Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-8P/61/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: X/ K. D.M. G., T.. XX.XX.XXXX Z. X/ I. G., T.. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej ako kolíznym opatrovníkom, deti matky: I.. G. G., T.. XX.XX.XXXX, H. M., U. Č.. XXXX/XX a otca: D. G., T.. XX.XX.XXXX, H. H. Č.. XX, F.. N.. N. F., Z. G. G. Z. Y. D. M. G., R. T. Č.. XX o návrhu matky detí na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti a o návrhu otca detí na úpravu styku s maloletými deťmi takto

rozhodol:

I. Súd maloletého K. D. G., T.. XX.XX.XXXX Z. I. I.T. G., T.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky detí, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

II. Otec detí D.M. G., T.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na maloletého K. D. G., T.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 80,- Eur mesačne, s účinnosťou od 15.08.2013, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky dieťaťa.

III. Otec detí D.M. G., T.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na maloletého I. G., T.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 70,- Eur mesačne, s účinnosťou od 15.08.2013, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky dieťaťa.

IV. Zročné výživné za obdobie od 15.08.2013 do 20.09.2013 vo výške 50,- Eur je otec detí povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Otec maloletých detí D. G., T.. XX.XX.XXXX je oprávnený stýkať sa s maloletým I. G., T.. XX.XX.XXXX každý nepárny piatok v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska detí v prítomnosti matky detí a ďalej je oprávnený stýkať sa s maloletým K. D. G., T.. XX.XX.XXXX každý nepárny piatok v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska detí v prítomnosti matky detí a každý prvý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele 16.30 hod. bez prítomnosti matky detí a každý druhý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele 11.30 hod. bez prítomnosti matky detí, pričom matka detí je povinná umožniť otcovi detí stretnutie s maloletým I. v čase, keď otec detí prinesie domov maloletého K..

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa XX.XX.XXXX sa matka maloletých detí - K. D. G., T.. XX.XX.XXXX Z. I. G., T.. XX.XX.XXXX domáhala zverenia maloletých detí do jej starostlivosti a určenia výživného na maloletého K. vo výške 150,- Eur mesačne a na maloletého I. vo výške 120,- Eur od 15.08.2013. Otec maloletých detí so zverením detí do starostlivosti matky súhlasil, s výškou výživného nesúhlasil a žiadal, aby výživné bolo určené na 50,- Eur na každé z detí. Na pojednávaní dňa 30.09.2013 žiadal otec detí, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi.

Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomných vyjadrení účastníkov konania vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí a kolízneho opatrovníka, ako aj prečítaním listinných dôkazov - rodného listu dieťaťa, správy kolízneho opatrovníka o výsledkoch šetrenia v rodine maloletých detí, odpovedí na lustrácie ohľadne rodičov detí v Sociálnej poisťovni, potvrdení Banskobystrickej regionálnej správy ciest zo dňa 02.09.2013 a 05.09.2013, mzdového listu otca detí za rok 2013, potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.09.2013, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 09.09.2013 a 13.09.2013, potvrdenia Geodetického a kartografického ústavu Bratislava zo dňa 24.08.2013, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Revúca zo dňa 05.09.2013, potvrdenia Obvodného úradu Rimavská Sobota zo dňa 05.09.2013, správy Mesta Revúca zo dňa 04.09.2013, správy Mesta Rimavská Sobota zo dňa 04.09.2013, návrhu na rozvod manželstva zo dňa 27.08.2013, potvrdenia Okresného súdu Rimavská Sobota o prijatí návrhu, dokladov o vykonaní platieb otcom detí zo dňa 14.08.2013, 17.08.2013, 01.09.2013, dokladov SIPO, nákresu cesty z obce Bakta do mesta Jelšava s popisom, potvrdenia Materskej školy Revúca, V. Clementisa 12 zo dňa 12.09.2013, faktúry spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. č. 7436121421, príjmového pokladničného bloku, pokladničných bločkov, oboznámením sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Rodičia maloletých detí sú manželia, ich rodičovské práva a povinnosti neboli doposiaľ súdom upravované. Rodičia detí nežijú od 15.08.2013 v spoločnej domácnosti, otec detí sa v tento deň odsťahoval k svojim rodičom. Otec detí mal v čase začatia konania trvalý pobyt na adrese Revúca, Tomášikova č. 14, ku dňu pojednávania vo veci 30.09.2013 mal otec detí už nahlásený trvalý pobyt na adrese Bakta č. 59.

