Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_1CoE-43-2013.pdf
PDF · 94.2 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/43/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CH-020.3.020.910-7, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti povinnému: D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XX, XXX XX R. R., t.č.: H. XX, XXX XX R. R., vedenej pod sp. zn. EX 23/2011-1 súdnym exekútorom JUDr. Vierou Uhríkovou, so sídlom Exekútorského úradu Letná 40, 040 01 Košice, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 585,37-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7Er/33/2011-13 z 27.04.2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol podľa § 44 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora JUDr. Viery Uhríkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp.zn. IP 80114/09 zo dňa 11.11.2010, právoplatný dňa 29.11.2010 a vykonateľný dňa 03.12.2010. Po preskúmaní zmluvy o pôžičke č.XXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2005, uzatvorenej medzi spoločnosťou Quatro, a.s. (ako právnym predchodcom oprávneného) a povinným, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku, túto okresný súd vzhľadom na povahu zmluvných strán a obsah zmluvy považuje za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“). Z predložených listinných dôkazov za použitia § 54 OZ exekučný súd dospel k záveru, že povinný mal v právnom vzťahu vzniknutom z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa. Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“). Ďalej poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka v zmluve nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, že spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Okresný súd v dôsledku toho považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, priečiacu sa dobrým mravom, kde výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku zamietol.
Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím predmetného uznesenia okrem iného z nasledovných dôvodov:
- napadnutým uznesením exekučný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu v zmysle čl.46 Ústavy Slovenskej republiky,
- z § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZoRK“) možno vyvodiť len právomoc exekučného súdu zastaviť exekučné konanie a nie zamietnuť vydať poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie,
- právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný pre každého a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie,
- z ustanovení § 41,§ 42 a § 44 Exekučného poriadku nie je možné vyvodiť oprávnenie exekučného súdu, preskúmavať súlad exekučného titulu s hmotným právom,
- z obsahu predmetnej zmluvy o pôžičke vyplýva, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.285/2001 Z.z. v spojení s ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „OBZ“). Podstatou zmluvy o poskytnutí pôžičky ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda zmluvy úverovej je záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy v prospech dlžníka a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť dohodnutý úrok. Použitie OZ na zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu úverovú, bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods.2 OBZ, teda len v prípadoch kedy niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa OBZ. Na danú zmluvu o pôžičke nemožno aplikovať ustanovenia § 52 až § 54 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, nakoľko tieto ustanovenia sa vzťahovali na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879 OZ). To platí aj pre § 53 ods.4 písm. r) OZ, ktorý až od 01.01.2008 označil za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Úverové zmluvy, kde jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ sa stali spotrebiteľskými zmluvami až s účinnosťou ku dňu 01.01.2008 (novelou OZ- zákonom č. 568/2007 Z.z.),
- § 54 ods.1 OZ je potrebné vnímať ako špeciálne výkladové pravidlo stanovujúce jednostrannú kogentnosť všetkých noriem Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa, ale len za predpokladu, že sa na danú právnu otázku má aplikovať Občiansky zákonník, pri rešpektovaní základných pravidiel určenia pôsobnosti Občianskeho a Obchodného zákonníka,
- Smernicu nemožno aplikovať priamo, nakoľko nezakladá priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám, ale vyžaduje sa jej transpozícia do vnútroštátneho práva,
- v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 dodržiavanie zásady efektivity nemôže viesť k tomu, aby bolo po vnútroštátnom súde požadované, aby vyvážil procesné opomenutie spotrebiteľa neoboznámeného so svojimi právami, ale aby rovnako zastúpil úplnú nečinnosť dotyčného spotrebiteľa,
- z dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r) OZ vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takého ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky,
- slovenský právny poriadok neobsahuje žiadne konkrétne a výslovné hmotnoprávne ustanovenie, ktoré by zakazovalo zjednanie rozhodcovskej doložky s osobou, ktorú možno označiť za spotrebiteľa
V závere odvolania oprávnený žiadal, aby mu odvolací súd v celom rozsahu vyhovel. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť (§ 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“).
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 04.01.2011 bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Viere Uhríkovej návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Podkladom pre exekúciu bol rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp.zn. IP 80114/09 zo dňa 11.11.2010, právoplatný dňa 29.11.2010 a vykonateľný dňa 03.12.2010. Dňa 19.01.2011 bola Okresnému súdu Banská bystrica doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 01.12.2005 bola uzatvorená zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX
medzi spoločnosťou Quatro, a.s. (ako právnym predchodca oprávneného) a povinným. V predmetnej zmluve povinný uviedol ako svojho zamestnávateľa: K. D. L., A. XX, XXX XX E., B.: XXXXXXXX.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (2). Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3).
Podľa § 53 ods. 1, 4 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (4).
Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).
Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, resp. zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať. Odvolací súd preto konštatuje, že exekučný súd sa mal v danej veci prednostne zaoberať platnosťou rozhodcovskej doložky, pretože priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom by nemuselo byť v zásade rozporné s platným právom, resp. odporujúce dobrým mravom. Napriek tomuto odvolací súd považuje vydané rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie za vecne správne, aj keď čiastočne z iných dôvodov, pretože je preukázateľné, že zmluva o pôžičke, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným a bolo priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom je zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto dôvodu sa na ňu vzťahuje právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa upravená vnútroštátnou právnou úpravou ako aj európskou judikatúrou. Rozhodcovská doložka upravená v čl. IX, písm. p) všeobecných obchodných podmienok pôžičky (ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke), na základe ktorej v danej veci vznikol exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ (podľa § 53 ods.5 OZ v platnom znení) neplatná.
Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii, poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými OZ, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu už prebiehajúceho exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, ukladá exekučnému súdu exekúciu zastaviť. Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, resp. na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať.
V danej veci niet žiadnych pochybností o tom, že aj napriek uzatvoreniu predmetnej zmluvy o pôžičke pred dátumom 01.01.2008 je možné práva a povinnosti vzniknuté z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až § 54 OZ. Skutočnosť, že sa jedná o zmluvu uzavretú aj podľa § 497 OBZ a ako zmluvný typ je zaradená medzi tzv. absolútny obchod (§ 261 ods.3 písm. d) OBZ) nevylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení OZ vrátane § 52 až § 54 dotýkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. To, či určitá zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých OBZ rozlišuje záväzkové vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy (absolútny obchod, relatívny obchod, resp. fakultatívny obchod). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh (povahu) zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Označenie zmluvy o pôžičke (absolútny obchod) nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení § 52 až § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách, a to vychádzajúc zo subsidiarity OZ.
Odvolací súd považuje v zmysle § 54 ods.1 OZ (v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší) za dostatočne preukázané, že povinný v danom právnom vzťahu, vzniknutom na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 01.12.2005 mal postavenie spotrebiteľa, a teda pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (aj keď ako svojho zamestnávateľa v zmluve uviedol: K. D. L., A. XX, XXX XX E., B.: XXXXXXXX). Na základe výzvy okresného súdu, oprávnený vo svojom podaní zo dňa 25.06.2012 (č.l.60 spisu) uviedol, že úver na nákup čiernej techniky „KAMERA HC16“ bol povinnému poskytnutý pre osobné potreby.
Novelizácia OZ zákonom č.568/2007 Z.z., účinným od 01.01.2008 zaviedla do § 53 ods.4 písm. r) za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve aj takú, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V ustanovení § 53 ods.3 OZ (účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke), ktoré obsahuje demonštratívny, neúplný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách; znamenajúci, že možno prihliadať aj na iné neprijateľné podmienky ako tam uvedené, sa vyššie uvedená neprijateľná podmienka zavedená do OZ zákonom č.568/2007 Z.z. nenachádza. Len zo samotnej skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke sa vyššie uvedená neprijateľná podmienka nenachádzala v § 53 ods.3 OZ nemožno vyvodiť záver o tom, že samotné vyžadovanie
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a taktiež, že by takúto neprijateľnú podmienku nebolo možné podradiť pod § 53 ods.3 OZ.
Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom exekučného súdu ohľadom konštatovania neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, na ktoré poukázal exekučný súd.
I podľa judikatúry súdneho dvora EU i rozsudku C-40/08 ASTURCOM, na ktorý oprávnený poukázal vo svojom odvolaní vyplýva, že základný právny akt ochrany spotrebiteľa- Smernica, ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý novelizoval OZ, sa musí v prípade neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku, pričom takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Odvolací súd k námietke oprávneného, že Smernicu nemožno aplikovať priamo, nakoľko nezakladá priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám, ale vyžaduje sa jej transpozícia do vnútroštátneho práva uvádza, že podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Členské štáty majú širokú možnosť voľby, akú formu implementácie príslušnej smernice si od svojho právneho poriadku zvolia.
Odvolací súd ďalej považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy k § 53 ods.4 písm. r) OZ. V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.
K námietke odvolateľa ohľadom nesprávnej aplikácie § 45 ZoRK zo strany prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že v zmysle súdnej praxe sa § 45 ods.1 písm. c), ods.2 ZoRK vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (uznesenie NSSR sp.zn. 3 Cdo 32/2012 zo dňa 23.05.2012), pričom zo strany prvostupňového súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie výslovne zamietnutá podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods.1 O.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.