Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/278/2013

Zmenené rozhodnutím K3-21Pc/24/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou v právnej veci navrhovateľa C. W., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M., I. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Tomášom Sabadošom, LL.M., advokátom so sídlom v Košiciach na Floriánskej 19, proti povinnému z vyživovacej povinnosti C. W., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M. G. K., C. XXX/X, zastúpenému JUDr. Milanom Slebodnikom, advokátom so sídlom v Košiciach na Štúrovej 20, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto rozhodol: Mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 14C/29/2008 - 472 z 30.05.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Cop/278/2013 - 511 z 30.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2013 tak, že otec navrhovateľa (povinný z vyživovacej povinnosti) je povinný prispievať na výživu navrhovateľa C. W., G.. XX.XX.XXXX, sumou 300 € mesačne, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, od 01.11.2022. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľa: I. V., bývajúceho na C. L. č. X v B. C. S., zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Štúrovej č. 20, proti odporkyni: Y. V., bývajúcej v B. č. XXX B. C. S., zastúpenej JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Murgašovej č. 3, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k O. V., nar. XX.XX.XXXX a maloletému I. V., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, o odvolaní navrhovateľa, odporkyne, aj plnoletej O., proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.5.2013, č.k. -472 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžného výživného pre plnoletú O. a maloletého I..

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o splatnosti dlžného výživného tak, že dlžné výživné za obdobie od 25.4.2009 do 11.10.2012 v sume 4.078,19 € pre plnoletú O. je navrhovateľ povinný zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku O. V. nar. XX.XX.XXXX a dlžné výživné pre maloletého I. za obdobie od 25.4.2009 do 30.5.2013 v sume 4.040,85 € je navrhovateľ povinný uhradiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku odporkyni.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu O. za obdobie od 25.4.2009 do 26.12.2010 130 € mesačne, za obdobie od 27.12.2010 do 17.10.2011 50 € mesačne a za obdobie od 18.12.2011 do 11.10.2012 200 € mesačne a na maloletého I. za obdobie od 25.4.2009 do 26.12.2010 100 € mesačne, za obdobie od 27.12.2010 do 17.12.2011 50 € mesačne a od 18.12.2011 do budúcna 150 € mesačne, vždy do 1. dňa v mesiaci matke. Dlžné výživné za obdobie od 25.4.2009 do 11.10.2012 pre O. 4.078,19 € povolil navrhovateľovi splácať v mesačných splátkach po 200 € mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné pre maloletého I. za obdobie od 25.4.2009 do 30.5.2013 4.040,85 € povolil navrhovateľovi splácať v mesačných splátkach po 200 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľa aj odporkyňu zaviazal nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Košice - okolie v sume 259,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o bežnom výživnom a dlžnom výživnom podal odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd podľa napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a podľa ods. 2 tohto uznesenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil v zmysle ust. , , pretože rozsah vyživovacej povinnosti nezodpovedá jeho možnostiam ani potrebám detí. Poukázal na to, že má spolu 5 vyživovacích

