Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5P-60-2013.pdf
PDF · 79.17 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/60/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľky: I. U., nar. X.X.XXXX, bytom E. I. č. XXX, proti odporcovi: Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k malol. N. U., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v K. ako kolíznym opatrovníkom takto
rozhodol:
Súd manželstvo Z. U. a I. U., rod. S., uzavreté dňa XX.X.XXXX v E. I., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu E. I., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .
Súd malol. N. U., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude malol. dieťa v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi u r č u j e výživné na malol. N. sumou 70,- eur mesačne, vždy do 10-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, do rúk matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným proti odporcovi domáhala rozvodu ich manželstva z dôvodu, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo si neplní a ani v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel a funkcie. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvárala po trojročnej známosti, ale postupom času city medzi nimi ochladli. Príčinu tohto stavu vidí v tom, že s odporcom spolu trávili len veľmi málo času, pretože odporca pracoval v zahraničí. V dôsledku toho medzi nimi nastali nezhody a manželstvo prestalo fungovať. Od februára 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, odporca žije u svojich rodičov. V konaní navrhovateľka dodala, že ona inú známosť nemá, ale odporcu už neľúbi.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil a uviedol, že súhlasí s tým, aby malol. N. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a vyživovacia povinnosť mu bola určená sumou 70,- eur mesačne. Zároveň uviedol, že nežiada, aby súd rozhodoval o úprave jeho styku s maloletým dieťaťom.
Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že nie je predpoklad obnovenia spolužitia účastníkov konania. Pre prípad rozvodu manželstva navrhol malol. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otcovi
určiť výživné vo výške 70,- eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa o styku otca s dieťaťom dokážu dohodnúť, nežiadal, aby súd o tejto otázke rozhodoval.
Súd konal v neprítomnosti odporcu a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, oboznámením obsahu sobášneho listu účastníkov, rodného listu malol. dieťaťa, potvrdenia potvrdení o výške príjmu účastníkov, správy o šetrení pomerov v rodine malol. dieťaťa, správy o povesti účastníkov, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v E. I., u oboch ide o manželstvo prvé, obaja sú slovenskej národnosti, posledné spoločné bydlisko mali v E. I. č. XXX. Pred uzavretím manželstva účastníkov sa im narodil syn - malol. N. U., nar. XX.X.XXXX, ku ktorému bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že manželstvo uzatvárali po predchádzajúcej asi trojročnej známosti v čase, keď už mali spoločné dieťa - malol. N.. V konaní navrhovateľka uviedla, že svadbu chcela ona, pretože chcela vytvoriť zázemie pre syna. Uviedla, že aj pred uzatvorením manželstva odporca pracoval mimo miesta bydliska, bolo to však na území Slovenska a každý víkend bol doma. Potom sa však situácia zmenila a on začal vykonávať prácu v zahraničí, domov chodieval len raz za mesiac na dva dni. V dôsledku toho sa ich vzťah narušil a citové väzby ochladli. Odporca jej sľuboval, že ak vydrží ešte pol roka, situácia sa zmení, ale aj teraz odišiel pracovať do zahraničia, hoci už mal zostať doma. Podľa jej názoru je odporcovi prednejšia práca ako rodina. Z jej strany sa city voči odporcovi vytratili. Od februára 2013 nežijú spolu, odporca býva u svojich rodičov. Ona už nemá záujem o obnovenie spolužitia s odporcom, pretože voči nemu už nič necíti. Kolízna opatrovníčka v rámci šetrenia pomerov v rodine malol. dieťaťa zistila od matky odporcu, že tento sa dlhodobo zdržiava v zahraničí.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy v manželstve tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú vo vzájomnom citovom zblížení, v zhode, poskytujú si vzájomne pomoc a podporu. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý neodčiniteľne bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Rozvrat vo vzťahoch medzi manželmi v zmysle § 23 Zák. o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení citovaného zákona. Musí ísť o rozvrat medzi manželmi, ktorý je vážny, trvalý a narušuje ich spolužitie. Hĺbka rozvratu vo vzťahoch medzi manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok manželského spolužitia.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy v manželstve účastníkov sú vážne a trvalo rozvrátené, účastníci po dobu viac ako pol roka nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu. Manželstvo účastníkov si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Príčinu rozvratu vo vzťahu účastníkov súd konštatuje v tom, že účastníci spolu takmer vôbec nežili, odporca
bol pracovne v zahraničí a domov prichádzal len na dva dni raz do mesiaca. V dôsledku odlúčenia sa vzťahy účastníkov a ich citové väzby narušili, čo vyústilo k tomu, že prestali spolu zdieľať spoločnú domácnosť a to od februára 2013. Z vyjadrenia navrhovateľky bolo zistené, že táto už voči odporcovi nič necíti, nemá záujem o obnovenie spolužitia. Odporca je naďalej pracovne vzdialený mimo republiky. Za takéhoto stavu nemožno predpokladať, že by si manželstvo účastníkov ešte plnilo svoje funkcie, v súčasnosti je to len formálny zväzok. Pokiaľ ide o malol. dieťa toto je zvyknuté na to, že dlhodobo žije len s matkou a rozvod manželstva do jeho života nebude predstavovať podstatnejší zásah. Z toho je zrejmé, že rozvod manželstva účastníkov nebude ani v rozpore so záujmami ich malol. syna. Súd preto rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol.
O úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva na čas po rozvode súd rozhodol podľa § 24 Zákona o rodine. V konaní bolo zistené, že malol. N. žije s matkou, ktorá sa o neho riadne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Taktiež z vyjadrenia otca dieťaťa vyplýva, že nemá výhrady voči starostlivosti matky o dieťa. Súd preto rozhodol tak, že malol. N. na čas po rozvode účastníkov zveril do osobnej starostlivosti matky.
O výške vyživovacej povinnosti súd rozhodol v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine. Matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 199,60 eur mesačne a prídavky na dieťa. Otec je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 1.168,75 eur, spláca pôžičky po 128,49 eur a 194,40 eur mesačne, hradí poistku sebe po 25,20 eur a synovi po 22,90 eur, za telefón a internet hradí poplatok 30,- eur mesačne. Okrem toho má výdavky za elektriku 40,- eur, za vodu 15,- eur, výdavky má aj v súvislosti so stravovaním, ako aj ostatné bežné výdavky. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči malol. N.. V konaní rodičia súhlasne uviedli výšku vyživovacej povinnosti otca 70,- eur mesačne. Súd preto rozhodol v zmysle zhodného prejavu rodičov a kolízneho opatrovníka v konaní.
O úprave styku malol. N. s otcom nerozhodoval vzhľadom k tomu, že účastníci v konaní uviedli, že nežiadajú, aby súd rozhodol o tejto otázke.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože podľa citovaného zákonného ustanovenia účastníci v konaní o rozvod manželstva nemajú na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.