Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41Cob-19-2013.pdf
PDF · 130.79 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/19/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu 1/ Asociácia užívateľov služieb, Tr. Hradca Králové 28, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 37 997 955, 2/ V. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. Y.. XXX/XX, T., zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Dr. Herza 12, Lučenec proti žalovanému EXPRESS FINANCE, s.r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 775 165, zastúpený RASLEGAL, s.r.o. , advokátskou kanceláriou Františkánske nám. 3, 811 01 Bratislava, v konaní o ochrane spotrebiteľa, o odvolaní žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13 Cb/132/2009-630 zo dňa 29.10 2012 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 13 Cb/132/2009-630 zo dňa 29.10.2012 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vo všetkých zmluvných dojednávaniach uzavieraných so spotrebiteľmi, predovšetkým v zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom prevode práva používania a uplatňovania týchto zmluvných podmienok:
1. „Dlžník sa zaväzuje každoročne , počínajúc odo dňa poskytnutia úveru predložiť veriteľovi aktuálne podklady o svojej ekonomickej a majetkovej situácii a to v rozsahu rovnakom ako pred uzatvorením zmluvy. Za znovu posúdenie schopnosti dlžníka splácať svoje záväzky, je dlžník povinný veriteľovi uhradiť poplatok vo výške jednej mesačnej splátky ( článok 5.1 zmluvy ). V prípade ak neschopnosť dlžníka splácať svoje záväzky bude podľa veriteľovho posúdenia nedostatočná, má veriteľ právo vyhlásiť úver za okamžite splatný, vzhľadom k čomu bude dlžník povinný okamžite uhradiť všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy.“
2. „ V prípade ak dlžník poruší povinnosť podľa článku 8.2 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej pokute vo výške piatich mesačných splátok. Súčasne je veriteľ oprávnený požadovať aj okamžité jednorazové zaplatenie celej nesplatenej sumy poskytnutého úveru ako aj všetkých záväzkov dlžníka vyplývajúcich zo zmluvy.“
3. Veriteľ je oprávnený od zmluvy bez ďalšieho odstúpiť: a) ak sa dlžník dostane do omeškania so splnením akýchkoľvek záväzkov zo zmluvy, b) ak veriteľ bude mať pochybnosti o pravdivosti, alebo úplnosti údajov, c) ak dôjde k zmene ekonomickej, alebo osobnej situácie dlžníka, ktorá môže viesť k ohrozeniu riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov dlžníka zo zmluvy, d) ak dôjde k zníženiu hodnoty poskytnutej zábezpeky podľa článku 6 zmluvy.“
6. „ V prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne z celkovej doposiaľ nesplatenej časti úveru, úrokov dohodnutých v článku 1.3 zmluvy a odplaty dohodnutej v článku 1.2 zmluvy za každý
začatý deň omeškania. Veriteľ je tiež oprávnený požadovať okamžité jednorazové zaplatenie celej doposiaľ nesplatenej časti úveru, úrokov dohodnutých v článku 1.3. a odplaty dohodnutej v článku 1.2.zmluvy.
7. „ Zmluvné strany vyhlasujú, že vzhľadom k účelu zmluvy, považujú výšku dohodnutej odplaty podľa článku 1.2. zmluvy, úroky podľa článku 1.3 zmluvy, zmluvnú pokutu podľa článku 10.1. zmluvy a ostatné platby, sadzby, zmluvné pokuty, úroky z omeškania, ako aj iné sankcie za primerané a neodporujúce zásadám poctivého obchodného styku a dobrými mravmi a ich výškou bezpodmienečne súhlasia.“
8. „Zmluvné strany si dohodli na riešenie sporov vyplývajúcich z ich vzájomných vzťahov založených zmluvou za vecne a miestne príslušný Okresný súd Bratislava I.“
9. „Podľa ktorých:
sa dlžník zaväzuje uzatvoriť s veriteľom Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej sa veriteľ stane vlastníkom nehnuteľnosti v hodnote prevyšujúcej viac ako 1,5 násobok výšky úveru,“
10. „Podľa ktorých:
ak sa veriteľ dozvie, že dlžník porušil niektorú zo svojich povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo súvisiacich právnych predpisov, je veriteľ oprávnený písomným oznámením okamžite ukončiť zmluvu o výpožičke a dlžník je povinný bezodkladne (najneskôr do 5 dní odpustiť predmet výpožičky).“
Žaloba v časti o určenie povinnosti zdržať sa žalovanému vo všetkých zmluvných dojednávaniach uzavieraných so spotrebiteľmi, predovšetkým v zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom prevode práva a vo všetkých obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje v zmluvných dojednávaniach uzatvorených so spotrebiteľmi používania týchto zmluvných podmienok:
