Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-68-2013.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/68/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Ing. X. S., podnikateľa podnikajúceho pod obchodným menom Ing. X. S. TKR servis s miestom podnikania v Z. na ulici R. č. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Bernardom Medárom, advokátom so sídlom v Humennom na ulici Dubovej č. 4, proti žalovanému Q. A., bývajúcemu v Z. na ulici S. č. X, právne zastúpenému JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou so sídlom v Humennom na ulici Laboreckej č. 1896/58, o vydanie hnuteľnej veci alebo o zaplatenie sumy 11.617,87 eur a o zaplatenie obvyklého nájomného vo výške 15.720,20 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 22.1.2013, č. k. 6C 200/08-509, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie.
O d m i e t a odvolanie proti výroku o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa p r e n e c h á v a konečnému rozhodnutiu vo veci.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo alebo mu zaplatiť sumu 11.617,87 eur zo 14,25% úrokom z omeškania od 1.8.2007 do zaplatenia. V časti týkajúcej sa zaplatenia 14,25% úroku z omeškania za obdobie od 29.12.2005 do 31.7.2007 konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil. Nárok žalobcu na zaplatenie obvyklého nájomného vo výške 15.720,20 eur alternatívne na zaplatenie sumy 9.113,40 eur za neoprávnené držanie a užívanie osobného motorového vozidla vylúčil na samostatné konanie. Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa 28.12.2005 uzatvorená ústne kúpna zmluva o odpredaji osobného motorového vozidla. Prepis vozidla sa uskutočnil ešte v ten istý deň na Dopravnom inšpektoráte v Humennom, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 350.000 Sk,-. Spornou skutočnosťou zostalo to, či žalovaný uhradil žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu. Žiaden priamy dôkaz o úhrade kúpnej ceny neexistuje, nakoľko k jej prevzatiu žalobcom malo dôjsť dňa 28.12.2005 v aute pred Dopravným inšpektorátom v Humennom pri prepise motorového vozidla, čo ale žalobca popiera. Záver o zaplatení kúpnej ceny nevyplýva ani z výpovedi manželky žalovaného a svedka Ing. H. J.. Títo svedkovia osobne pri odovzdávaní peňazí neboli a jeden z nich je dokonca osobou blízkou žalovanému. Rovnako dostatok finančných prostriedkov u žalovaného potrebných na úhradu dlhu nie je okolnosťou preukazujúcou splnenie záväzku zo zmluvy vyplývajúceho. Taktiež sa
nepreukázali tvrdenia žalovaného a jeho brata o vrátení pôžičky v sume 500.000 Sk,- žalovanému na konci roku 2005. Všetky listinné dôkazy o požičiavaní peňazí a ich vrátení spoločnosti Agroem Rokytov s.r.o., sú vystavené na meno Q. A., teda brata žalovaného. Medzi žalovaným a jeho bratom žiadne písomné zmluvy uzatvárané neboli, a preto nie je možné uzavrieť, či žalovaný peniaze, ktoré vybral, svojmu bratovi aj skutočne požičal.
Pokiaľ ide o svedecké výpovede potvrdzujúce skutočnosť, podľa ktorej žalovaný niekedy v roku 2006 uhradil dlh za žalobcu vo výške 50.000 Sk,- , tieto nepreukazujú zaplatenie kúpnej ceny žalovaným v roku 2005. Sám žalovaný totiž potvrdil, že suma 50.000 Sk,- mu zo strany žalobcu bola vrátená koncom roku 2006. Započítanie podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúcu k započítaniu. Ide len o možnosť a nie aj povinnosť jedného z účastníkov záväzkovo právneho vzťahu urobiť prejav smerujúci k započítaniu. K započítaniu nedochádza priamo zo zákona, ale až na základe úkonu smerujúceho k započítaniu. Prípadná existencia dlhu žalobcu voči žalovanému, ktorý bol navyše podľa žalovaného už uhradený, nepotvrdzuje zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo zo strany žalovaného.
Listom zo dňa 26.7.2007 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie osobného motorového vozidla a následne ďalším listom zo dňa 22.12.2008 žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil. V dôsledku kvalifikovaného odstúpenia od zmluvy táto sa od počiatku zrušila a účastníkom vznikla povinnosť vrátiť všetko, čo zo zmluvy dostali, a to podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka.
