Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/158/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s. so sídlom Bratislava 1, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: O. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, o vymoženie sumy 33,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 7. novembra 2011, č. k. -20, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú pod sp. zn. . O trovách konania rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami o priestupkoch v znení do 31. 08. 2008 a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) a konštatoval, že poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára so sídlom P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, vykonaním exekúcie na základe bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Nitra pod č. AA 1961725 zo dňa 30. 01. 2007, ktoré sa stalo právoplatným dňa 30. 01. 2007 a vykonateľným dňa 15. 02. 2007. Uviedol, že súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie, keďže podľa zákona o priestupkoch v znení do 31. 08. 2008 právo rozhodnutím priznané zaniklo a nebolo možné v konaní ďalej pokračovať. Na základe uvedeného zastal názor, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným, a preto podľa Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Mal za to, že vzhľadom k tomu, že súdny exekútor vo svojom podaní uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, súd mu trovy nepriznal.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia. Namietal, že trojročná prekluzívna lehota stanovená podľa zákona o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008 by uplynula dňom 15. 02. 2010, v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty však novelou , účinnou od 01. 09. 2008 došlo k zmene zákona v tom, že vymáhanie uložených pokút za priestupok už nie je obmedzované akoukoľvek lehotou. Novela neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia účinné od 01. 09. 2008, ktoré by intertemporálne upravovali právne vzťahy vzniknuté v období pred účinnosťou novely s právnymi účinkami po nej. Odvolávajúc sa na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 28. 04. 2011 uviedol, že nakoľko citovaná novela nerieši stav stretu časovo rozdielnych predpisov, právne účinky novelizovaného ustanovenia zákona o priestupkoch sa od 01. 09. 2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. Ďalej poukázal na ustanovenie Zákona o priestupkoch v spojení s Zákona o správnom konaní a mal za to, že v danom prípade už nie je potrebné, aby v stanovenej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale postačí, aby v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia. Záverom uviedol, že konštatovanie súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným je nesprávne a v rozpore so zákonom

a bol toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď vyhovel podnetu súdneho exekútora a zastavil exekúciu z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienila vyhovieť, pretože uznesenie vyššieho súdneho úradníka považovala za vecne správne ( ).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 28. 09. 2007, kedy bol u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára spísaný návrh na vykonanie exekúcie pre peňažnú pohľadávku vo výške 1.000,- Sk (33,19 eura) na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1961725 zo dňa 30. 01. 2007, vydaným Okresným riaditeľstvom PZ v Nitre, Okresným dopravným inšpektorátom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 01. 2007 a vykonateľnosť dňa 15. 02. 2007. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 08. 10. 2007 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučným titulom. Súd prvého stupňa vydal dňa 10. 10. 2007 poverenie súdnemu exekútorovi. Dňa 09. 09. 2010 došiel súdu prvého stupňa návrh súdneho exekútora na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol uznesením č. k. -14 zo dňa 12. 11. 2010 tak, že pripustil, aby z konania na strane oprávneného vystúpila SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre a aby na jej miesto vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s. Dňa 11. 10. 2011 bol súdu prvého stupňa doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením č. k. -20 zo dňa 07. 11. 2011.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa o priestupkoch, v znení účinnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Výkon rozhodnutia správneho orgánu (tzv. správna exekúcia) je procesná činnosť správneho orgánu, smerujúca k vynútenému splneniu povinností uložených v rozhodnutí správneho orgánu. Výkon rozhodnutí správnych orgánov sa môže uskutočniť formou: a) správnej exekúcie; v tomto prípade postupujú správne orgány podľa ustanovení Správneho poriadku, b) exekúcie vykonanej exekútorom; v tomto prípade postupujú exekútori podľa Exekučného poriadku.

Z ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008 vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní o priestupkoch bolo možné súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto trojročná lehota bola prekluzívna, preto v jej priebehu muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej lehoty zaniklo právo domáhať sa vymoženia pohľadávky vyplývajúcej z rozhodnutia a rozhodnutie sa stalo neúčinným.

Novelou bola z ustanovenia prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutí vypustená a to s účinnosťou od 01. 09. 2008.