3. „Veriteľ je oprávnený od zmluvy bez ďalšieho odstúpiť, ak akékoľvek vyhlásenie dlžníka urobené v zmluve, alebo počas rokovania o uzavretí zmluvy, prípadne kedykoľvek po uzavretí zmluvy sa ukáže byť nepravdivým, alebo neúplným.“
4. „V prípade, že dlžník nesplní podmienky čerpania úveru v zmysle článku 3.1 zmluvy a to ani v dodatočnej lehote poskytnutej veriteľom, sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 663,88 € (20.000,- Sk).“
5. „V prípade odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa sa stáva celá suma poskytnutého úveru, dohodnutých úrokov a dohodnutej odplaty splatná a dlžník je povinný najneskôr do troch dní vrátiť celú sumu poskytnutého úveru a zaplatiť celý dohodnutý úrok a dohodnutú odplatu,“
Žalovaný je povinný zdržať sa vo všetkých zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi, predovšetkým v zmluvách o úvere a v zmluvách a o zabezpečovacom prevode práva a vo všetkých obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje v zmluvných dojednania uzavieraných so spotrebiteľmi, používania a uplatňovania zmluvných podmienok s rovnakým významom ako je uvedené v bodoch 1. až 10 zamietol.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že Žalobcovia 1/, 2/, a pôvodne aj žalobkyňa 3/ K. N., sa podanou žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa v zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom prevode práva so spotrebiteľmi, vo všetkých obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje, v zmluvách ním uzatváraných alebo na pritom používaných zmluvných formulárov používania jednotlivých zmluvných podmienok, ktoré špecifikovali v petite žaloby. Žalobcovia zároveň žiadali odstrániť zo zmlúv o úvere, ako aj zo zmlúv o zabezpečovacom prevode práva zo spotrebiteľmi predmetné zmluvné podmienky a taktiež žiadali, aby žalovaný zaplatil každému zo žalobcov náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500,- Eur. Žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že nimi označené
zmluvné podmienky vnášajú do právnych vzťahov medzi žalovaným a žalobcami v 2/ a 3/ rade hrubý nepomer vzájomných práv a povinností, pričom v niektorých prípadoch predstavujú až šikanózne podmienky, ktoré udržiavajú spotrebiteľa v trvalom strese počas celej doby trvania zmluvného vzťahu.
Uznesením č. k. 13Cb/132/2009-603 zo dňa 09.07.2012 súd povolil zmenu petitu návrhu v tomto znení:
„Žalovaný je povinný zdržať sa vo všetkých zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi, predovšetkým v zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom prevode práva a vo všetkých obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje v zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi, používania a uplatňovania týchto zmluvných podmienok:
1. „Dlžník sa zaväzuje každoročne, počínajúc odo dňa poskytnutia úveru predložiť veriteľovi aktuálne podklady o svojej ekonomickej a majetkovej situácii a to v rozsahu rovnakom ako pred uzatvorením zmluvy. Za znovu posúdenie schopnosti dlžníka splácať svoje záväzky, je dlžník povinný veriteľovi uhradiť poplatok vo výške jednej mesačnej splátky (článok 5.1 zmluvy). V prípade ak neschopnosť dlžníka splácať svoje záväzky bude podľa veriteľovho posúdenia nedostatočná, má veriteľ právo vyhlásiť úver za okamžite splatný, vzhľadom k čomu bude dlžník povinný okamžite uhradiť všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy.“
2. „V prípade ak dlžník poruší povinnosť podľa článku 8.2 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej pokute vo výške piatich mesačných splátok. Súčasne je veriteľ oprávnený požadovať aj okamžité jednorazové zaplatenie celej nesplatenej sumy poskytnutého úveru, ako aj všetkých záväzkov dlžníka vyplývajúcich zo zmluvy.“
3. „Veriteľ je oprávnený od zmluvy bez ďalšieho odstúpiť:
a) ak sa dlžník dostane do omeškania so splnením akýchkoľvek záväzkov zo zmluvy,
b) ak akékoľvek vyhlásenie dlžníka urobené v zmluve, alebo počas rokovania o uzavretí zmluvy, prípadne kedykoľvek po uzavretí zmluvy sa ukáže byť nepravdivým, alebo neúplným, alebo veriteľ bude mať pochybnosť o pravdivosti, alebo úplnosti údajov,
c) ak dôjde k zmene ekonomickej, alebo osobnej situácie dlžníka, ktorá môže viesť k ohrozeniu riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov dlžníka zo zmluvy,
d) ak dôjde k zníženiu hodnoty poskytnutej zábezpeky podľa článku 6 zmluvy.“
4. „V prípade, že dlžník nesplní podmienky čerpania úveru v zmysle článku 3.1 zmluvy a to ani v dodatočnej lehote poskytnutej veriteľom, sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 663,88 € (20.000,- Sk).“