povinností. Okrem dcéry O. a maloletého I. má vyživovaciu povinnosť ešte k manželke K. V., rodenej N., nar. XX.XX.XXXX, maloletej dcére pochádzajúcej z manželstva I. U. V., nar. X.X.XXXX a synovi O. V., nar. XX.X.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. zo dňa 10.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.1.2013 bol zaviazaný prispievať z titulu manželského výživného manželke 250 € mesačne počnúc dňom 13.8.2012 a rovnako zaplatiť dlžné výživné 875 € za obdobie od 13.8.2012 do 10.12.2002, ktoré spláca v mesačných splátkach po 100 €. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. zo dňa 6.12.2012 bola maloletá dcéra I. U. V. zverená do osobnej starostlivosti matky a on sa zaviazal prispievať na výživu maloletej po 100 € mesačne a dlžné výživné za obdobie od 20.6.2012 do 31.12.2012 v sume 636,60 € spláca po 100 € mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 8.1.2013 v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. sa zaviazal prispievať na výživu maloletej I. U. po 200 € mesačne od 2.1.2013, čo v skutočnosti aj robí. Maloletý O. V., nar. XX.X.XXXX je v striedavej starostlivosti jeho a jeho matky B. I.. V sledovanom období bol u neho nepretržite od marca 2010 do júna 2011, kedy jeho starostlivosť zabezpečoval výlučne on a v ďalšom období prebiehala striedavá starostlivosť tak, že jeden týždeň bol u neho a jeden týždeň u svojej matky a táto starostlivosť trvala do mája 2013, kedy sa so svojou matkou vysťahoval do Veľkej Británie. V roku 2012 na výživu maloletého O. k rukám jeho matky prispel sumou 400 €. Súd prvého stupňa síce zisťoval jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, avšak tieto nesprávne vyhodnotil. Potvrdil, že v období od 1.4.2009 do 27.12.2010 bol zamestnaný s priemerným zárobkom okolo 1.000 € mesačne, ale tieto finančné prostriedky nemá, pretože bol nútený uhrádzať dlžné výživné pre O. a maloletého I. na čas pred rozvodom manželstva a viedli sa voči nemu dve exekúcie, takže mu bola vyplácaná len nepostihnuteľná časť mzdy. Na túto podstatnú skutočnosť je povinný súd prihliadnuť a vyhodnotiť ju tak, že v tomto období zistený príjem nemal, a preto nemohol platiť výživné v sume 130 €, resp. 100 € mesačne. V období od 27.12.2010 do 17.12.2011 bol práceneschopný a dostával nemocenskú dávku 170 € mesačne, preto je neprimerané a nesprávne za toto obdobie stanovenie vyživovacej povinnosti v sume 50 € na každé dieťa s prihliadnutím na to, že má aj ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd nesprávne určil aj dlžné výživné, keď do zaplateného výživného nezapočítal platby, ktoré uhradil za obdobie od augusta 2009 do augusta 2010 na každé dieťa po 33,19 € a aj sumu, ktorá O. bola poskytnutá ako poistné plnenie od poisťovne Generali 665,20 €. Súd prvého stupňa nezohľadnil jeho výdavky v súvislosti s cestovným do práce, stravou, nákladmi na bývanie, lekársku starostlivosť a podobne, ktoré dosahujú najmenej sumu 400 €, pričom náklady odporkyni zohľadnil. Uviedol, že od 4.1.2013 je opätovne práceneschopný, poberá nemocenskú dávku, a preto nemôže uhrádzať určené výživné a splácať aj dlžné výživné. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. zo dňa 11.12.2012 bol zaviazaný platiť bývalému svokrovi R.Y. sumu 1.282 € s 5 % úrokom z omeškania a trovy konania 76,50 €, ktoré spláca v mesačných splátkach po 50 €. Zároveň doplnil odvolanie o skutočnosti, že uhrádza ešte ďalšie tri pohľadávky, a to pohľadávku voči Poisťovni Union na zaplatenie nákladov na lekársku starostlivosť 191,93 € v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. , ktorú spláca v mesačných splátkach po 10 € od júna 2012, pohľadávku Sociálnej poisťovne - Košice vo výške 463,40 € z titulu náhrady dávok sociálneho poistenia, ktorú spláca na základe dohodnutého splátkového kalendára po 10 € mesačne od marca 2013 a pohľadávku Slovenskej sporiteľne a.s. v sume 1.500 €, ktorá vznikla z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok splatenia kontokorentného úveru, ktorú spláca v mesačných splátkach po 20 €. Medzi ním a odporkyňou v súčasnosti prebieha konanie o vyporiadanie BSM, vedené na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. , ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok nie je riadne a náležite odôvodnený, pretože z neho nie je zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový súd riadil pri určení výživného.

Odporkyňa, aj plnoletá O. včas podaným odvolaním sa domáhali zmeny výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné je povinný navrhovateľ zaplatiť O., aj matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože navrhovateľ disponuje finančnými prostriedkami, z ktorých je schopný dlžné výživné uhradiť, pretože v mesiaci júl 2008 predali rodinný dom v obci B., ktorý bol predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva a titulom kúpnej ceny obdržali čiastku 1.580.000,-Sk, t.j. 52.446,39 €, pričom navrhovateľ titulom kúpnej ceny obdržal aj ďalšiu čiastku 560.000,-Sk, t.j. 18.588,59 € za účelom splatenia ich spoločných dlhov. Navrhovateľ 24.11.2008 obdržal od spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa a.s. titulom náhrady škody na zdraví sumu 400.000,-Sk, t.j. 13.277,56 €, preto bolo dôvodné očakávať od neho splatenie dlžného výživného z finančných prostriedkov, ktoré mal k dispozícii, pretože náklady spojené s výživou a výchovou plnoletej O. aj maloletého I. doposiaľ ťažili výlučne ju. Výrok o náhrade trov štátu navrhla zmeniť tak, že štátu sa voči odporkyni náhrada trov nepriznáva, pretože konajúci súd ustanovil znalca z odboru psychológie, za účelom posúdenia osobnostnej štruktúry rodičov a vzájomného vzťahu