K základným kategóriám časovej pôsobnosti právnych noriem patrí okrem platnosti a účinnosti aj aretroaktivita/retroaktivita právnych noriem. Normatívne právne akty obsahujú aj spoločné, záverečné a prechodné (intertemporálne) ustanovenia, ktorých súčasťou sú aj ustanovenia, ktoré deklarujú aretroaktivitu alebo vymedzujú retroaktivitu. Retroaktivita je spätným spôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V podmienkach demokratického štátu platí zásada, že právne normy pôsobia a majú pôsobiť v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, čo vyjadruje princíp aretroaktivity, teda zákazu spätnej pôsobnosti právnej normy. Na tomto princípe je založená ochrana občianskej slobody jednotlivca, ochrana jeho právneho konania v minulosti a právnych účinkov tohto konania aj smerom k prítomnosti a budúcnosti.

Aj v sa uplatňuje zásada lex retro non agit (teda zákon nemá spätnú účinnosť). explicitne stanovuje (čl. 50 ods. 6): "Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie". Táto zásada určená sa vzťahuje na všetky delikty v oblasti verejného práva. Pokrýva preto tak pôsobnosť , ako aj zákona o priestupkoch, vrátane osobitných zákonov, ktoré obsahujú sankcie za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom. upravuje zásadu aretroaktivity v čl. 50 ods. 6 nielen pre oblasť trestného práva. Extenzívnym výkladom možno dôjsť k zákazu retroaktivity aj pokiaľ ide o protiprávne úkony v súkromnom práve. Právna teória rozoznáva pravú a nepravú retroaktivitu. Pravá retroaktivita spočíva v tom, že účinnosť právneho predpisu začne skôr ako jeho platnosť, takže sa použije neskorší zákon na prípady, ktoré sa stali už v minulosti. Takýto postup je možný len v prospech subjektívnych práv a právneho postavenia príslušných právnych subjektov. Nepravá retroaktivita súvisí s ochranou nadobudnutých práv a s problematikou zásahu do týchto práv a je dôsledkom zmien v právnom poriadku. Pri zmene právnej úpravy musí byť vznik právnych vzťahov, teda subjektívnych práv a právnych povinností posudzovaná vždy podľa zákonov a iných prameňov práva, účinných v dobe ich vzniku, rozsah týchto práv a povinností by však mal byť v zásade zhodný pre všetky právne subjekty a musí sa meniť s účinnosťou nových zákonov. Nepravá retroaktivita nezasahuje do minulosti. Rieši časový stret dvoch právnych noriem. Vznik a platnosť právnych vzťahov, právnych skutočností a právneho chovania sa posudzuje podľa skôr platných noriem, obsah právnych vzťahov sa posudzuje podľa normy účinnej v dobe, kedy sa o týchto právnych vzťahoch rozhoduje. Teória teda každý vplyv pôsobenia neskoršieho zákona do minulosti nepovažuje za spätné pôsobenie, a preto hovorí aj o nepravej retroaktivite. Výnimku z princípu aretroaktivity však musí stanoviť právny predpis, inak sa treba spravovať princípom aretroaktivity.

Okrem toho zo Stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k zjednoteniu výkladu pri uplatňovaní práva v spojení s (Snj 84/02) vyplýva, že v súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak sa určí tými odchýlkami.

Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa štátny orgán riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia (R 21/2003).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd bol toho názoru, že je nesporné, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah, ktorého vznik a z neho vyplývajúce práva a povinnosti je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku tohto práva, t. j. účinnej do 31. 08. 2008. V predmetnej veci exekučný titul, t. j. blok na pokutu nezaplatenú na mieste nadobudol vykonateľnosť dňa 15. 02. 2007. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla exekučnému súdu dňa 08. 10. 2007 a poverenie bolo vydané dňa 10. 10. 2007. Trojročná lehota na vykonanie exekúcie uplynula 15. 02. 2010. Súd prvého stupňa teda správne rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že došlo k preklúzii vymáhaného nároku, preto odvolací súd, aplikujúc analogické stanovisko kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 21/2003, ako aj zohľadniac judikatúru ČR v tejto otázke, sa odklonil od svojej doterajšej rozhodovacej činnosti v tejto otázke a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.