5. „V prípade odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa sa stáva celá suma poskytnutého úveru, dohodnutých úrokov a dohodnutej odplaty splatná a dlžník je povinný najneskôr do troch dní vrátiť celú sumu poskytnutého úveru a zaplatiť celý dohodnutý úrok a dohodnutú odplatu,“
6. „V prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne z celkovej doposiaľ nesplatenej časti úveru, úrokov dohodnutých v článku 1.3 zmluvy a odplaty dohodnutej v článku 1.2 zmluvy za každý začatý deň omeškania. Veriteľ je tiež oprávnený požadovať okamžité jednorazové zaplatenie celej doposiaľ nesplatenej časti úveru, úrokov dohodnutých v článku 1.3 a odplaty dohodnutej v článku 1.2 zmluvy.“
7. „Zmluvné strany vyhlasujú, že vzhľadom k účelu zmluvy, považujú výšku dohodnutej odplaty podľa článku 1.2 zmluvy, úroky podľa článku 1.3 zmluvy, zmluvnú pokutu podľa článku 10.1 zmluvy a ostatné platby, sadzby, zmluvné pokuty, úroky z omeškania, ako aj iné sankcie za primerané a neodporujúce zásadám poctivého obchodného styku a dobrými mravmi a ich výškou bezpodmienečne súhlasia,“
8. „Zmluvné strany si dohodli na riešenie sporov vyplývajúcich z ich vzájomných vzťahov založených zmluvou za vecne a miestne príslušný Okresný súd Bratislava I.“
9. „Podľa ktorých:
sa dlžník zaväzuje uzatvoriť s veriteľom Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej sa veriteľ stane vlastníkom nehnuteľnosti v hodnote prevyšujúcej viac ako 1,5 násobok výšky úveru,“
10. „Podľa ktorých:
ak sa veriteľ dozvie, že dlžník porušil niektorú zo svojich povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo súvisiacich právnych predpisov, je veriteľ oprávnený písomným oznámením okamžite ukončiť zmluvu o výpožičke a dlžník je povinný bezodkladne (najneskôr do 5 dní odpustiť predmet výpožičky).“
11. „Žalovaný je povinný zdržať sa vo všetkých zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi, predovšetkým v zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom prevode práva a vo všetkých obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje v zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi, používania a uplatňovania zmluvných podmienok s rovnakým významom ako je uvedené v bodoch 1. až 10.
1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500,00 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500,00 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom uviedol, že zmluva o úvere, tak ako aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam uzatvorené so žalobcami v 2) a pôvodne v 3) rade, nie sú zmluvami spotrebiteľskými, preto ich nie je možné z tohto hľadiska ich posudzovať. Navrhovaný petit žaloby je v rozpore so zákonným ustanovením § 159 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., nakoľko výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, ak je ním rozhodnuté v osobnom stave, je záväzný pre každého. Pokiaľ nejde o osobitné prípady stanovené Občianskym súdnym poriadkom alebo osobitným predpisom, čo však v predmetnej veci nie je, je právoplatné rozhodnutie súdu subjektívne záväzné, len pre účastníkov konania, a teda nemožno ním zaväzovať ktoréhokoľvek účastníka jeho aplikáciou aj iné jeho obchodné vzťahy. Poukazovanie žalobcov na skutočnosť, že jednotlivé zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalobcovia uvádzajú, že ide o neplatné ustanovenia pre rozpor s dobrými mravmi a zo zákonom sú založené len na subjektívnom posúdení žalobcom a nemajú oporu v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, resp. v obchodných zvyklostiach a zásadách. Zmluvne dojednané podmienky odzrkadľujú reálne zvýšenú mieru rizika spojenú s poskytovaním finančných prostriedkov žalobcom v 2) a pôvodne v 3) rade. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcom v 2) a pôvodne v 3) rade iné subjekty poskytujúce úvery z hľadiska ich schopnosti splácať úver, peňažné prostriedky neposkytli.
Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu 2/ a 3/, a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav.
Žalobca 2/ a pôvodne aj žalobca 3/ uzatvorili so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 21.5.2004 a Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti dňa 21.5. 2004, na základe ktorých žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi žalobcovi 2/ a pôvodne aj žalobcovi 3/ peňažné prostriedky vo výške 3.319,39 Eur ( 100.000,- Sk), ktoré sa zaviazali žalovanému vrátiť formou 60 po sebe nasledujúcich mesačných splátkach po 91,28 Eur (2.750,-Sk).
Uznesením č.k. 13 Cb/132/2009-600 zo dňa 9.7. 2012 súd konanie voči žalobkyni 3/ K. N. zastavil z dôvodu, že žalobkyňa dňa XX.X.XXXX zomrela a dedičia nedali súhlas na vstup do konania.