Podľa správy kolízneho opatrovníka žijú maloleté deti spolu s matkou. Maloletý K. navštevuje materskú školu, I. je doma s mamou, ktorá je na materskej dovolenke. Deti nemajú vážnejšie zdravotné problémy. Matka s deťmi obýva 3-izbový kompletne zariadený byt, ktorý patrí jej matke. Elektrina aj voda sú zavedené, hygiena je na požadovanej úrovni. Šetrením neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove maloletých detí, deti majú u matky vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý fyzický a psychický vývoj.

Z listinných dôkazov súd zistil, že obaja rodičia detí sú zamestnaní, odporca je zamestnancom Banskobystrickej regionálnej správy ciest, a.s., pričom jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od januára 2013 do augusta 2013 (vrátane nemocenských dávok vyplatených zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou) bol 507,81 Eur. V tejto sume je zahrnutý i daňový bonus na maloleté deti vyplácaný zamestnávateľom otcovi detí. Bez tohto daňového bonusu predstavuje čistý priemerný mesačný príjem otca detí za vyššie uvedené obdobie sumu 470,82 Eur. Iný príjem otec detí nemá, nevlastní nehnuteľnosti, vlastní auto. Podľa potvrdení zamestnávateľa otca detí mal otec detí za rok 2012 odpracovaných 234 dní, za obdobie od januára 2013 do augusta 2013 to bolo 84 odpracovaných dní.

Matka maloletých detí je zamestnankyňou Základnej školy s materskou školou v Jelšave a v súčasnosti je na materskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur a prídavky na deti vo výške 46,20 Eur mesačne, iné dávky nepoberá. Nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.

Zo správ obcí, kde rodičia detí žijú, neboli zistené nedostatky v správaní rodičov detí. Neboli zistené ani žiadne priestupky rodičov detí.

Z predložených listinných dôkazov ďalej bolo zistené, že otec detí uhradil poistné na maloleté deti za mesiac august 2013 (dňa 19.08.2013 a 02.09.2013) a v septembri tiež zaslal navrhovateľke výživné na maloleté deti vo výške 80,- Eur.

Podľa potvrdenia Materskej školy M., D.. X. XX zo dňa 12.09.2013 sú finančné náklady v materskej škole nasledovné: úhrada na prevádzku školy 10,- Eur mesačne, strava 1,12 Eur denne a ročné poplatky za pracovné zošity 2,- Eurá, za ZRPŠ 10,- Eur, za triedny fond 10,- Eur.

Otec detí v písomnom vyjadrení vyčíslil svoje základné mesačné výdavky sumou 364,18 Eur, čo predstavuje poistenie na deti vo výške 22,40 Eur a 22,90 Eur mesačne, výdavky na mobilný telefón vo výške 27,13 Eur, cestovné do zamestnania vo výške 240,- Eur mesačne a úhrady spojené s bývaním vo výške 51,75 Eur. Zároveň poukázal na skutočnosť, že jeho príjem bude vzhľadom na zmenu trvalého pobytu nižší o 42,82 Eur - daňový bonus.

Matka detí v návrhu popísala svoje pravidelné mesačné výdavky, ako aj pravidelné mesačné výdavky maloletých detí (maloletý K. - strava 90,- Eur, cestovné 5,- Eur, záľuby 10,- Eur, výdavky na školu 33,- Eur, oblečenie a obuv 20,- Eur, hygienické potreby 10,- Eur, poistka 22,- Eur, lieky 10,- Eur, maloletý I. - strava 90,- Eur, cestovné 5,- Eur, záľuby 5,- Eur, plienky 30,- Eur, oblečenie a obuv 20,- Eur, hygienické potreby 10,- Eur, lieky 10,- Eur). Dňa 26.09.2013 doručila súdu zoznam jej výdavkov a výdavkov detí za obdobie od podania návrhu, podľa ktorého výdavky na maloletého K. za toto obdobie boli spolu 223,- Eur a výdavky na maloletého I. za toto obdobie boli spolu 148,88 Eur. Vynaloženie uvedených výdavkov vyplýva aj z predložených pokladničných bločkov.