S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo alebo mu uhradiť sumu 11.617,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% od 1.8.2007 do zaplatenia. V časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania za obdobie od 29.12.2005 do 31.7.2007 v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil. Zároveň zvyšok žaloby vylúčil na samostatné konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca vykonaním zmeny v evidencii motorových vozidiel uznal splnenie povinnosti žalovaného zaplatiť mu kúpnu cenu. Preto dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia tejto povinnosti zostala na žalobcovi a nie na žalovanom. Hoci žalovaný žiaden priamy dôkaz o úhrade kúpnej ceny nepredložil, slnenie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu preukázal množstvom nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich. Z logického sledu udalostí, súboru nepriamych dôkazov a nepresvedčivých a odporujúcich si tvrdení žalobcu možno v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyvodiť pravdivý a spravodlivý záver o nedôvodnosti podanej žaloby. V odôvodnení rozhodnutia sa navyše nenachádza ani zmienka o námietke žalovaného poukazujúcej na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca sa v žalobe označil za živnostníka, čo znamená, že motorové vozidlo predal z majetku firmy.
Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného, s výnimkou odvolania smerujúceho proti výroku o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie, nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania na sa týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
V danom prípade predmetom konania je spor vyplývajúcu z ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy dňa 28.12.2005. Predmetom zmluvy bol odpredaj motorového vozidla žalovanému za dohodnutú kúpnu cenu 350.000 Sk,-.
Kúpna zmluva je ako záväzkovo právny vzťah upravená v ustanovení § 588 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu.
Z tohto ustanovenia vyplývajú pre účastníkov zmluvy i určité povinnosti týkajúce sa splnenia ich dôkaznej povinnosti.
V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Cieľom dôkaznej povinnosti, vychádzajúc z tohto ustanovenia, je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
Existencia ústnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi nepochybne preukázania bola a rovnako bolo preukázané i odovzdanie motorového vozidla žalovanému. Čo sa týka povinnosti zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, túto povinnosť právny predpis ukladá kupujúcemu, a preto jedine kupujúci musí hodnoverným spôsobom preukázať, či si túto svoju povinnosť splnil. Pokiaľ ide o prepis motorového vozidla, tomuto úkonu možno prikladať len taký význam, ako v skutočnosti má. Rozhodne ho nemožno označiť za dôkaz potvrdzujúci zaplatenie kúpnej ceny zo strany žalovaného. Žalovaný tvrdenie o zaplatení kúpnej ceny založil len na nepriamych dôkazoch, a to na výpovediach manželky žalovaného, brata žalovaného a svedka Ing. H. J., z ktorých ani jeden pri údajnom odovzdávaní peňazí dňa 28.12.2005 prítomný nebol, ako aj na tom, že žalovaný disponoval dostatkom finančných prostriedkov potrebných na úhradu kúpnej ceny na konci roku 2005.
Dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu nie je okolnosťou preukazujúcou splnenie záväzku zo zmluvy vyplývajúceho. Dôkazom opaku nie sú ani vyjadrenia svedkov osobne neprítomných pri odovzdávaní peňazí, z ktorých dvaja sú dokonca osobami blízkymi žalovanému.
Právne bezvýznamnou je i námietka spochybňujúca aktívnu legitimáciu žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva tvoriaceho predmet sporu. Žalobca v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vlastníkom motorového vozidla bez akýchkoľvek pochybností bol. Toto postavenie žalobcu nemohlo zmeniť ani to, že vozidlo mal zaevidované ako živnostník.
S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O. s. p. rozsudok, s výnimkou výroku o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie, ako vecne správne potvrdil.
Zároveň odmietol odvolanie proti výroku o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie. Výrok o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie má charakter rozhodnutia, ktorým sa iba upravuje vedenie konania a proti takémuto rozhodnutiu O. s. p. v ustanovení § 202 ods. 3 písm. a/ odvolanie nepripúšťa.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa prenechalo konečnému rozhodnutiu, nakoľko doposiaľ nebolo rozhodnuté o celom predmete konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.