Okresný súd konštatoval, že podaná žaloba sa týka ochrany spotrebiteľa v neprijateľných zmluvných podmienkach, ktoré žalovaný používa v zmluvách o úvere, v zmluvách o zabezpečovacom prevode práva so spotrebiteľmi, vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje v zmluvných alebo používaných zmluvných formulároch. Úver bol poskytnutý na účel určený podľa článku 4 zmluvy tak, že
dlžník sa zaviazal použiť úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti uvedenej v článku 6.6.1, písm.a) zmluvy, byt č. XX nachádzajúci sa na XX poschodí obytného domu na U. Y.., T..
Okresný súd posudzoval, či zmluva o úvere z 21.5.2004 spadá pod absolútne obchody podľa Obchodného zákonníka alebo pod režim spotrebiteľských úverov a režim ochrany spotrebiteľa.
Uviedol, že pre posudzovanú zmluvu je relevantná vtedy platná právna úprava stanovená zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“).
Uviedol, že ustanovenie § 2 písm.a) zákona 258/2001 Z.z. definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Pri uzatváraní zmluvy o úvere mali postavenie spotrebiteľa a žalovaný postavenie dodávateľa ( podnikateľa, veriteľa ), ktorý im dočasne poskytol peňažné prostriedky na základe spotrebiteľského úveru za účelom uspokojovania ich osobnej spotreby podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2012 Z.z. V súvislosti s okolnosťami, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy o úvere okresný súd jednoznačne konštatoval, že žalobca 2/ a 3/ ( spotrebitelia, slabšia zmluvná strana, ) nemala možnosť vykonať zmeny v texte zmluvy, ocitla sa faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, ktorý vopred určil obsah zmluvy s celým radom neprijateľných podmienok, len pre prípad porušenia zmluvných povinností žalobcom 2/ a 3/ ktoré zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, keď žalobca 2/ a 3/ , ako spotrebitelia nemali možnosť obsah zmluvy ovplyvniť.
Pri rozhodovaní okresný súd aplikoval aj ustanovenie § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ( ďalej len zákon č. 634/1992 Zb.).
Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona 634/1992 Zb., typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Charakteristickým znakom typovej zmluvy je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
S prihliadnutím na všetky predchádzajúce zistenia okresný súd konštatoval, že právny vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje režimom spotrebiteľských zmlúv a režimom ochrany spotrebiteľa pričom listinné dôkazy založené v súdnom spise na č.l. 436-479 a 535 - 587 preukazujú, že zmluvy sa uzavierali vo viacerých prípadoch.
V konaní okresný súd posudzoval každé jednotlivé zmluvné dojednanie na ktoré žalobcovia poukazovali, preskúmal ich podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretie zmlúv, t.j. ku dňu 21.5.2004.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval opätovné žiadanie preukázania solventnosti klienta za predpokladu, že klient spláca splátky riadne a včas a požadovanie odplaty za možnosť posúdenie opätovnej solventnosti klienta. Spotrebiteľ, ktorý riadne a včas spláca svoj úver a nezavdá veriteľovi žiadnu príčinu na pochybnosť o tom, že bude splácať úver aj naďalej, takýmto zmluvným dojednaním je neprimerane zaťažený. Naviac, že za takéto zaťaženie každoročne zaplatí naviac jednu mesačnú splátku, ktorá sa do ceny poskytnutého úveru premietne.
Okresný súd považoval zmluvnú pokutu vo výške piatich mesačných splátok za neprimerane vysokú a v rozpore so zákonným ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi, za takú, ktorá neprimerane zasahujúcu do práv dlžníka ako spotrebiteľa , a to v prípade nesplnenia povinnosti opakovane každoročne preukazovať svoju ekonomickú a majetkovú situáciu, naviac aj v prípade riadneho a včasného splácania úveru nie je dôvod skúmať majetkové pomery dlžníka každoročne opakovane, a každoročne za znovu posúdenie solventnosti dlžníka požadovať poplatok vo výške jednej mesačnej splátky, resp. zmluvnú pokutu vo výške piatich mesačných splátok za nesplnenie tejto povinnosti.
Súd považoval za štandartné ujednanie o možnosti odstúpiť od zmluvy zo strany veriteľa, ak akékoľvek vyhlásenie urobené v zmluve alebo počas rokovania uzavretia zmluvy, prípadne kedykoľvek po uzavretí zmluvy sa preukáže ako nepravdivým alebo neúplným. Na druhej strane však pohybnosť veriteľa o pravosti, alebo úplnosti údajov, pokiaľ nie je bližšie špecifikované, akým spôsobom pochybnosť bude preukázaná, súd považoval za neprijateľné.
Zmluvné dojednanie, že veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť bez ďalšieho, ak sa dlžník dostane do omeškania so splnením akýchkoľvek záväzkov zo zmluvy okresný súd považoval za štandartné dojednanie, za predpokladu, že by dôvody odstúpenia od zmluvy boli v zmluve konkrétne uvedené. Účastník zmluvného vzťahu môže od zmluvy odstúpiť, len ak je to v tomto zákone alebo v inom zákone ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté ( § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Zmluvná voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu dojednal dôvody odstúpenia od zmluvy je limitovaná zákonným ustanovením § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Zmluvné dojednanie odkazujúce na porušenie povinnosti akéhokoľvek záväzku zo zmluvy zo strany dlžníka, postráda určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, keďže nie je zrejmé, ktoré konkrétne porušenie, ktorých záväzkov je dôvodom pre odstúpenie od zmluvy.