Matka detí na pojednávaní uviedla, že otec detí odišiel dňa 15.08.2013 ku svojim rodičom a od tohto dňa nežijú v spoločnej domácnosti. Otec detí jej nechal 80,- Eur v hotovosti, v auguste jej prišlo na účet jeho nemocenské vo výške 80,- Eur. Za september jej otec detí poslal 80,- Eur a keď bol pozrieť maloleté deti, čo bolo trikrát, tak vždy niečo priniesol, dvakrát v hodnote podľa jej odhadu približne 6,- Eur - 7,- Eur, tretíkrát v hodnote podľa jej odhadu do 15,- Eur.

Ohľadne svojich pomerov uviedla, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavok na deti, čo je spolu okolo 250,- Eur mesačne. Iný príjem nemá, nehnuteľnosti, ani auto nevlastní. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pokiaľ ide o ich výdavky, platí mesačne za bývanie zhruba 190,- Eur, za mobil 10,- Eur, za internet 9,- Eur a má výdavky na deti.

Podľa nej otec detí nemá výdavky na cestovné vo výške 240,- Eur mesačne. Počas zimného obdobia bývajú aj dni, kedy necestuje do práce, zhruba cestuje každý druhý deň. Má vedomosť o tom, že v septembri cestoval do Jelšavy asi len 5 krát.

Otec maloletých detí vo svojej výpovedi uviedol, že vzhľadom na dlhodobé nezhody a povahu navrhovateľky sa rozhodol odísť z domu. Nechal navrhovateľke v obálke 80,- Eur a nemocenské vo výške 80,- Eur išlo na jej účet.

Súhlasí s tým, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a žiada upraviť jeho styk s maloletými deťmi.

Pokiaľ ide o výživné žiada, aby bol zaviazaný platiť na každé z detí 50,- Eur mesačne a to do 20. dňa toho ktorého mesiaca. Rád by prispieval na deti aj vyššou sumou, ale to nie je možné vzhľadom na jeho výdavky, predovšetkým na vysoké cestovné na cestu do práce. Cestovné vo výške 240,- Eur mesačne vypočítaval tak, že denne prejde 90 km, jeho auto má spotrebu 7 litrov a v súčasnosti sa pohybuje cena benzínu okolo 1,50 Eur. Jeho výdavky na mobil a na cestu sú nevyhnutné v súvislosti s jeho zamestnaním. U svojho zamestnávateľa robí už 21 rokov, zamestnanie nechce meniť a v každom prípade by bolo pre neho ťažké nájsť si iné zamestnanie. Zisťoval u svojho zamestnávateľa, či by mohol zmeniť svoje pôsobisko tak, že by pracoval v Rimavskej Sobote, ale bolo mu povedané, že takáto zmena nie je možná. Je pravda, že v minulosti v zime boli obdobia, kedy necestoval do práce každý deň,

ale nevie, či to tak bude aj v budúcnosti. Závisí od jeho zamestnávateľa, či ho zase zaradí na takú prácu. Nedá sa vopred povedať, koľko krát bude cestovať do práce. On nevie ovplyvniť, aké bude jeho zaradenie a kedy bude cestovať do Jelšavy, teda aké bude presne cestovné.

K výške výdavkov na deti, ako ju špecifikovala navrhovateľka, žiadne výhrady nemá.

Ohľadne svojich pomerov uviedol, že jeho jediným príjmom je jeho plat vo výške približne 450,- Eur mesačne, nakoľko daňový bonus mu už nebude vyplácaný. Nevlastní nehnuteľnosti, vlastní auto, nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Súd na pojednávaní viedol rodičov detí k uzavretiu rodičovskej dohody. Na výške výživného na maloleté deti sa rodičia nedohodli, ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Otec maloletých detí je oprávnený stýkať sa s maloletým I. každý nepárny piatok v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska detí v prítomnosti matky detí a s maloletým K. každý nepárny piatok v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska detí v prítomnosti matky detí a ďalej každý prvý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele 16.30 hod. bez prítomnosti matky detí a každý druhý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele 11.30 hod. bez prítomnosti matky detí, pričom matka detí je povinná umožniť otcovi detí stretnutie s maloletým I. v čase keď otec detí prinesie domov maloletého K..

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v rodine maloletých detí bolo vykonané šetrenie a neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove maloletých detí, preto žiadajú zveriť deti do starostlivosti matky, výživné žiadajú určiť 50,- Eur na maloletého I. a 70,- Eur na maloletého K.. Ohľadne styku otca s deťmi žiadajú schváliť rodičovskú dohodu.

