Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-161-2013.pdf
PDF · 77.91 KB
Case nature
Subarea
9CoE/161/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s. so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: F. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. U. XX, o vymoženie 66,39 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 6. septembra 2012, č. k. 13Er/200/2008-26, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie, vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Er/200/2008 a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 87,22 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že dňa 27. 12. 2011 bol súdu prvého stupňa doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného zo dňa 28. 10. 2011. V zmysle uvedeného uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v špecifikácii trov exekučného konania v sume 87,22 eura, pozostávajúce z odmeny 31,88 eura za 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu, z odmeny za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v sume 23,88 eura, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky v sume 27,51 eura a z náhrady za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky v sume 3,95 eura. Vzhľadom k vyššie uvedenému a v súlade s citovanými ustanoveniami, súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v sume 87,22 eura v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods. 1 OSP.
Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S poukazom na § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku uviedol, že exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Okrem toho mal za to, že z ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky jednoznačne vyplýva, že upravuje dva samostatné spôsoby určenia odmeny, pričom časovú odmenu si exekútor môže uplatniť len za také úkony exekučnej činnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v taxatívnom výpočte úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. S poukazom na uvedené namietal, že v odôvodnení napadnutého uznesenia nie sú špecifikované jednotlivé úkony za 4 hodiny vynaložené na exekúciu, a teda nemal možnosť posúdiť jednotlivé položky trov exekúcie, ich účelnosť, hospodárnosť, ani ich prípadne rozporovať. V súlade s ustanovením § 22 ods. 1 vyhlášky mal za to, že aj náhrada hotových výdavkov sa riadi zásadou, že musia byť vynaložené účelne v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ako aj je nutné ich náležite preukázať. Mal za to, že pri cestovných náhradách a náhradách za stratu času treba preukázať vykonanie cesty, jej účelnosť a spôsob výpočtu týchto náhrad. Podľa ustanovenia § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce, medzi ktoré zaradil aj v uznesení nešpecifikovaný spotrebný materiál v celkovej sume 4,57 eura.
Záverom poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo 135/2006 ZSP a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9CoE/64/2012-51 zo dňa 31. 05. 2012.
Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím súd prvého stupňa odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, a vec vrátiť v zrušenej časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
V súdenej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 19. 03. 2008 požiadal súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 66,39 eura (2.000,- Sk) s príslušenstvom. Za exekučný titul označil blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydanú Obvodným oddelením PZ Tlmače zo dňa 25. 05. 2007 číslo AA1983468, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 05. 2007 a vykonateľnosť dňa 11. 06. 2007. Dňa 08. 04. 2008 bol vyššie označený exekútor prvostupňovým súdom poverený vykonaním tejto exekúcie. V priebehu konania uznesením zo dňa 01. 12. 2010, č. k. 13Er/200/2008-14 súd prvého stupňa pripustil, aby z konania na strane oprávneného vystúpila SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, IČO: 00735809, a aby na jej miesto vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Podaním zo dňa 19. 12. 2011, doručeným súdu prvého stupňa dňa 27. 12. 2011, súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. K svojmu návrhu priložil aj súhlas oprávneného so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípade ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia voči nemu.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.
Ustanovenie § 169 ods. 1 OSP ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval a ako vec právne posúdil. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť uznesenie je takto odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.
Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami nepostupoval, keď len s poukazom na vyčíslenie trov súdnym exekútorom uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie v plnej výške, t.j. v sume 87,22 eura. Z takéhoto odôvodnenia nevyplýva, akými úvahami sa súd pri uložení povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spravoval. Rovnako tak z neho nie je zrejmé, ako postupoval pri priznaní trov exekúcie v sume 87,22 eura súdnemu exekútorovi, pričom len poukaz na jednotlivé ustanovenia vyhl. č. 288/95 Z. z. a špecifikáciu trov vyhotovenú súdnym exekútorom je v tomto smere absolútne nepostačujúci. Z odôvodnenia nevyplýva, za aké jednotlivé úkony bola exekútorovi priznaná odmena a koľko času exekútor na tieto úkony vynaložil. Rovnako tak sa vôbec nezaoberal účelnosťou jednotlivých úkonov a ich skutočnou realizáciou, čo by mohol zistiť z exekučného spisu, ktorý však v konaní nebol predložený.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP.
Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (ods. 2), v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).
Odvolací súd záverom dáva súdu prvého stupňa do pozornosti skutočnosť, že pri odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), počet hodín účelne vynaložených na exekúciu sa zistí sčítaním časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho sa odmena určí podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Keďže trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť účastník konania určuje vždy exekučný súd, ktorý nesie zodpovednosť za ich správnosť, je jeho povinnosťou skúmať i účelnosť vynaloženého času na jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Zároveň je povinný prihliadnuť aj na skutočnosť, že vyhláška, ani exekučný poriadok síce neustanovujú, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale je zrejmé, že musí ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, pretože v opačnom prípade by išlo o duplicitné odmeňovanie toho istého úkonu.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.