Okresný súd za štandartné považoval dojednanie o možnosti odstúpiť od zmluvy zo strany veriteľa, ak akékoľvek vyhlásenie dlžníka urobené v zmluve alebo počas rokovania o uzavretí zmluvy, prípadne kedykoľvek po uzavretí zmluvy sa preukáže ako nepravdivým alebo neúplným . Zároveň však uviedol, že pochybnosti veriteľov o pravdivosti alebo neúplnosti údajov bez toho, aby bol bližšie špecifikovaný spôsob preukazovania pochybností, keď na viac by malo ísť o istotu a nie o pochybnosť, je takéto zmluvné dojednanie neurčité, neprijateľné a teda neplatné. Zmluvné dojednanie v tejto časti okresný súd považoval za také, ktoré nie zrejme dostatočne jasné, zrozumiteľné, určité a považoval toto dojednanie za neprijateľné.
Ďalšie zmluvné dojednanie o možnosti odstúpiť od zmluvy v prípade, ak dôjde k zmene ekonomickej alebo osobnej situácie dlžníka, okresný súd považoval za neurčité a nešpecifikované, v čom má zmena situácie spočívať. Za stavu, keď dlžník riadne a včas platí, takéto dojednania dáva veriteľovi neprimerané právo vo vzťahu k dlžníkovi posúdiť zmenu osobnej a ekonomickej situácie dlžníka bližšie neodôvodnenú s možnosťou odstúpiť od zmluvy a požadovať vrátenie celého úveru jednorázovo.
Zmluvné dojednanie o zníženie hodnoty poskytnutej zábezpeky podľa článku 6 úverovej zmluvy posúdil okresný súd ako nejasné a nezrozumiteľné zmluvné dojednanie, pretože nie je uvedené, v akej časti má dôjsť k zníženiu hodnoty poskytnutej zábezpeky, najmä ak poskytnutá zábezpeka niekoľko násobne prevyšuje hodnotu poskytnutých úverových prostriedkov, a to aj vzhľadom na uzavretú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a vyplnení blanko zmenky zo strany spotrebiteľa.
Okresný súd považoval za štandartné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 663,88 Eur (20.000,-Sk), pre prípad porušenia konkrétne vymenovaných povinností v článku 3.1 písm.a) až h) zmluvy o úvere, nakoľko zmluvná pokuta plní určitú formu paušalizovanej náhrady škody a jednotlivé doklady a úkony požadované v zmluvnom dojednaní čl. 3.1 de facto smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti úveru zo strany žalovaného.
Rovnako zmluvné dojednanie o povinnosti vrátiť celý dlh v prípade odstúpenia od zmluvy, považoval okresný súd za štandartné zmluvné dojednania, ktoré korešponduje zákonnej úprave.
Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 0,5 % denne v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky a to z celkovej sumy, čo znamená 185 % ročne okresný súd posúdil za neprimerane vysokú najmä na význam zabezpečovacieho práva, ktoré okrem iného je chránené jednak vystavenou blanko zmenkou a jednak aj zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv. Zmluvná pokuta v dohodnutej výške 185 % ročne nielen z istiny, ale aj z úroku úveru, ako aj z poplatkov, je neprimerane vysoká.
Zmluvné dojednanie o správe veriteľa požadovať okamžité jednorazové zaplatenie celej doposiaľ nesplatenej časti úveru úrokov v dohodnutých čl. 1.3 a odplaty dohodnutej v článku 1.2. zmluvy, v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky okresný súd považoval za duplicitné a odporujúce si s povinnosťou zaplatiť v lehote 3 dní, tak ako to uvádza z bodu 5 petitu. Predmetné zmluvné dojednanie
okresný súd považoval za neprijateľné, pretože zmluva nedefinuje okamžitosť zaplatenia, a aj z toho dôvodu, že je v rozpore s dohodnutou trojdňovou lehotou splatnosti dlhu.
Dojednanie, v ktorom strany vyhlasujú, že považujú výšku dohodnutej odplaty podľa článku 1. bod 2 zmluvy, úroky podľa článku 1. 3 zmluvy, zmluvnú pokutu podľa článku 10. 1 zmluvy a ostatné platby , sadzby, zmluvné pokuty, úroky z omeškania, ako aj iné sankcie za neprimerané a neodporujúce zásadám poctivého obchodného styku a dobrých mravov a zároveň toto dojednanie posúdil ako nadbytočné, ktoré mali skôr psychologický vplyv na spotrebiteľa. Spotrebiteľ súhlas s obsahom zmluvy vyjadril svojím podpisom, ale do budúcna sa spotrebiteľ týmto vyhlásením nemôže vzdať svojho práva, vrátane práva z hľadiska jeho ochrany ako spotrebiteľa. Je teda v rozpore so zákonom a v širšom kontexte aj neprimeraným ustanovením, pretože núti spotrebiteľa uznať aj zmluvné dojednania, ktoré sú v rozpore so zákonom.
