám vo vyjadrení k návrhu na zvýšenie výživného uviedol svoj príjem 2.641,49 € a skutočnosť, že je vlastníkom domu v Nórsku, motorového vozidla, čím je vyvrátené jeho tvrdenie o tom, že od posledného súdneho rozhodnutia sa jeho zárobkové pomery nezmenili. Uviedla, že vyživovacia povinnosť otca k synovi F. V. nar. XX.XX.XXXX, ktorú si plnil v sume 140 € mesačne zanikla, pretože ukončil stredoškolské štúdium a je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pobočka Sobrance ako uchádzač o zamestnanie. Poukázala na ďalšiu dôležitú skutočnosť, o ktorej sa otec nezmieňuje, že je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území V. okres L. zapísanej na LV č. XXX. Citovala ust. § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine a vyslovila názor, že prvostupňový súd sa dôsledne riadil týmito zákonnými ustanoveniami a po náležitom zistení skutkového stavu aj správne vo veci rozhodol.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedenými zásadami určovania výživného pri zmene pomerov a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému súdom prvého stupňa. K odvolacím námietkam otca odvolací súd poznamenáva, že výživné 300 € mesačne predstavuje výživné na jeden deň 10 €, čo zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletej a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o maloletú sa osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k nej v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojej dcére, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto po zohľadnení zvýšených príjmových a majetkových pomerov otca sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom prvostupňovým rozsudkom. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, počiatku plnenia takto zvýšeného výživného, ako aj o dlžnom výživnom a jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.