k maloletým deťom a či majú osobnostné predpoklady pre zabezpečenie výchovy maloletých detí. Napriek tomu, že znalecký posudok bol prevažne zameraný na posúdenie skutočností, či okolností podstatných z hľadiska rozhodovania o zverení maloletých detí do výchovy toho ktorého z rodičov, čo však už ako predmet konania nadobudnutím právoplatnosti rozsudku dňom 25.4.2009 odpadol, preto žiadala zamerať dokazovanie na posúdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska úpravy styku medzi navrhovateľom a maloletými, čo súd neakceptoval a znalecký posudok bol zameraný na riešenie otázok, ktoré neboli už ani predmetom konania a dôsledkom časového odstupu medzi jeho vypracovaním a rozhodnutím, nebol v záujme maloletých detí, resp. bol neúčelný.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvého stupňa. K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd poznamenáva, že výživné určené súdom prvého stupňa diferencovane predstavuje a zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb v súčasnosti už plnoletej O. a maloletého I. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel odporkyne na výživnom je porovnateľný s podielom navrhovateľa, pričom sa o nich osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nim v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd dodáva, že pomery na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného diferencovane vychádzajúc z reálnych príjmových a majetkových pomerov navrhovateľa, ktoré sú popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom ( Zákona o rodine), t.j. schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia potrieb dieťaťa, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Odvolací súd je toho presvedčenia, že navrhovateľ bol schopný v predmetnom období zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, pričom sa dobrovoľne zaviazal plniť si vyživovaciu povinnosť k manželke sumou 250 € mesačne, ako aj maloletej I. U. V., nar. X.X.XXXX sumou 200 € mesačne, ktorá je vekovo mladšia ako plnoletá O. a maloletý I., jej odôvodnené potreby sú tým aj nižšie, pričom vyživovaciu povinnosť k nej má aj jej matka, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojej v súčasnosti už plnoletej dcére O. a maloletému I. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd poukazuje aj na ust. Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto ani odvolací súd nemohol zohľadniť, že otec spláca exekúciu, ktorá sa týka dlžného výživného pre O. a maloletého I. za obdobie do rozvodu jeho manželstva s ich matkou, pretože dlh zavinil navrhovateľ neplatením výživného, ako aj pohľadávky súvisiace s ostatnými dlhmi navrhovateľa voči R. R., poisťovni Union, Sociálnej poisťovni, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto odvolací súd podľa potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a vyčíslení dlžného výživného ako vecne správny.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám, nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody splátok povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu, ktorým povolil navrhovateľovi splácať dlžné výživné v splátkach po 200 € mesačne, preto po zohľadnení navrhovateľom uhrádzaného výživného v čase rozhodovania, ktoré potvrdila aj odporkyňa preukázaných aj listinnými dôkazmi tvoriacich obsah spisu, výrok o splatnosti dlžného výživného odvolací súd zmenil podľa tak, že vyčíslené dlžné výživné zaviazal navrhovateľa zaplatiť v súčasnosti už plnoletej O. do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd poznamenáva, že dosiahnutím plnoletosti zaniká zastupovanie O. matkou ako zákonnou zástupkyňou aj kolíznym opatrovníkom v dôsledku nadobudnutia civilno-procesnej spôsobilosti ( ) mať práva a povinnosti, preto je potrebné výživné od plnoletosti O. poukazovať priamo jej. Táto spôsobilosť je závislá od danosti a rozsahu hmotno-právnej spôsobilosti (spôsobilosti na právne úkony), t.j. nadobudnutie vyplynulo z ust. a . Dlžné výživné pre maloletého I. odporkyni do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Citované ust. zakotvuje právo štátu na náhradu trov konania proti účastníkovi konania, ktoré štát za neho platil v priebehu konania. Pre záver súdu, ktorý z účastníkov konania je povinný nahradiť štátu trovy konania je rozhodujúci výsledok konania. Uvedený zákonný predpoklad však nie je totožný so zákonným predpokladom úspechu vo veci, ako v alebo v . Ustanovenie platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada nákladov konania podľa ust. až 145 , teda v sporovom konaní, ale aj pre konanie v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k povahe nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka vo veci, t.j. v nesporových konaniach. Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené.

Vzhľadom na to, že v zmysle ust. je predpokladom pre uloženie povinnosti nahradiť štátu trovy konania jednak výsledok konania, ktorý dovoľuje záver o uložení tejto povinnosti účastníkovi a tiež skutočnosť, že ten, komu má byť povinnosť uložená, nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa ust. , skúmal odvolací súd pomery na strane odporkyne, ktorú v zmysle vyššie uvedeného postihu je povinnosť nahradiť štátu trovy konania, v rozsahu ako navrhovateľa. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako súd prvého stupňa, že odporkyňa nespĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a jej pomery umožňujú nahradiť štátu trovy konania v stanovenej výške 259,50 € a v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Ako ku ustanoveniu znalca došlo v dôsledku správania sa účastníkov a bolo v ich záujme, preto aj tento napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa podľa ust. odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.