Okresný súd petit žaloby, ktorým sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovaného zdržať sa používania zmluvných podmienok s rovnakým významom ako v bodoch I. body 1. až 10 , považoval za nejasný, nezrozumiteľný, nedostatočne konkrétny. V tejto súvislosti uviedol, že posudzoval konkrétne zmluvné dojednania a tak, ako ich špecifikovali žalobcovia v bodoch 1 až 10 žalobného návrhu. Pojem s rovnakým významom „ týkajúci sa zmluvných podmienok, ktoré by mal používať žalovaný vo svojich zmluvách o úvere, ako aj v zmluvách o zabezpečovacom prevode práv, nie je dostatočne konkretizovaný a nie je zrejmé, aká podmienka by bola posudzovaná za podmienku s rovnakým významom. Pokiaľ zmluvná podmienka nie je dostatočne konkrétne formulovaná, nie je možné , aby z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia o nej bolo rozhodnuté, že je použitá neprístupným spôsobom, alebo má rovnaký význam, ako už konkrétna podmienka , o ktorej súd rozhodoval v rozhodnutí. Naviac, pre súd je podstatný stav v čase vyhlásenia rozsudku a rozhodnutie nemôže postihovať do budúcna všetky konania žalovaného, ktoré by mohli byť posudzované ako dojednania prijateľných podmienok. Uviedol, že v prípade, ak by žalovaný dojednanie použil a jednalo by sa o nové dojednanie zmluvných vzťahov, nič nebráni žalobcom, resp. iným aktívne legitimovaným subjektom podať žalobu a domáhať sa vyhlásenia neprípustnosti neprijateľných podmienok.
Okresný súd za neprijateľnú podmienku považoval dojednanie, podľa ktorého sa dlžník zaväzuje uzatvoriť s veriteľom zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej sa veriteľ stane vlastníkom nehnuteľností v hodnote prevyšujúcej viac ako 1,5 násobok výšky úveru a tiež dojednanie o vecnej a miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava1 na riešenie sporov vyplývajúcich z ich vzájomných vzťahov založených zmluvou.
V prípade zmluvných dojednaniach týkajúcich sa uzatvárania zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ( bod 9 petitu) a s tým súvisiaceho práva veriteľa opustiť výpožičku ( bod 10 petitu) súd poukázal na ustanovenie § 53 ods. 7 Zákona 40/1964 Zb. podľa ktorého ex lege je dojednávanie takýchto zmluvných dojednaní týkajúcich sa zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vylúčené a takéto dojednanie s poukazom na § 39 OZ neplatné. Okresný súd preto rozhodol o povinnosti žalovaného zdržať sa takéhoto konania a to najmä na skutočnosť, že v zmluvách boli takéto dojednávania účastníkmi zmluvného vzťahu opakovane dojednávané.
Okresný súd žalobe vyhovel aj v časti, ktorou sa žalobca 2/ domáhal zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007. Žalobcovi 2/ primerané zadosťučinenie priznal vo výške 500,-Eur vzhľadom na to, že neprijateľné podmienky obsiahnuté v zmluve sú nepochybne spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu najmä v časti sankcií, resp. v časti, v ktorej umožňujú dodávateľovi rozhodovať o ukončení zmluvného vzťahu a s tým súvisiacim požadovaním splatenia celého poskytnutého úveru, resp. plnenia povinností zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva.
Žalobu zamietol v časti, ktorej sa žalobcovia domáhali uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa používania zmluvných podmienok vo všetkých obchodných podmienkach, na ktoré žalovaný odkazuje v zmluvných dojednávaniach uzatvorených so spotrebiteľmi z toho dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný v zmluvách neodkazuje na žiadne všeobecné obchodné podmienky, ktoré by takéto neprijateľné podmienky mali obsahovať a neprijateľné obchodné podmienky na formulároch žalovaný ani nepoužíva. V prípade, ak by žalovaný tieto dojednávania v novo vydaných všeobecných obchodných
podmienkach prípadne použil, nie je tým dotknuté právo domáhať sa vyhlásenia neprijateľnosti týchto podmienok.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, keďže každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.