Podľa o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) sa môžu rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na zverenie detí do jej starostlivosti je dôvodný. Rodičia maloletých detí v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Matka detí fakticky vykonáva potrebnú starostlivosť o deti a vo výchove neboli zistené žiadne nedostatky. Navyše s takouto úpravou súhlasili aj ostatní účastníci konania. Takáto úprava starostlivosti o maloleté deti je v záujme maloletých detí. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Podľa § 65 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V súlade s ustanovením § 65 zákona o rodine súd upravoval vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že priemerný mesačný príjem otca detí je v súčasnosti 470,- Eur. Do priemerného mesačného príjmu otca detí nebol súdom nezahrnutý daňový bonus, nakoľko u otca detí došlo k zmene trvalého pobytu a na základe tejto skutočnosti mu už daňový bonus vyplácaný nebude.

Pokiaľ ide o výdavky na maloleté deti, súd vychádzal z toho, že mesačné výdavky na maloletého K. sú v priemere približne 150,- Eur a výdavky na maloletého I. približne 120,- Eur. Súd v zásade vychádzal z vyčíslenia výdavkov maloletých detí tak, ako ich uviedla matka detí v návrhu na začatie konania, pričom ale výšku výdavkov ešte korigoval, nakoľko v tomto vyčíslení výdavkov boli v značnej miere zahrnuté aj nepravidelné výdavky (cestovné, lieky, záľuby), ktoré nie je nutné vynakladať každý mesiac, ako aj výdavky nadhodnotené (strava). Keďže deti majú len bežné výdavky vzhľadom na svoj vek a nemajú žiadne zvýšené výdavky (napr. v súvislosti s ich zdravotným stavom a pod.), súd má za to, že výdavky približne 150,- Eur mesačne a 120 Eur mesačne odrážajú reálne potreby maloletých detí v ich veku a možno ich považovať za primerané. Aj keď navrhovateľka preukázala, že za posledné dva mesiace boli výdavky iné, súd to nezohľadnil z dôvodu, že ide o výdavky za konkrétne dva mesiace a výdavky za konkrétny mesiac môžu byť niekedy vyššie, inokedy zasa nižšie. Preto je potrebné vychádzať z priemerných výdavkov dieťaťa.

V zásade sa na zabezpečovaní potrieb maloletých detí majú podieľať rodičia rovnakou mierov, ak je to v ich schopnostiach a možnostiach, pričom sa prihliada aj na plnenie vyživovacej povinnosti samotnou osobnou starostlivosťou o deti. Pri určovaní výšky výživného súd zvážil potreby maloletých detí, ktoré sa odrážajú v ich výdavkoch, prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov detí a na skutočnosť, že matka detí si plní zákonnú povinnosť vyživovať i osobnou starostlivosťou o deti.

Navrhovaná výška výživného 150,- Eur a 120,- Eur mesačne nie je primeraná vzhľadom na schopnosti, možnosti a príjmy otca detí. Táto výška by predstavovala viac ako 57 % z čistého mesačného príjmu otca detí. Navyše by v takomto prípade otec detí uhrádzal väčšinu výdavkov detí. Súd má za to, že výška výživného 80,- Eur mesačne na maloletého K. a 70,- Eur na maloletého I. bude pokrývať dostatočne veľkú časť nákladov detí. Platenie výživného v tejto výške je navyše v schopnostiach a možnostiach otca detí. Výživné na obe deti predstavuje spolu cca 32 % z čistého mesačného príjmu otca detí, čo je možné od neho požadovať. Po uhradení výživného ostane otcovi detí približne 300,- Eur, čo je dostatočne vysoká suma na to, aby si z nej otec detí zabezpečil základné životné potreby, ako aj ďalšie potreby, ktoré musí otec detí vynakladať, vrátane cestovného do práce. Pri takto určenom výživnom bude v schopnostiach matky zabezpečiť maloletým deťom ďalšie potreby, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca.

