Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-282-2013.pdf
PDF · 69.17 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/282/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v H. na E. ul. č. XX, t.č. H. ul. č. XX a Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v H. na E. ul. č. XX, t.č. H. ul. č. XX, na návrh Okresnej prokuratúry Košice II, v konaní o uloženie ochrannej výchovy, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 45P 129/2012 - 67 zo dňa 02.07.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil mal. N. ochrannú výchovu v Reedukačnom centre Bačkov. Matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého každému z nich sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15.-tého dňa v mesiaci vopred na účet Reedukačného centra Bačkov počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku matka aj otec odvolanie. Nesúhlasili s umiestnením maloletého v Reedukačnom centre Bačkov. Uviedli, že škola, ktorú maloletý navštevuje nereagovala na ich sťažnosti týkajúce sa šikanovania a fyzického napádania ich syna zo strany jeho spolužiakov. Sústavné ponižovanie následne vyústilo v agresivitu ich syna. V domácom prostredí nie sú s maloletým žiadne problémy, preto zastávali názor, že to je pre maloletého lepšou zárukou prevýchovy ako nariadená ústavná starostlivosť. Žiadali o odpustenie uloženia ochrannej výchovy a ponechanie maloletého u rodičov.
Navrhovateľ ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a otca nevyjadrili. Nesúhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Trestného zákona a Zákona o rodine a zákonne rozhodol o uložení ochrannej výchovy maloletému N. v súlade s ust. § 105 Trestného zákona a určení výživného zo strany rodičov. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II navrhla uloženie ochrannej výchovy maloletému z dôvodu, že tento svojim konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa ust. § 188 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa ust. § 20 Trestného zákona. Vzhľadom na to, že maloletý nebol pre nedostatok veku trestne zodpovedný, vyšetrovateľ uznesením ČVS: ORP-2644/2-OVK-KE-2011 dňa 30.12.2011 trestné stíhanie voči nemu zastavil podľa ust. § 215 ods. 1 písm. d), ods. 4 s poukázaním na ust. § 9 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že prostredie, v ktorom maloletý žije neposkytuje záruku jeho riadnej výchovy, rodičia starostlivosť a výchovu o maloletého dostatočne nezvládajú, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že v školských rokoch 2011/2012 a 2012/2013 maloletý nedodržiaval pravidelne školskú dochádzku, medzi spolužiakmi vyvolával konflikty, bol agresívny a vulgárny. Navyše rodičia maloletého si neplnili rodičovské povinnosti a zanedbávali starostlivosť aj o svoje ostatné maloleté deti, preto boli uznaní vinným zo spáchania trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže a bol im uložený trest odňatia slobody, ktorý súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu. Z tohto dôvodu vyznieva tvrdenie rodičov maloletého, že domáce prostredie je pre maloletého lepšou zárukou prevýchovy ako nariadená ochranná výchova, nanajvýš nedôveryhodne. Napriek tomu, že v poslednom čase sa u maloletého zlepšila školská dochádzka a matka začala spolupracovať so základnou školou, ktorú maloletý navštevuje, odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade je uloženie ochrannej výchovy adekvátne, keďže jej účelom je zaistenie ochrany spoločnosti a odstránenie možnosti vzniku ďalších pre spoločnosť nebezpečných následkov zanedbanej výchovy u maloletého. Súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol aj o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému vychádzajúc zo zákonných kritérií určovania výživného vyplývajúcich z ustanovení Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozsudku. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a podľa ods. 2 cit. ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.