Proti rozsudku v časti výroku, ktorým okresný súd žalobe žalobcov vyhovel, ako aj proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný. V rozsiahlom odvolaní vytýka okresnému súdu nesprávne posúdenie sporu zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere uzavretej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, vytýka nesprávnosť výrokovej časti rozsudku na strane 6, argumentuje námietkou litispedencie a námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ a námietku miestnej príslušnosti. Podáva rozsiahle dôvody k jednotlivým namietaným zmluvným dojednania a k náhrade nemajetkovej ujmy. Odvolanie podal aj z dôvodu, že okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti uviedol, že z rozsudku okresného súdu nevyplýva, na základe akých skutočností dospel k záveru, že zmluvy sa uzavierali vo viacerých prípadoch. Je možné tak usudzovať z odkazu len na konkrétne čísla listov v súdnom spise uvedené na strane č.l. 11 rozsudku. Súd pravdepodobne vychádzal z podania žalobcov zo dňa 11.6.2012, ktoré v prílohe odkazuje na 7 zmlúv o úvere a 2 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktoré mala spoločnosť žalovaného uzavrieť s inými dlžníkmi. Namietal, že toto podanie mu bolo doručené až na pojednávaní dňa 8.10.2012 krátkou cestou avšak bez akýchkoľvek príloh, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 8.10.2012. Protistranou údajne doložené zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktoré mali preukazovať, že spoločnosť žalovaného uzatvárala zmluvy vo viacerých prípadoch, tak boli súdom prvého stupňa vyhodnotené bez toho, aby žalovanému boli poskytnuté k nahliadnutiu, resp., aby žalovaný mal možnosť sa k týmto zmluvám akokoľvek vyjadriť. Podľa názoru žalovaného týmto postupom mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom. Žalovanému nebolo umožnené posúdiť obsahovú stránku predložených zmlúv, ale ani posúdiť to, či predložené zmluvy boli naozaj zmluvami uzavretými medzi spoločnosťou žalovaného a tretími subjektmi.
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne, aby na základe jeho odvolania výroky napadnutého rozsudku zmenil a návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. V prípade, ak by odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil navrhol, aby odvolací súd pripustil dovolanie, z dôvodu, že v prejednávanej veci ide o právne otázky zásadného významu najmä v posúdení otázky možnosti aplikácie ustanovení predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy na absolútne obchody podľa ustanovení Obchodného zákonníka, právne posúdenie možnosti retroaktivity právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy na právne vzťahy uzatvárané pred ich účinnosťou a posúdenie možnosti priznať finančné zadosťučinenie v prípade, že súd vyhodnotí právny vzťah ako absolútny obchod podľa ustanovení Obchodného zákonníka s možnosťou aplikácie ustanovení predpisov o ochrane spotrebiteľa.
Proti rozsudku v časti výroku, ktorým okresný súd žalobu žalobcov zamietol a v časti o trovách konania podali v lehote stanovenej § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie žalobcovia.
Žalobcovia nesúhlasia s rozhodnutím okresného súdu v tej časti výroku, ktorou okresný súd považoval petit za nejasný a nezrozumiteľný a nedostatočne konkrétny. Citovali ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.3.2010. Podľa tohto ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak by na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Je toho názoru, že pokiaľ zákonodarca v právnom predpise logicky, jasne, zrozumiteľne a určito dokáže formulovať pojem „s rovnakým významom“, v súvislosti s tendenciou dodávateľov obchádzať už raz
zakázané neprijateľné zmluvné podmienky ich jednoduchým slovným preformulovaním, rovnako sa aj žalobcovia logicky a dôvodne domáhajú znenia výroku podľa bodu 11 čl. I petitu.
V odvolaní žalobcovia argumentovali aj tým, že pokiaľ bolo raz dodávateľovi uložený zákaz používať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú vo výroku rozsudku súdu vyjadrené v konkrétnej slovnej podobe s konkrétnym usporiadaním a formulovaním slov, a súd vo výroku rozsudku neuvedie, že zákaz sa vzťahuje na všetky zmluvné podmienky s rovnakým významom, potom týmto postupom súd vedome zmaril reálnu vykonateľnosť všetkých výrokov o zákaze zmluvných podmienok. Zaviazanému žalovanému dodávateľovi totiž postačí zmeniť slovosled, resp. použiť slovné synonymum v zakázanej zmluvnej podmienke a výrok súdu voči nemu nebude vykonateľný. Dodávateľ môže tento postup prakticky opakovať neobmedzene, čím môže vzniknúť absurdná situácia, keď bude voči tomu istému dodávateľovi niekoľko právoplatných a súčasne vykonateľných rozsudkov so zákazom používania neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú čo do významu, resp. čo do dôsledkov rovnané, a napriek tomu bude dodávateľ nepostihnuteľný výkonom rozhodnutia, pretože zmluvná podmienka bude vždy následne účelovo preformulováná, resp. modifikovaná.