Pokiaľ ide o argument otca detí, že nemôže platiť vyššie výživné ako 50,- Eur mesačne na každé z detí, nakoľko mu nezostane dostatok peňažných prostriedkov na živobytie, súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Súd v tejto súvislosti v prvom rade poukazuje na to, že podľa zákona o rodine výživné na maloleté deti možno priznať aj v prípade, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Otec detí si v prvom rade musí plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Po splnení tejto povinnosti v súdom určenej výške ostáva otcovi detí dostatočný príjem (cca 300,- Eur) na uspokojenie svojich potrieb. Súd určil výšku výživného tak, aby otec detí mal možnosť zabezpečiť si základné potreby vrátane cesty do práce, nakoľko ak by bolo určené výživné tak, že by otec detí tieto výdavky nemohol uhrádzať, prišiel by o prácu a to by bolo v neprospech detí. Súd vychádzal z toho, že mesačná výška výdavkov na cestu je nižšia, ako to uviedol otec detí. Otec detí denne prejde cca 90 km, jeho auto má spotrebu 7 litrov, cena benzínu sa pohybuje okolo 1,53

Eur a za obdobie od januára 2012 do augusta 2013 odpracoval priemerne 16 dní mesačne. Pri takýchto údajoch vychádza cena výdavkov na cestu 154,- Eur mesačne. Ak by aj otec detí cestoval v budúcnosti do práce cca 20 dní v mesiaci, výdavky budú cca 189,- Eur. Je preto v možnostiach otca detí po úhrade výživného tieto výdavky aj ostatné výdavky na živobytie vynaložiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal otca detí platiť na maloletého K. D. výživné vo výške 80,- Eur mesačne a na maloletého I. výživné vo výške 70,- Eur mesačne.

Matka detí žiadala určiť výživného od 15.08.2013, kedy otec detí opustil ich spoločnú domácnosť. Návrh na začatie konania bol podaný na súde dňa 19.08.2013. Možno teda konštatovať, že matka detí žiadala výživné spätne približne o jeden mesiac. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať aj spätne, najdlhšie na dobu troch rokov odo dňa začatia konania, pričom podmienkou je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Takéto dôvody podľa súdu v danom prípade nastali. Nemožno vyžadovať od rodiča, aby podal návrh na určenie výživného hneď, ako druhý rodič opustí spoločnú domácnosť. Je totiž nevyhnutné uplynutie určitého časového úseku, počas ktorého môže dôjsť k navráteniu pôvodného stavu. Preto ak rodič podá návrh po uplynutí jedného mesiaca, možno konštatovať, že rodič konal dostatočne promptne a teda sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného aj spätne za toto krátke obdobie. Preto súd priznal výživné od 15.08.2013.

Otec detí navrhovateľke v auguste zaplatil spolu 160,- Eur, za august bolo teda výživné vyrovnané. V mesiaci september uhradil otec detí výživné vo výške 80,- Eur a v naturáliách 20,- Eur. Za september bolo uhradené výživné vo výške 100,- Eur. Súd preto uložil otcovi detí zaplatiť zročné výživné vo výške 50,- Eur.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Právo rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, stýkať sa so svojím dieťaťom, je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv, ako aj samotných práv dieťaťa. Navyše kontakt rodiča s maloletým dieťaťom je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdraví vývoj dieťaťa. Právna úprava pripúšťa dohodu rodičov o úprave styku rodiča s dieťaťom, táto dohoda však podlieha schváleniu súdom, inak je nevykonateľná.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh otca detí na úpravu styku s maloletými deťmi je dôvodný. Rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti, súd týmto rozsudkom zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, pričom s takouto úpravou súhlasili aj všetci ostatní účastníci konania, preto má súd za to, že je potrebné upraviť styk otca s maloletými deťmi. Rodičia maloletých detí uzavreli rodičovskú dohodu tak, že otec detí sa bude stýkať s maloletým I. v prítomnosti matky v rozsahu 2 hodín v každý nepárny piatok a s maloletým K. každý nepárny týždeň od piatka do nedele, pričom rodičia sa dohodli na konkrétnych časoch výkonu tohto styku. Kolízny opatrovník žiadal rodičovskú dohodu schváliť. Súd má za to, že rodičovská dohoda je v záujme maloletých detí, keďže zohľadňuje vek maloletých detí a dohodnutý rozsah styku umožňuje riadny výkon rodičovských práv otca detí. Vzhľadom na uvedené súd rodičovskú dohodu ohľadne styku otca s maloletými deťmi schválil.

O trovách konania rozhodol súd podľa v platnom znení (ďalej len ) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.