Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-10-2013.pdf
PDF · 104.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7P/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. X., nar. X. X. XXXX, bytom I. XXX/X, Č., v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Č. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky P. X., nar. XX. X. XXXX, bytom I. XXX/X, Č. a otca S. P., nar. X. XX. XXXX, bytom Č., J. M., XXXX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu styku, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Č. č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 1. 4. 2011, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletému T. X.Ý., nar. X. X. XXXX v sume 100,- € mesačne v časti týkajúcej sa výšky výživného m e n í tak, že odo dňa 1. 6. 2013 u r č u j e výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému T., nar. X. X. XXXX v sume 140,- € mesačne, ktorú je otec maloletého p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Splatné výživné za obdobie od 1. 6. 2013 do 30. 9. 2013 v sume 160,- € je otec p o v i n n ý uhradiť v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým T. X.Ý., nar. X. X. XXXX každý párny víkend v mesiaci v nedeľu od 13.00 hod. do 17.00 hod.. Otec maloletého prevezme a po ukončení styku opäť odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť.
Obaja rodičia sú p o v i n n í v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín pred stanoveným začatím styku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom doručeným súdu dňa 18. 6. 2013 sa matka maloletého domáhala zvýšenia výživného na sumu 180,- € mesačne od 1. 6. 2013. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu v Č. pod č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 1. 4. 2011 bol mal. T. zverený do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 100,- €. Výživné hradí pravidelne, s dieťaťom sa stretáva nepravidelne. Nad rámec výživného ničím neprispieva. Ona býva s matkou a bratom v trojizbovom byte. Od júla 2013 by mala začať pracovať na dohodu v Reštaurácii X. O. I. Q. Ž.. Toho času jej príjem pozostáva len z prídavku na dieťa, výživného a na dávky v hmotnej núdzi jej nevznikol nárok. Mal. T. začal navštevovať materskú školu od novembra 2012, s čím vznikli ďalšie výdaje, nielen na poplatok za materskú školu, ale aj na kúpu nového oblečenia, obuvi a pod.. Má vedomosť o tom, že príjem otca sa zvýšil, pretože pracuje v zahraničí a od poslednej úpravy sa zvýšili výdaje malol. dieťaťa, preto žiada, aby súd výživné na mal. dieťa zvýšil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Matka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov najmä v tom, že začal navštevovať materskú školu a pri nástupe mu musela zakúpiť viacero teplákov, tričká, papúč a pod.. Priemerne za stravu v škôlke platí 20 až 30,- € mesačne. Mesačný poplatok za škôlku je 12,- €. S nástupom do materskej školy začal byť mal. T. viac chorý, s čím sú zvýšené výdavky na lieky. Taktiež mu dokupuje výživové doplnky na základe predpisu detskej lekárky, napríklad G. na zvýšenie imunity a pod.. Od januára 2013 platí otec maloletého výdaje na škôlku každý druhý mesiac, avšak matka ho vždy musí doslova prosiť, aby tieto poplatky uhradil. Otec poberá na maloletého daňový bonus vo výške okolo 250,- € a z tejto sumy dal matke len 120,- €. Maloletý chcel bicykel, preto prosila otca, aby mu naň prispel, ten jej to sľúbil, nakoniec jej však peniaze nedal. Dieťa sa stále pýta na výlety, chcel by ísť aj do ZOO, ona sa mu to snaží všetko dať, ale po finančnej stránke sa to zvládnuť nedá. Matka je zamestnaná v spoločnosti B. X.. H.. E.., kde pracuje na dohodu o pracovnej činnosti od júla 2013. Po práci chodí jeden až dvakrát do týždňa, väčšinou na štyri hodiny, podľa potreby zamestnávateľa. Má ukončenú Strednú odbornú školu hotelu a služieb v Č. s maturitou. Hľadá si riadne zamestnanie, avšak zatiaľ neúspešne. Matka maloletého býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a bratom v trojizbovom byte. Jej matka poberá invalidný dôchodok vo výške 120,- € mesačne a brat začal navštevovať strednú školu. Ich otec na brata výživné neplatí.
Otec maloletého vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby sa výživné zvýšilo o 20 až 30,- € a taktiež, že bude naďalej platiť maloletému škôlku každý druhý mesiac tak, ako to robil doposiaľ. Pracuje ako živnostník v stavebnej oblasti, pričom živnostenskú činnosť vykonáva väčšinou v Českej republike. Zarobí približne 10.000,- Kč mesačne. V minulosti zarobil aj 20.000,- Kč mesačne, potom zase bol mesiac doma. V súčasnej dobe nemá veľa práce. Býva v spoločnej domácnosti s mamou, súrodencami a babkou. Na domácnosť im prispieva sumou 70,- € mesačne. Potvrdil, že mu bol vyplatený daňový bonus na dieťa a z toho zaplatil matke 120,- € a ďalších 100,- € z toho jej dal ako výživné na daný mesiac, nakoľko nemal peniaze. Maloletému T. platí poistku.
Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, aby súd určil výživné vo výške 140,- € mesačne, nakoľko matka je v zlej finančnej situácii. Býva so svojou matkou, ktorá je invalidná dôchodkyňa a bratom, ktorý študuje na strednej škole. Matka je obmedzená pri hľadaní si zamestnania kvôli osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Č. zo dňa 30. 8. 2013 súd zistil, že maloletý T. pochádza z družského vzťahu rodičov, bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol zaviazaný platením výživného v sume 100,- € mesačne rozsudkom OS v Č. sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa 1. 4. 2011. Matka maloletého dieťaťa je vedená na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Od 25. 7. 2013 pracuje na dohodu ako predavačka s príjmom 140,- € mesačne. Medzi jej ďalší príjem patrí prídavok na dieťa vo výške 23,01 € a výživné na dieťa v sume 100,- €. Otec dieťaťa výživné zasiela pravidelne. S maloletým dieťaťom sa stretáva sporadicky. Naposledy sa s dieťaťom stretol v piatom mesiaci 2013, kedy priniesol dieťaťu sladkosti. Pred matkou sa vyjadril, že tieto sú z Nemecka, kde pracuje ako pilčík. Matka s dieťaťom býva v trojizbovom byte so svojou matkou a bratom. Mesačne na výdaje spojené s nájmom bytu prispieva sumou 200,- €. V čase šetrenia bola hygiena v domácnosti na primeranej úrovni, dieťa bolo čisto a vhodne oblečené. Otec dieťaťa pri pohovore uviedol, že pracuje ako SZČO v stavebnej oblasti s mesačným príjmom cca 350,- € (na základe daňového priznania). Výživné uhrádza pravidelne a taktiež sa vyjadril, že platí MŠ každý druhý mesiac vo výške 25,- až 35,- €. V spoločnej domácnosti býva s rodičmi v rodinnom dome, ktorým mesačne prispieva 70,- €. Súhlasil so zvýšením výživného na sumu 120,- €. Maloletý T. navštevuje MŠ s mesačným poplatkom 30 až 35,- €. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, trpí častými respiračnými ochoreniami (angíny, zápaly priedušiek). Doporučili návrhu matky vyhovieť, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu potrieb mal. dieťaťa v súvislosti s návštevou MŠ a taktiež aj v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa. Na pojednávaní kolízna opatrovníčka uviedla, že v správe je nesprávne uvedený príjem matky vo výške 140,- € mesačne, tento príjem matky je vo výške 40,- € mesačne.
Zo správy Mesta Č. zo dňa 26. 8. 2013 súd zistil, že matka maloletého je slobodná, býva v trojizbovom byte s matkou a bratom a maloletým synom. Byt je v osobnom vlastníctve brata. Doposiaľ otec na
maloletého platí mesačne 100,- €. So synom sa nestretáva, možno jedenkrát za pol roka. Nevytvorili si spolu vzťah, hoci T. sa na otca pýta. T. navštevuje MŠ M. Č.. Matka pracuje na dohodu v obchode B. X.. H.. E.. ako predavačka a aj pomocné práce podľa potreby s priemerným zárobkom 40,- € mesačne (podľa odpracovaných hodín). Okrem platu má výživné a prídavky na dieťa, iný príjem nemá. Nemá záznam v registri trestov a nebola prejednávaná v komisii. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Otec maloletého je slobodný. Býva v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve matky Y. P.. V rodinnom dome býva s matkou, starou matkou a dvoma súrodencami - U. a O. P., ktorí študujú. Pracuje ako SZČO, príjem doloží z daňového priznania k súdnemu pojednávaniu. Na základe vyjadrenia so synom sa stretáva zriedka, nakoľko matka bráni stretnutiam. Súdnym rozhodnutím určené výživné 100,- € platí vkladom na účet matky dieťaťa a ešte každý druhý mesiac platí náklady na škôlku. Iný príjem nemá, nemá ani vyživovaciu povinnosť. Bytové podmienky sú vhodné, ekonomické pomery sú slabšie. Nemá záznam v registri trestov, nebol prejednávaný priestupkovou komisiou. Nevlastní žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Č. zo dňa 2. 8. 2013 súd zistil, že matka maloletého je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 2. 2. 2013 naďalej a počas evidencie jej nebolo ponúknuté vhodné zamestnanie. Otec maloletého nie je a ani nikdy nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 19. 7. 2013 súd zistil, že otec maloletého vykonáva živnostenskú činnosť s predmetom podnikania výroba jednoduchých výrobkov z kovov odo dňa 10. 4. 2012 a poskytovanie služieb v lesníctve a v poľovníctve odo dňa 1. 3. 2013.
Zo správy Daňového úradu Ž., pobočka Č. zo dňa 20. 8. 2013 súd zistil, že otec maloletého za zdaňovacie obdobie roka 2012 podal daňové priznanie, typ „B“, v ktorom uviedol príjmy vo výške 12.326,67 €, výdavky vo výške 8.746,33 €, základ dane 3.580,34 €, daň 0,- € a vyplatený bonus 249,24 €.
Zo správy spoločnosti U. L. X.. S.. E.., M. M. zo dňa 6. 8. 2013 súd zistil, že matka maloletého bola zamestnaná v ich firme na základe dohody o pracovnej činnosti od 1. 7. 2012 do 31. 12. 2012. Jej čistý mesačný príjem v mesiacoch 7/2012-12/2012 bol vo výške 101,25 €. Z dohody o rozviazaní dohody o pracovnej činnosti zo dňa 20. 12. 2012 súd zistil, že pracovný pomer na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 1. 7. 2012 uzavretej medzi matkou maloletého a zamestnávateľom U. L. X.. H.. E.. skončil dňom 31. 12. 2012.
Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa matky spoločnosti S. X.. H.. E.. zo dňa 4. 6. 2013 súd zistil, že matka maloletého bola u nich zamestnaná od 1. 2. 2013 do 22. 5. 2013 na základe dohody o vykonaní práce. Matke bola v mesiaci 2/2013 vyplatená čistá mzda vo výške 88,34 €, v mesiaci 3/2013 vo výške 60,62 €, v mesiaci 4/2013 vo výške 60,62 € a v mesiaci 5/2013 vo výške 43,30 €.
Z dohody o vykonaní práce uzavretej dňa 25. 7. 2013 medzi matkou maloletého a zamestnávateľom B. X.. H.. E.. súd zistil, že matka uzavrela dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bola dojednaná pracovná úloha obsluha zákazníkov, dokladanie a vykladanie tovaru a práca ERP s tým, že pracovnoprávny vzťah začína 26. 7. 2013 a pracovná úloha bude vykonaná do 31. 12. 2013, pričom dojednaný rozsah práce je 350 hodín a dojednaná odmena je 2/hod..
Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa matky spoločnosti B. X.. H.. E.. zo dňa 17. 9. 2013 súd zistil, že čistá mzda matky v mesiaci 7/2013 bola vo výške 22,46 € a v mesiaci 8/2013 vo výške 56,12 €.
Z potvrdenia Materskej školy M. XXXX Q. Č. zo dňa 7. 6. 2013 súd zistil, že maloletý T. navštevuje materskú školu v školskom roku 2012/2013 odo dňa 5. 11. 2012 naďalej.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 Zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine
(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods.1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutie, ktorým sa určilo výživné, možno zmeniť vtedy, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov. Pod zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už na strane oprávneného alebo na strane povinného. S poukazom na § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine súd skúmal, k akej zmene pomerov na strane účastníkov od posledného rozhodnutia došlo a taktiež prihliadal aj na vývoj životných nákladov. Naposledy bolo určené výživné na maloletého T. rozsudkom Okresného súdu v Č. č. k. XXP/XX/XXXX- XX zo dňa 1. 4. 2011, ktorým bolo zvýšené výživné na maloletého T. na sumu 100,- € mesačne. V tom čase bola matka študentkou 3. ročníka strednej odbornej školy, poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 € a prídavky na 1 dieťa vo výške 22,01 €. Žila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí jej však vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu, v ktorej sa nachádzali nemohli a neboli schopní finančne vypomáhať. Otec maloletého bol dobrovoľne nezamestnaný. Ku dňu 28. 2. 2011, kedy ukončil pracovný pomer u svojho zamestnávateľa, dosahoval čistú mesačnú priemernú mzdu v sume 12.256,75 Kč (t. j. po prepočte na kurz českej koruny voči euru 500,- €), čiže od posledného rozhodnutiu súdu došlo na strane otca k zvýšeniu príjmu otca, nakoľko súd prihliadal na to, že otec sa dobrovoľne vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Maloletý T. mal v tom čase 1 rok a 2 mesiace, jeho zdravotný stav bol dobrý.
U maloletého T. od posledného rozhodnutia nastala podstatná zmena pomerov v tom, že tento začal navštevovať materskú školu, v súvislosti s čím sa zvýšili náklady na jeho výživu. Pod výživným je potrebné myslieť nielen náklady na zakúpenie stravy, oblečenia, obutia, náklady na bývanie, ale aj v súvislosti s návštevou materskej školy. Mesačný poplatok za materskú školu je 12,- € a za stravu v materskej škole sa platí 25 až 30,- € mesačne. V súvislosti s nástupom do materskej školy musela matka maloletému nakúpiť ďalšie oblečenie, tepláky, papuče, tričká a pod.. S nástupom do kolektívu
sa maloletému Damiánovi zhoršil zdravotný stav, trpí častými respiračnými ochoreniami (angíny, zápaly priedušiek). S uvedeným má matka taktiež zvýšené výdavky na lieky.
Na strane matky maloletého nastala podstatná zmena pomerov v tom, že matka ukončila štúdium na strednej škole, prestala poberať rodičovský príspevok vo výške 190,10 € mesačne. Matka je v súčasnosti evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná od 2. 2. 2013. Popritom pracovala na dohodu o pracovnej činnosti u rôznych zamestnávateľov a v súčasnosti pracuje na dohodu o pracovnej činnosti od 26. 7. 2013 u zamestnávateľa B. X.. H.. E.., kde jej čistá mzda v mesiaci 7/2013 bola vo výške 22,46 € a v mesiaci 8/2013 vo výške 56,12 €. Matka má problémy nájsť si riadne zamestnanie z dôvodu starostlivosti o malé dieťa, ktoré býva často choré.
Na strane otca maloletého dieťaťa taktiež nastala podstatná zmena pomerov a to v tom, že tento začal vykonávať živnostenskú činnosť od 10. 4. 2012, ktorú vykonáva v prevažnej miere v Českej republike v stavebnej oblasti. Otec tvrdil, že zarobí približne 10.000,- Kč mesačne, v minulosti zarobil aj 20.000,- Kč mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2012 boli jeho príjmy vo výške 12.326,67 €, výdavky vo výške 8.746,33 €, základ dane 3.580,34 €, daň 0,- €, teda jeho priemerný mesačný čistý príjem podľa daňového priznania bol vo výške 298,36 € (= základ dane 3.580,34 € : 12 mesiacov) a bol mu vyplatený bonus 249,24 €.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Maloletý T. začal navštevovať materskú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky a taktiež sa mu zhoršil zdravotný stav, nakoľko často trpí respiračnými ochoreniami. Príjem matky sa znížil, nakoľko prestala poberať rodičovský príspevok, je nezamestnaná a pracuje na dohodu o vykonaní práce. Otec maloletého začal vykonávať živnostenskú činnosť. Z týchto dôvodov zvýšil súd výživné na maloletého T. zo sumy 100,- € na sumu 140,- € mesačne. Súd má za to, že takto určené výživné v dostatočnej miere zabezpečí uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého, preto súd výživné nezvýšil na sumu 180,- € tak, ako žiadala matka v návrhu. Taktiež má súd za to, že takto určené výživné je v schopnostiach otca maloletého platiť, nakoľko otec vykonáva živnostenskú činnosť a sám otec sa na pojednávaní vyjadril, že súhlasí, aby sa výživné zvýšilo o 20 až 30,- € a naďalej by platil maloletému škôlku každý druhý mesiac, čo je v podstate suma, o ktorú súd výživné zvýšil (otec súhlasil so zvýšením výživného o 20-30, -€ + otec by platil výdavky na MŠ vo výške 25 - 30,- € každý druhý mesiac, t.j. za predpokladu, že by súd zvýšil výživné o sumu 30,- € a otec by platil poplatky za MŠ každý druhý mesiac, čo je 15,- € mesačne, došlo by v podstate k zvýšeniu výživného o 45,- € mesačne). Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že maloletý T. žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o neho výhradne a vzorne stará. Otec sa s maloletým T. stretáva zriedka a pri výchove matke maloletého žiadnym spôsobom nepomáha.
Súd v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine zvýšil výživné od 1.6.2013, tak ako žiadala matka v návrhu a nie odo dňa začatia súdneho konania, nakoľko sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že zmena pomerov na strane účastníkov nastala ešte pred začatím súdneho konania. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. 6. 2013 do 30. 9. 2013 (t.j. do dňa rozhodnutia súdu) v sume 160,- € (zvýšenie výživného o 40,- € mesačne x 4 mesiace = 160,- €) povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným pod stratou výhody nezaplatením čo i len jednej splátky podľa § 160 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.).
Úprava styku otca s maloletým dieťaťom nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená. Na pojednávaní matka žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletým T. tak, že tento je oprávnený stretávať sa s mal. T. každý druhý víkend bez jej prítomnosti na 4 hodiny. Otec maloletého s týmto návrhom matky súhlasil, taktiež kolízny opatrovník odporučil upraviť styk v takomto rozsahu, preto súd rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým T. každý párny víkend v mesiaci v nedeľu od 13.00 hod. do 17.00 hod..
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier) b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.