Žalobcovia sa domnievajú, že práve takto vykreslený stav si vyžiadal na strane zákonodarcu prijať ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka účinné od 1.3.2010, a doplnil toto ustanovenie výslovne do zákona, aby tak automatickým mechanizmom zamedzil obchádzanie záväznosti rozhodnutí súdov v obdobných veciach hromadným účinkom, napr. tým, že na strane dodávateľa dôjde k jazykovému preformulovaniu podmienok formulárovej zmluvy, ale význam ( dôsledok) takto novo formulovaných podmienok zostane rovnaký ako v podmienkach, ktoré súd už raz posúdil ako neplatné.
Zdôraznili, že je daná potreba výslovného výroku požadovaného podľa bodu 11 článku I. petitu a to vzhľadom na to, že žaloba bola podaná v júni 2009 pred účinnosťou § 53a Občianskeho zákonníka) v súlade s § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.Z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, a preto nie je možné s poukazom na prechodné ustanovenie § 879l Občianskeho zákonníka na túto vec automaticky z dôvodu retroaktivity aplikovať mechanizmus ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka.
Na záver zdôraznili, že pokiaľ je pojem „s rovnakým významom“ dostatočne jasný a určitým pre zákonodarcu v právnom predpise, mal by byť rovnako dostatočne jasný a určitý aj pre výrok rozsudku v danej veci, týkajúcej sa totožného právneho vzťahu a situácie, ktorú rieši ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka účinné od 1.3.2010. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým návrh žalobcov zamietol a v časti výroku o trovách konania zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel a súčasne zaviazal žalovaného nahradiť im trovy konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa § 221 ods. 1 písm.f) O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V zmysle § 205 ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že, a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i v odvolaní uplatnenými dôvodmi.
V prejednávanej veci účastníci konania v odvolaní uplatnili viacero dôvodov pre ktoré považujú rozhodnutie okresného súdu za nesprávne.
Žalovaný podanie odvolania odôvodnil okrem iných dôvodov aj tým, že mu postupom okresného súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že podanie žalobcov zo dňa 11.6.2012 mu bolo doručené krátkou cestou na pojednávaní dňa 8.10.2012 bez akýchkoľvek príloh, ktoré obsahovali protistranou údajne predložené zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktoré okresný súd vyhodnotil bez toho, aby mu boli poskytnuté k nahliadnutiu, prípadne, aby mal možnosť sa k týmto zmluvám akokoľvek vyjadriť. Nebolo mu umožnené posúdiť obsahovú stránku predložených zmlúv a nemohol posúdiť, či predmetné zmluvy boli zmluvami uzavretými medzi spoločnosťou odporcu a tretími subjektmi.
Odňatím možnosti konať pred súdom ( § 221 ods. 1 písm.f), sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi súd odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok.
V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv ( napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom § 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( § 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie ( § 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( § 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( § 158 ods. 2 O.s.p.).
V ustanovení § 123 je zakotvené právo účastníka vyjadriť sa ku všetkým navrhovaným ako aj vykonaným dôkazom. Právo vyjadriť sa k navrhovaným dôkazom súvisí s dôkazným bremenom. Účastník prednesením svojich výhrad v závažnosti, príp. v hodnovernosti navrhovaných dôkazov prispieva k hodnoteniu dôkazov súdom. Účastník sa má právo vyjadriť aj ku všetkým vykonaným dôkazom.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nemal možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k vyššie označeným dôkazom, o ktoré okresný súd tiež oprel svoje rozhodnutie treba uviesť, že o tom ako v tej - ktorej veci prebiehalo konanie ( vrátane dokazovania ) na súde nižšieho stupňa, môže odvolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc o súdnych pojednávaniach.
V preskúmavanej veci okresný súd vytýčil pojednávanie na deň 8.10.2012. Je pravdou, že na tomto pojednávaní okresný súd krátkou cestou doručil právnemu zástupcovi žalovaného vyjadrenie spolu s návrhom a špecifikáciou žalobného petitu zo dňa 11.6.2012. Pojednávanie okresný súd odročil na deň 29.10.2012 za účelom vyhlásenia rozsudku, bez toho, aby žalovaného oboznámil s prílohami, ktoré žalobca pripojil k podaniu zo dňa 11.6.2012. Prílohy pozostávali zo zmlúv o úvere a zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorými žalobcovia preukazovali svoje tvrdenie o tom, že žalovaný takéto zmluvy uzatvára vo viacerých prípadoch. K týmto dôkazom žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa. Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Ak teda okresný súd toto pojednávanie odročil za účelom už len vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej bez toho, aby žalovaný mal právo vyjadriť sa k týmto uvedeným dôkazom, odňal tak okresný súd žalovanému možnosť konať pred súdom, pretože pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkom konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva. V sporových konaniach obe strany sporu majú povinnosť dokazovať svoje tvrdenia na preukazovanie svojho nároku alebo ochrany proti tvrdeniu protistrany. Procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takom prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje sa mu ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm.f) zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie, pritom sa nezaoberal napadnutým rozsudkom okresného súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
.O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 224 ods. 3 a 4 O.s.p.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné