Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_35Cpr-3-2012.pdf
PDF · 188.38 KB
No categories available
35Cpr/3/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobkyne: W.. C. E., L..: XX.X.XXXX, J.: T. XX, XXX XX T., v zastúpení: JUDr. Dušanom Kazárom, advokátom, ul. Čsl. armády 25, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Gymnázium Šrobárova ul. č. 1, 042 23 Košice, IČO: 160989, v zastúpení: Mgr. Danielom Sopkom, advokátom ADVOKÁTSKEJ KANCELÁRIE JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., Floriánska 16, 040 01 Košice, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2012 domáhala, aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z 13.7.2012 z dôvodu nadbytočnosti, doručená žalobkyni 27.7.2012, je neplatná. Zároveň žiadala žalovaného zaviazať na úhradu trov súdneho konania, ako aj trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnila tým, že pracovala u žalovaného ako učiteľka informatiky na dobu neurčitú od 1.8.1988. Z tohto pracovného pomeru jej bola dňa 27.7.2012 žalovaným ako jej zamestnávateľom doručená výpoveď z 13.7.2012 a to podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti, ktorá mala vzniknúť znížením počtu tried v školskom roku 2012/2013 a tým aj k zníženiu počtu vyučovacích hodín, o čom malo byť žalovaným vydané rozhodnutie o organizačných zmenách z 13.7.2012. Ďalej žalobkyňa citovala § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, ďalej prílohu č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 422/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov a § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009. Ako vyplýva zo zápisníc zo dňa 4.7.2012 a 27.7.2012 žalovaný ponúkal žalobkyni dohodu o zmene pracovnej zmluvy na skrátený týždenný pracovný čas so zníženým úväzkom z 22 vyučovacích hodín na 20 vyučovacích hodín. Žalobkyňa takúto zmenu považovala za neodôvodnenú, nakoľko bolo v možnostiach žalovaného doplniť jej navrhovaných úväzok v rozsahu 20 hodín týždenne na 22 hodín týždenne inými predmetmi. Taktiež postup zamestnávateľa považovala za predčasný, nakoľko konečný rozvrh hodín sa robí až začiatkom septembra po otvorení školského roka, až vtedy sa s konečnou platnosťou vie, ako je možné vyučovacie hodiny podľa ich počtu rozdeliť učiteľom podľa aprobácií. Z § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, na ktoré sa predmetná výpoveď odvoláva vyplýva, že k nadbytočnosti zamestnanca a teda aj k možnosti zamestnávateľa ukončiť s ním pracovný pomer výpoveďou, musí dôjsť na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, z ktorej musí vyplývať aj príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a pracovným miestom, na ktorom je uvoľňovaný pracovný zamestnanec zaradený. Ako zo žiadosti ZO OZ PŠaV u žalovaného z 31.7.2012 a 2.8.2012 o prerokovaní rozhodnutia o organizačných zmenách z 13.7.2012, na ktoré
sa výpoveď odvoláva a o jeho vydanie z podnetu na kontrolu adresovanom Inšpektorátu práce v Košiciach 24.8.2012, odpovede žalovaného na žiadosť o vydanie rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 26.9.2012 a odpovede Inšpektorátu práce Košice z 10.10.2012 vyplýva, že takéto rozhodnutie zo strany žalovaného v skutočnosti zrejme ani vydané nebolo a teda nemôže tu byť objektívne a preukázateľne splnená ani podmienka príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a pracovným zaradením žalobkyne. Žalobkyňa listom z 9.10.2012 oznámila žalovanému, že predmetnú výpoveď považuje za neplatnú a požiadala ho o jej ďalšie zamestnávanie. Tak urobila aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 18.10.2012. Žalovaný však svojim listom č. G/2012/00090-11 z 29.10.2012 k tomuto listu zaujal negatívne stanovisko.
Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 15.2.2013, v ktorom uviedol, že práve v dôsledku poklesu počtu žiakov bol pre nasledujúci školský rok znižovaný počet hodín z predmetu informatika o 2 hodiny. Nakoľko v predchádzajúcom školskom roku mali všetci pedagogickí zamestnanci v odbore informatika plný úväzok z uvedeného jednoznačne vyplýva záver, že jednému pedagogickému pracovníkovi bolo potrebné ponúknuť o 2 hodiny menej, t.j. kratší 20-hodinový pracovný úväzok. Informácia o znižovaní počtu hodín bola písomne zaslaná dňa 29.10.2012 na vedomie aj právnemu zástupcovi žalobkyne a to v odpovedi na jeho pokus o zmier. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou považoval žalovaný za plne odôvodnené a opierajúce sa o zákonnú úpravu, ako aj aplikačnú prax Najvyššieho súdu SR. V tomto smere žalovaný splnil všetky zákonom požadované podmienky ako formálne, tak aj obsahové, potrebné k platnému a účinnému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa neuvádza ani nepreukazuje právne relevantné skutočnosti týkajúce sa otázky nadbytočnosti procesu, ponuky voľných pracovných miest, ako aj otázke organizačnej zmeny ako takej. Žalovaný v súlade s aplikačnou praxou NS SR zrozumiteľne a určito odôvodnil výpoveď danú žalobkyni. Taktiež v texte výpovede uviedol skutočnosť odôvodňujúcu nadbytočnosť žalobkyne a to rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 13.7.2012, s ktorým rozhodnutím bola žalobkyňa oboznámená, mala ho k dispozícii k nahliadnutiu, teda žalovaný vymedzil aj skutkový základ výpovede v rozsahu predpokladanom Zákonníkom práce, ako aj rozhodovacou činnosťou NS SR. Okrem uvedeného dotknuté rozhodnutie bolo predložené aj Inšpektorátu práce v Košiciach, ktorý nemal k nemu žiadne výhrady. Taktiež z písomnej odpovede Inšpektorátu práce v Košiciach zo dňa 10.10.2012, z jeho obsahu absolútne nevyplýva žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že dotknuté rozhodnutie vôbec neexistuje. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný si splnil aj tzv. ponukovú povinnosť a to opakovane, s ktorou žalobkyňa nesúhlasila. Z uvedených dôvodov neuznávali nárok žalobkyne v celom rozsahu a žiadali návrh na začatie konania zamietnuť a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania a svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:
Z rozhodnutia Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach, odboru školstva zo dňa 8.7.1988 súd zistil, že odbor školstva Vs KNV v Košiciach vyhovel žiadosti žalobkyne a prijal ju do funkcie učiteľky na dobu neurčitú na Gymnázium Šrobárova 46 v Košiciach, s platnosťou od 1.8.1988.
Zo zápisu z gremiálnej porady zo dňa 25.6.2012 súd zistil, že za prítomnosti riaditeľa školy C.. D. Y., O.. C. V. S. W.. D. D. bol prerokovaný rozpis úväzkov na školský rok 2012/2013, kedy riaditeľ školy informoval prítomných o rozpise úväzkov, oznámil znížený počet vyučovacích hodín z dôvodu menšieho počtu žiakov oproti minulému školskému roku, z čoho vyplýva zníženie počtu vyučovacích hodín u niektorých učiteľov gymnázia, medzi nimi aj žalobkyne na 20 hodín s tým, že s menovanými zamestnancami vykoná riaditeľ školy pohovor a následne v prípade vzájomnej dohody podpíšu dodatok k pracovnej zmluve o zmene pracovných podmienok, o znížení týždenného pracovného úväzku.
Zo zápisnice zo stretnutia zo dňa 4.7.2012 súd zistil, že za prítomnosti riaditeľa žalovaného - C.. D. Y., O.. K. T. a žalobkyne riaditeľ školy ponúkol žalobkyni znížený pracovný úväzok na 20 hodín týždenne, s čím ona nesúhlasila a vyhlásila, že je schopná a ochotná odučiť 2 hodiny týždenne akéhokoľvek prírodovedného predmetu, k čomu sa jej riaditeľ školy vyjadril, že na prírodovedné predmety nemá aprobáciu, t.j. na výučby týchto predmetov je nekvalifikovaná a preto jej ďalšie 2 hodiny týždenne
nebudú ponúknuté. Ďalej žalobkyňu oboznámil, že pri nesúhlase so zníženým úväzkom má možnosť dať výpoveď. Žalobkyňa do uvedenej zápisnice dopísala výhradu, kedy uviedla, že nie prírodovedný, ale akýkoľvek predmet je ochotná odučiť. Uvedenú zápisnicu prevzala dňa 20.9.2012.
Z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 13.7.2012 č. G/2012/00090-1 súd zistil, že žalovaný vydal takéto rozhodnutie na základe skutočnosti, že k tomuto dňu počet žiakov pre školský rok 2012/2013 bol znížený o 45 žiakov v porovnaní s predchádzajúcim školským rokom, čiže v školskom roku 2012/2013 došlo k redukcii počtu tried v prvom ročníku štvorročného štúdia, z piatich na štyri triedy a v príčinnej súvislosti došlo k zníženiu počtu vyučovacích hodín vo vyučovacom predmete informatika. V súvislosti s horeuvedenými skutočnosťami a racionalizačnými opatreniami s obmedzením činnosti zamestnávateľa - žalovaného pri zabezpečení činnosti odpadla časť úloh zamestnávateľa a preto s účinnosťou k 31.8.2012 bolo rozhodnuté o týchto racionalizačných opatreniach:
1. zrušuje sa 1 pracovné miesto - učiteľ všeobecnovzdelávacích predmetov, predmet - informatika
2. týmto racionalizačným opatrením znižuje sa stav zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce o 2 zamestnancov, ktorí sa stali nadbytočnými.
Zo zápisnice zo stretnutia zo dňa 27.7.2012 za prítomnosti riaditeľa školy C.. D. Y., O.. C. V., G. C. Y. a žalobkyne súd zistil,
že riaditeľ školy opätovne ponúkol dohodu žalobkyni prijať znížený pracovný úväzok na 20 hodín týždenne pre školský rok 2012/2013, navyše jej ponúkol ďalšie 2 možnosti a to prednostné suplovanie a ak sa pri organizácii vyučovania vyskytnú ďalšie hodiny pre jej aprobáciu, budú jej prednostne pridelené. Žalobkyňa namietala, že existujú aj iné možnosti riešenia problému znížených vyučovacích hodín, napríklad prejednať to so všetkými členmi predmetovej komisie informatiky, na čo reagoval riaditeľ školy, že dobre pozná situáciu v predmetovej komisii informatiky a že rozhodnutie ohľadom rozdelenia úväzkov je v kompetencii riaditeľa školy. Riaditeľ školy ju ubezpečil, že aj napriek 20 hodinovému úväzku bude čo sa týka príjmu patriť medzi 25 % najlepšie zarábajúcich učiteľov školy a ak sa k tomu pridá finančné ocenenie za prednostné suplovanie, tak by sa dostala do ešte užšej špičky najlepšie platených učiteľov školy, čo je vzhľadom na možnosti školy ponuka dobrá a ústretová. Ďalej upozornil žalobkyňu, že ak odmietne túto ponuku a nepristúpi na dohodu o zmene dojednaných pracovných podmienok, nemá inú možnosť, ako jej dať výpoveď z pracovného pomeru. Žalobkyňa naďalej trvala na 22 hodinovom pracovnom úväzku a odmietla vyššie uvedenú ponuku riaditeľa školy. Následne menovanú riaditeľ školy oboznámil s organizačnou zmenou - rušenie jedného pracovného miesta vo vyučovacom predmete informatika a žalobkyňa prevzala výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti.
Listom žalovaného zo dňa 13.7.2012 č. 2012/00090-2 bola daná žalobkyni výpoveď na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 13.7.2012 č. 2012/00090-1, v ktorom je uvedené, že dochádza v školskom roku 2012/2013 k redukcii počtu tried v prvom ročníku štvorročného štúdia, z piatich na štyri triedy a v príčinnej súvislosti aj k zníženiu počtu vyučovacích hodín vo vyučovacom predmete a v súvislosti s týmito organizačnými zmenami dal žalovaný podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2011 Z.z. žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť s tým, že jej pracovný pomer skončí uplynutí výpovednej doby podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce, ktorú výpoveď žalobkyňa prevzala dňa 27.7.2012.
Z listu zo dňa 31.7.2012 súd zistil, že ZO OZ PšaV pri Gymnáziu Šrobárova 1 v Košiciach zaslala riaditeľovi gymnázia žiadosť o prerokovanie organizačných zmien podľa § 237 ods. 2 Zákonníka práce.
Listom zo dňa 2.8.2012 ZO OZ PšaV pri Gymnáziu Šrobárová 1 v Košiciach žiadala riaditeľa školy o vydanie rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 13.7.2012.
Listom zo dňa 24.8.2012 ZO OZ PšaV pri Gymnáziu Šrobárová 1 v Košiciach podala Inšpektorátu práce Košice podnet na kontrolu zamestnávateľa Gymnázium Šrobárova 1 z dôvodu podozrenia porušenia
Zákonníka práce a to tým, že zamestnávateľ neprerokoval organizačné zmeny zo dňa 13.7.2012 s odborovou organizáciou, neposkytol informácie o rozhodnutí zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 13.7.2012 a nevydal zástupcovi odborovej organizácie zápisnicu zo stretnutia so zamestnávateľom zo dňa 31.7.2012.
Listom zo dňa 26.9.2012 G/2012-00090-4 žalovaný odpovedal ZO OZ PšaV na žiadosť a to tak, že od obdobia podania žiadosti po dnešný deň sa žiadne organizačné zmeny nekonali a ani v blízkej budúcnosti nie sú v pláne, takže považuje žiadosť za bezpredmetnú.
Listom zo dňa 10.10.2012 Inšpektorát práce Košice odpovedal ZO OZ PšaV pri Gymnázium Šrobárova 1 v Košiciach na jej podnet na kontrolu tak, že zistil nasledovné nedostatky: Zamestnávateľ nevedie evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu, čím porušil § 99 Zákonníka práce. Dňa 1.10.2011 uzatvoril dohodu o vykonaní práce s pracovnou úlohou realizácia krúžkovej činnosti s názvom Kalamajkový krúžok II. V danom prípade práca nebola vymedzená výsledkom, došlo k porušeniu § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Čo sa týka povinnosti zamestnávateľa prerokovať organizačné zmeny vopred so zástupcami zamestnancov, danú problematiku upravuje § 237 ods. 2 Zákonníka práce. V prípade organizačných zmien zo dňa 21.6.2012 a 13.7.2012 je možné uvažovať iba o aplikácii písmena a) a to, že zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia najmä, ak je ohrozená zamestnanosť. Či však možno organizačnú zmenu, ktorá sa dotýka konkrétneho pracovného miesta podradiť pod toto ustanovenie, je vecou právneho názoru výkladu zákona. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo sa rozumie pod pojmami stav, štruktúra a predpokladaný vývoj zamestnanosti - či ide o každú jednu zmenu v počte zamestnancov alebo o zmeny zásadnejšieho charakteru dotýkajúce sa väčšieho počtu zamestnancov. Inšpektorát práce nie je oprávnený podávať záväzný výklad zákona, čo môže iba zákonodarca, resp. v konkrétnom prípade súd. Postup zamestnávateľa v danom prípade nie je možné označiť ako porušenie litery zákona, napriek tomu Inšpektorát práce navrhoval zamestnávateľovi, aby v budúcnosti vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov všetky organizačné zmeny, ktoré sa dotýkajú počtu pracovných miest. Povinnosť poskytnúť zástupcom zamestnancov potrebné informácie je stanovená v § 237 ods. 4 ZP, avšak viaže sa k povinnostiam stanoveným v ods. 2.
Listom zo dňa 9.10.2012 žalobkyňa zaslala žalovanému nesúhlas so skončením pracovného pomeru, oznámila mu, že predmetnú výpoveď považuje za neplatnú, žiadala zamestnávateľa, aby ju naďalej zamestnával a prideľoval jej úlohy v intenciách príslušných ustanovení zákonníka práce uzatvorenej pracovnej zmluvy.
Listom zo dňa 18.10.2012 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslala žalovanému pokus o zmier vo veci domáhania sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru a žiadala odvolať výpoveď v zmysle § 61 ods. 4 ZP a ďalej zamestnávať žalobkyňu podľa platnej pracovnej zmluvy.
Listom zo dňa 29.10.2012 č. G/2012/00090-11 žalovaný odpovedal žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu a to tak, že ich strana sa o pokus o zmier pokúsila 2x, ktorým bolo ponukové konanie dňa 4.7.2012 a 27.7.2012. Vzhľadom na to, že pre predmetovú komisiu informatiky ako celok, klesol kvôli poklesu počtu žiakov počet hodín o 2, žalobkyni bol ponúknutý 20 hodinový úväzok namiesto plného 22 hodinového úväzku. Napriek tomu, že to bola ústretová ponuka, žalobkyňa na oboch stretnutiach to odmietla s tým, že bola upozornená, že ak to neprijme, riaditeľ musí urobiť organizačnú zmenu a s danou kolegyňou rozviazať pracovný pomer. Po jej odmietnutí pokusu o zmier bolo nevyhnutné pripraviť organizáciu školského roku bez žalobkyne, čím si definitívne zmarila možnosť pracovať na škole. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je v súčasnosti nereálne, aby bola po 31.10.2012 zamestnankyňou žalovaného.
Žalovaný predložil súdu návrh úväzkov pre učiteľov v školskom roku 2012/2013 a to ku dňu 4.7.2012, kedy u žalobkyne bolo v predmete informatika evidovaných 20 hodín úväzku v aprobácii informatika. U ďalších zamestnankýň, u ktorých mal byť znížený počet vyučovacích hodín, teda znížený úväzok v
zmysle gremiálnej porady zo dňa 25.6.2012, bolo u C.. S. P. 12 hodín, u C.. J. R. 18 hodín, u C.. J. C. 15 hodín, u O.. I. S. 14 hodín, u O.. M. E. 19 hodín, u O.. D. E. 17 hodín, u C.. P. I. 13 hodín, u žalobkyne 20 hodín, u C.. P. 20 hodín. Ďalej žalobca predložil rozpis úväzkov ku dňu 28.8.2012, kedy u žalobkyne to bolo už 0 hodín úväzku, pričom došlo k zmenám úväzku u C.. J. R. na 22 hodín oproti úväzku zo dňa 4.7.2012 (zvýšenie), u C.. Q. C. na 25 hodín (zvýšenie), u G.. K. na 25 hodín (zvýšenie), u C.. Y. na 22 hodín (zníženie), u C.., T. na 22 hodín (zníženie), u G.. T. na 22 hodín (zníženie), u O.. M. na 19 hodín (zvýšenie), u W.. G. na 25 hodín (zvýšenie), u C.. G. na 22 hodín (zvýšenie), u W.. G. na 25 hodín (zvýšenie), u O.. D. na 17 hodín (zvýšenie), u W.. E. na 20 hodín (zvýšenie), u lektora J. na 12 hodín (zvýšenie), u lektora z AJ na 0 hodín (zníženie).
Z vysvetľujúceho listu č. 2 súd zistil, kto prevzal konkrétne triedy po W.. E., kedy úväzok pre predmet informatika zo 4.7.2012 bol nasledovný: W.. G. G. - 22 hodín, Ing. Poracký - 22 hodín, W.. E. - 20 hodín, W.. E. - 18 hodín, spolu 82 hodín. Úväzok pre predmet informatika z 28.8.2012: C.. Q. - 12 hodín, W.. G. - 25 hodín, W.. G. - 25 hodín, W.. E. - 0 hodín, W.. E. - 20 hodín. Dôležitou skutočnosťou je, že počet všetkých hodín informatiky sa zachoval, na výučbu informatiky sa neprijal žiaden ďalší človek, organizačná zmena síce spôsobila pre žalobkyňu zmenu hodín z 20 na 0, ale dvom kolegyniam dopomohla k plnému úväzku, čím im pravdepodobne zachránila pracovné miesto. Pre vysvetlenie 20 hodín od žalobkyne išlo: 8 hodín na nadčasy pre zvyšných informatikov, zvyšných 12 hodín sa cez C.. Q.Č. presunulo na iných kolegov, napr. C.. J. a na iných kolegov, napr. C.. J. mala v návrhu zo 4.7.2012 18 hodín a v návrhu z 28.8.2012 22 hodín. Veľká časť hodín sa presunula na C.. G., ktorá v pôvodnom návrhu mala 11 hodín a v novom návrhu 22 hodín.
Z vysvetľujúceho listu č. 3 súd zistil, že v zápisnici z gremiálnej porady z 25.6.2012 figuruje 9 mien, ktorým boli ponúknuté znížené pracovné úväzky, vrátane žalobkyne. Meno I. G., ktorá má v zníženom úväzku 11 hodín tam nefiguruje, pretože tento znížený úväzok vo svojej finančnej situácii nemohla prijať. Z návrhov úväzkov je jasné, že bol globálny nedostatok hodín, čo však nebolo pravdou. Ak by tieto hodiny aj boli, určite by riaditeľ uprednostnil niekoho z kvalifikovaných ľudí. Každý z učiteľov, ktorému bol v uvedenej zápisnici ponúknutý znížený úväzok, mal nárok na úväzok plný. Vzhľadom na počet hodín nebolo možné každému dať 22 hodín, ak by učiteľom, ktorí majú nárok na plný úväzok ich aj dal, potom by musel prepustiť asi 2 učiteľov. Medzi týmito 2 učiteľmi mohla byť aj žalobkyňa, takže ak by žalobkyni neponúkol 20 hodín a urobil bez toho organizačnú zmenu, vzhľadom na globálny nedostatok hodín by to bolo obhájiteľné.
Z obsahu spisu č. G/2012/00090 súd zistil súslednosť listinných dôkazov vyhotovených v období od 13.7.2012 do 22.10.2012.
Na pojednávaní dňa 21.5.2013 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že ďalším dôvodom neplatnosti výpovede z pracovného pomeru má byť to, že tento výpovedný dôvod nie je skutkovo vymedzený v samotnej výpovedi v zmysle § 61 ods. 2 ZP, pretože je tam len odkaz na § 63 ods. 1 písm. b) ZP, t.j. nadbytočnosť, ktorá mala údajne vyplývať zo zníženia počtu tried a hodín, avšak zníženie počtu tried a hodín ešte samo o sebe nemusí viesť k nadbytočnosti. Taktiež nie je zrejmé, čo bolo predmetom organizačnej zmeny, tá vo výpovedi tiež nie je špecifikovaná. Teda výpovedný dôvod nie je skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s niečím iným. Nadbytočnosť mohla vzniknúť aj z iných organizačných zmien, čiže nie je zrejmé, či došlo v dôsledku zmien k zrušeniu pracovného miesta žalobkyne, resp. tam sú iné zmeny pracovných podmienok na pracovnom mieste žalobkyne a teda nie je zrejmá ani príčinná súvislosť s nejakou organizačnou zmenou a pracovným miesto, na ktoré bola žalobkyňa zaradená. Žalovaný si nesplnil ani povinnosť uloženú v § 237 ZP a to prerokovať organizačné zmeny so zástupcami zamestnancov. Ďalej rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo predložené, ak bolo predložené Inšpektorátu práce, bolo vytvorené dodatočne a účelovo len pre potreby kontroly Inšpektorátu práce. Žalobkyňa ani v rámci ponukového konania zo dňa 4.7.2012 a 27.7.2012 s organizačnou zmenou oboznámená nebola. K zmene pracovných podmienok, k zníženiu počtu hodín z 22 na 20 hodín, čo žalobkyňa odmietla z dôvodu, že bola presvedčená, že na takúto zmenu objektívny dôvod nebol s poukazom na § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z. . Ponuka zo strany žalovaného bola pre žalobkyňu 20 hodín a bolo potrebné doložiť len 2 hodiny v inej aprobácii, čo však žalovaný neurobil napriek tomu, že na škole boli dokonca učitelia, ktorých počet hodín prevyšoval ich
základný úväzok 22 hodín. Čiže podľa názoru žalobkyne to takto bolo možné riešiť. Naviac žalobkyňa bola ochotná odučiť akýkoľvek prírodovedný predmet, čo jej bolo odopreté s odôvodnením, že nie je na to kvalifikovaná.
Žalobkyňa v konaní vypovedala, že každoročne cca v máji sa pripravuje priebeh budúceho školského roku a dlhé roky pôsobila na škole ako predseda predmetovej komisie informatiky, pričom táto komisia oznámila, že na ďalší rok je bez problémov vykrytý úväzok všetkých učiteľov informatiky na škole, čo jej oznámila zástupkyňa. Asi do mesiaca ju zavolal riaditeľ, ktorý jej povedal, že je nejaká organizačná zmena a ona bude mať len 20 hodín, s ktorými ona nesúhlasila, pretože aj v predchádzajúcich rokoch sa takáto situácia stala, že chýbala 1-3 hodiny, avšak vyučujúci v tej predmetovej komisii sa vedeli stretnúť, dohodnúť, že komu bude chýbať nejaká tá hodina. Niektorí členovia predmetovej komisie boli ochotní mať menej hodín, avšak riaditeľ s tým nechcel súhlasiť. Na rokovaní s vedením školy uviedla, že je ochotná učiť akýkoľvek predmet, nielen prírodovedný. Čo sa týka organizačnej zmeny, ktorá sa mala týkať zníženia počtu tried, tak to bolo pravdou. V prvom ročníku bolo menej tried, avšak podarilo sa získať záujemcov na maturitu, oproti dvom skupinám sa vytvorili tri, čo je presne chýbajúcich 6 hodín. To znamená, že sa prihlásil väčší počet žiakov na maturitu z informatiky, tým pádom oni majú zvýšený počet hodín v tomto predmete a vlastne týmto by sa to aj bolo doplnilo. Čiže žalobkyňa si myslela, že nie je dôvod na zníženie jej úväzku. Rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene jej predložené nebolo a podľa informácií daných jej právnym zástupcom malo byť dané vopred odborovej organizácii, preto sa na túto obrátili a tá si to od žalovaného vyžiadala, avšak bezúspešne. Jej 20 hodinový úväzok bol potom rozdelený medzi ostatných učiteľov informatiky, pretože k jej aprobácii boli ešte ďalší traja informatici + štvrtý učiteľ, ktorý bol prijatý na výučbu geografie, avšak má aj aprobáciu na informatiku. Žalobkyňa uviedla, že nebola oboznámená s organizačnou zmenou na rokovaní dňa 27.7.2012, resp. následne uviedla, že tak ako to tam bolo napísané v zápisnici zo dňa 27.7.2012, jej bolo povedané, že sa ruší jedno pracovné miesto, ale aká organizačná zmena sa robí u žalovaného, to jej vysvetlené nebolo. Žalobkyňa je vzdelaním inžinierka, má aprobáciu informatik a bola ochotná vyučovať aj iný predmet, pretože je všeobecne vzdelaná, inteligentná, na tieto hodiny by sa bola pripravovala. Nebola by ani prvý prípad učiteľa, ktorý učí predmet, na ktorý nemá aprobáciu. S organizačnou zmenou na jednaní dňa 27.7.2012 bola oboznámená ústne, avšak nebol jej predložený žiaden dokument.
Žalovaný v zastúpení riaditeľom školy v konaní vypovedal, že záujem o voliteľné predmety sa zisťuje skoro už od februára predchádzajúceho roku, preto podklady pre voliteľné predmety mali v apríli a teda tým chcel reagovať na pripomienku právneho zástupcu žalobkyne, že tieto veci neboli jasné a môžu byť jasné až v septembri na začiatku školského roka, pretože to nie je pravdou. Tieto boli zrejmé už v máji. Prijímačkové konanie je uzavreté v júni, to znamená, že žiaci sa už prihlasujú na daný predmet koncom predchádzajúceho roku, t.j. tretiaci na štvrtý ročník, druháci na tretí a podobne, čiže veci sú jasné a nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že by o týchto veciach v tom čase nevedeli a že môžu byť zrejmé až v septembri. Preto sa zvyčajne v júni pristupuje k organizačným zmenám, lebo už v tom čase je to zrejmé. V tom čase ako u žalobkyne, boli aj iné ukončenia pracovného pomeru. V prvom momente bol zo strany zástupkyne návrh, že by bolo pre informatikov dosť hodín, ale dve skupiny boli len po šiestich žiakoch a teda on ako riaditeľ nemá kompetenciu otvoriť takúto malú skupinu a preto ich zlúčil do jednej 12-člennej, čo je veľmi dobrý počet na delenú hodinu. V tom momente došlo k poklesu tých dvoch hodín, čo už vedel v júni. Preto začiatkom júla si zavolal žalobkyňu, dňa 4.7.2012 a ponúkol jej 20 hodín, čo je dosť a preto nepredpokladal, že by sa nedohodli. Čo sa týka informatiky, tak tie 2 hodiny naozaj chýbali, čiže pre jedného človeka tam bolo už len 20 hodín úväzku. Keď sa otvorí o jednu triedu menej, znamená to zhruba 50 vyučovacích hodín pre učiteľa v rámci celého školského roku, čo je 2,2 až 2,5 hodiny na učiteľa. Čiže objektívne tu došlo k poklesu. Žalobkyňa spomínala, že by mohla učiť napríklad prírodovedné predmety, avšak zhodou okolností práve učiteľom prírodovedných predmetov bol tiež znížený úväzok tak ako žalobkyni. Z toho vyplýva, že ak je kvalifikovaný učiteľ, tak jemu nezoberie 2 hodiny a nedá ich nekvalifikovanému učiteľovi. Osobne si žalovaný nevie predstaviť, ako by zvládla žalobkyňa napríklad prípravu maturantov z matematiky bez kvalifikácie. Sú školy, ktoré neotvoria ani jednu prvú triedu v dôsledku čoho musia prepúšťať, pretože hrozí, že z jedného predmetu nevedia kvalifikovane vykryť výučbu predmetov. Čo sa týka pripomienky žalobkyne, že niektorí učitelia mali nadčasy, tak cudzí jazyk, ako napríklad angličtinu, nemôže nechať učiť žalobkyňu. Na stretnutí dňa 27.7.2012, kedy bolo ponúknutých žalobkyni 20 hodín + prednostné suplovanie oboznámil žalovaný žalobkyňu s organizačnou zmenou a to tým, že jej fyzicky predložil toto rozhodnutie a následne jej dal výpoveď. Čo sa týka otázky prerokovania výpovede žalobkyne so
zástupcami zamestnancov, tak takáto zákonná podmienka v čase dania výpovede žalobkyni v zákone uvedená nebola a preto to neurobil. Inšpektorát práce v tomto smere konštatoval, že neporušili zákon. Znížením úväzku žalobkyne sa v podstate zachránila iná vyučujúca - pani J., ktorej bol doplnený znížený úväzok, časť týchto hodín a zvyšná časť bola v podobe nadčasov daná iným kolegom. Snaha riaditeľa dohodnúť sa bola aj na prvom, aj na druhom stretnutí. Iné výpovede riešil v júni z dôvodu, že znižovali náklady pre školu. Preto ho prekvapil postoj žalobkyne, pretože táto ponuka bola dobrá. Preto bolo aj druhé ponukové sedenie, pretože veril, že sa dohodnú. Čo sa týka prerokovania organizačnej zmeny so zástupcami zamestnancov, tak žalovaný mal takú vedomosť, že to nie je potrebné. Keďže následne to bolo riešené prostredníctvom Inšpektorátu práce, potom to už so zástupcami zamestnancov neriešil. Inšpektorát práce vydal stanovisko, že k porušeniu Zákonníka práce nedošlo. Rozhodnutie predložil žalovanej priamo na rokovaní dňa 4.7.2012, ako aj 27.7.2012, kedy bola prítomná aj pani V. a pani Y.. V konaní vypovedala svedkyňa C. Y., ktorá uviedla, že je zamestnaná ako sekretárka žalovaného, jej pracovnou náplňou je vedenie administratívnej agendy, stará sa o poštu, ktorá sa eviduje v elektronickom registratúrnom denníku, zaeviduje sa došlá pošta, aj vyšlá pošta, evidujú sa ako záznamy a potom z týchto jednotlivých záznamov sa jednotlivo zakladajú do konkrétneho spisu. Dátumy uvedené v registratúrnom denníku sú vlastne dátumy zaevidovania daného záznamu. Každý záznam má svoje číslo, ak je medzi číslom 000983 a 000995 ďalšie číslo, to znamená, že sú tam iné záznamy, ktoré celkovo prišli, resp. došlá a vyšlá pošta organizácie. Obsahom sedení zo dňa 4.7.2012 a 27.7.2012 bolo predloženie výpovede a rozhodnutia o organizačných zmenách žalobkyni, ktoré záznamy svedkyňa spisovala. Žalobkyni bolo zo strany žalovaného povedané, že sa znížil počet žiakov a teda nebude mať dostatočný počet hodín na plný úväzok. Bol jej ponúknutý kratší úväzok 20 hodín a bolo jej povedané, že v prípade, ak to neprijme, bude jej musieť byť daná výpoveď. Keďže to žalobkyňa na prvom sedení neprijala, bolo vyhotovené rozhodnutie o organizačnej zmene a výpovede a následne na ďalšom sedení jej to bolo predložené.
Žalovaný na pojednávaní dňa 12.9.2013 ďalej uviedol, že rozhodnutie o organizačnej zmene predložil Inšpektorátu práce, tento skúmal a konštatoval, že zákon porušený nebol. Čo sa týka predloženia zástupcom zamestnancov, tým to nepredložil, neboli účastníkmi konania a vtedajšia legislatíva takú povinnosť neukladala. Skutočnosť, že Inšpektorát práce v odpovedi nespomína, že takéto rozhodnutie mu predložené bolo, ešte neznamená, že im to predložené nebolo. Žalovaný dal podpísať žalobkyni zápisnicu, výpoveď z pracovného pomeru, všetky dokumenty. Naviac v zápisnici je uvedené, že bola oboznámená o organizačných zmenách a podpísala to. Na prvom ponukovom konaní bolo ponúknutých žalobkyni 20 hodín, keďže to odmietla, bolo vyhotovené rozhodnutie o organizačnej zmene a následne bolo druhé ponukové konanie, keď znovu po odmietnutí žalobkyne jej bola daná výpoveď. Čo sa týka návrhu úväzkov zo dňa 4.7.2012 a 28.8.2012, tak keď sa zoberie návrh úväzkov zo dňa 4.7.2012 je jasné, ktorý učiteľ má v ktorej triede aký počet hodín. V prípade, ak jeden predmet sa učí v jednej triede, teda tých istých žiakov viacero učiteľov, tak to znižuje kvalitu výučby. To by mohlo znamenať to, že keby zrušil 2 hodiny niektorému učiteľovi, resp. mu ich zobral, dal ich niektorému inému učiteľovi, tak by sa mohlo stať, že v pondelok by učil jeden učiteľ a vo štvrtok už niekto iný ten istý predmet a tie isté deti. Z uvedeného zoznamu vyplýva, kde sú aj hodiny naviac u jednotlivých učiteľov. Nie každý má plný úväzok, niektoré kolegyne majú mínus 3, 4 až 10 hodín. Dôležitý je sumár a v čase, keď sa robila táto organizačná zmena ešte 3 kolegyne prišli o prácu v tomto časovom horizonte, a to kolegyňa C., C. a T.. Keď sa aj pripočíta 15 hodín nadčasov, chýbalo mu 129 hodín, čiže vlastne v máji toho školského roku mu chýbalo pre všetkých učiteľov 114 hodín a preto boli prepustené 3 kolegyne. Keď sa zráta 3 x 22 hodinové úväzky, tak ešte stále chýbalo 48 hodín pre učiteľov, aby každý mal plný úväzok, na ktorý mal nárok. V tom čase ponúkol žalobkyni 20 hodín. Táto mohla byť pokojne prepustená medzi tými prvými troma, vzhľadom na počet hodín, ktorý im chýbal a preto jeho ponuka dvadsiatich hodín pre žalobkyňu bola ústretová. Bol globálny nedostatok hodín a preto nemôže byť reč o tom, že by boli nejaké hodiny naviac. Aj po prepustení žalobkyne, čiže 28.8.2012 mu stále chýbalo 20 hodín, čo je približne 1 učiteľ, čiže ešte jedného mohol prepustiť a stále by to bolo v súlade s platnou legislatívou. Čo sa týka robenia rozvrhu, tak do konca augusta je rozvrh hotový vždy. V septembri mohli byť robené nejaké drobné zmeny, ale nie podstatné. Z dvadsiatich hodín úväzku žalobkyne išlo 8 hodín zvyšných informatikom na nadčasy, zvyšných 12 hodín sa dalo do úväzku kolegu Q. a jeho hodiny sa presunuli iným kolegom, čo pomohlo kolegyni J. získať plný úväzok. Šesť hodín sa presunulo na kolegyňu G., ktorá mala v návrhu 11 hodín a tým pádom mohla mať 22 hodín. Čo sa týka argumentácie, že pokles tried nemusí viesť k nadbytočnosti, v tomto prípade viedlo. Dôkazom sú úväzky učiteľov, ktoré boli odovzdané. Povinnosť zabezpečiť zamestnancom prácu je vtedy, keď túto prácu má žalovaný. Ak ju
nemá, tak nemôže zabezpečiť potrebný počet hodín. To znamená, ak má riaditeľ učiteľku dejepisu s úväzkom 12 hodín a má nadčas dejepisu, tak prednostne dá túto hodinu jej, čiže kvalifikovanej. Čiže akonáhle sa objaví akákoľvek nadčasová hodina, ktorú môže zobrať, ju dá kvalifikovanému učiteľovi. Keďže široké spektrum kvalifikovaných učiteľov malo znížené úväzky, považuje pripomienku právneho zástupcu žalobkyne, že bolo čo dať žalobkyni, za neopodstatnenú. Kto, koľko hodín bude učiť, to je kompetencia riaditeľa. Špecifikum školstva je v tom, že ak má niekto 23 hodín úväzku, nebol úmysel mu dať nadčas. Je tam preto, aby sa zachovala kvalita výučby. Ale po formálnej stránke nespochybňujeme, že to nadčas je. Podstatná je konečná bilancia, že bol nedostatok hodín. Aj keby všetky tie nadčasy formálne rozhádzal iným ľuďom, tak sa žalobkyni neujde nič, pretože ani na jeden predmet, kde sú nadčasy, nemá kvalifikáciu a má učiteľov, ktorí majú znížené úväzky a kvalifikáciu na to majú.
Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 12.9.2013 uviedla, že neplatnosť výpovede vidí aj v tom, že definitívny rozvrh sa robí až na začiatku školského roka, koncom roka sa robí len návrh a z týchto dôvodov považuje výpoveď za neplatnú. Poukazovala na článok 2 Zákonníka práce, t.j. základné zásady, z ktorých vyplýva, že pracovnoprávne vzťahy musia byť v súlade s dobrými mravmi a nie na škodu druhého účastníka. Poukázala aj na príslušné články ústavy, kedy každý občan má právo na prácu a na ochranu pred nezamestnanosťou. Z predložených materiálov vyplýva, že bolo možné udržať zamestnanosť u žalobkyne a dodržať jej platnú pracovnú zmluvu, pretože samotné zníženie počtu žiakov a tried nemusí viesť ešte k nadbytočnosti. Závisí to od učebného programu, aký škola má, aký otvorí, aké sú predmety, v akom rozsahu sa budú učiť, či sa budú triedy deliť alebo sa nebudú, čiže z toho pohľadu len zníženie počtu žiakov a tried nepredstavuje nadbytočnosť. Organizačná zmena bola vykonaná po ponuke inej vhodnej práce pre žalobkyňu, teda až po dátume 4.7.2012 a teda v čase tejto ponuky, táto organizačná zmena vykonaná nebola. V čase ponukového konania vychádza z tejto skutočnosti, sa mohlo jednať o organizačnú zmenu, ktorá mala spočívať v zmene pracovných podmienok na pracovnom mieste žalobkyne. Vypracovaná organizačná zmena však hovorí o zrušení pracovného miesta. Organizačná zmena je podľa názoru žalobkyne nejasná. Čo sa týka počtu hodín, nebol ich nedostatok, ale práveže nadbytok. Povinnosťou riaditeľa je zabezpečiť každému zamestnancovi prácu v rozsahu jeho hodín. Ak mali zamestnanci uzavreté pracovné zmluvy na kratší pracovný čas, mali tomu zodpovedajúci úväzok. Aj z návrhu z júla 2012, aj z augusta 2012 sú vykázané nadpočetné hodiny. Ak žalovaný spomínal, že organizačnou zmenou zrušením pracovného miesta žalobkyne došlo k prerozdeleniu jej úväzku medzi ostatných informatikov a u jedného presun do vtedajšieho úväzku na inú kolegyňu, čím sa jej naplnil úväzok, presne to isté mohol urobiť u žalobkyne, pretože evidentne sú nadpočetné hodiny minimálne u 15 učiteľov. Výklad práce nadčas je pomýlený, pretože každá hodina výchovnovzdelávacej činnosti nad úväzok pedagóga je prácou nadčas a nie je podstatné, či sa jedná o delené hodiny alebo vyučovanie v nejakom režime pre udržanie kvality výuky. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že ak bola nadčasová hodina z dejepisu alebo z geografie, že to nemohol dať žalobkyni, nie je to pravdivé, je to zavádzajúce.
V záverečnej reči žalobkyňa v zastúpení svojho právneho zástupcu uviedla, že organizačná zmena, o ktorú sa výpoveď opiera neznie na zmenu pracovných podmienok na pracovnom mieste, kde bola žalobkyňa zaradená, ale na zrušenie tohto pracovného miesta. Poukázala na § 61 ods. 2 ZP. Organizačná zmena z 13.7.2012 bola vykonaná po rokovaní so žalobkyňou 4.7.2013, čiže nie je jasné, či nadbytočnosť žalobkyne vznikla v dôsledku jej odmietnutia zmeny pracovnej zmluvy ale v dôsledku zrušenia pracovného miesta. Z predloženého prehľadu úväzkov jednotlivých učiteľov vyplýva, že viacerí učitelia majú nadpočetné hodiny, t.j. hodiny, ktoré prevyšujú ich základný úväzok 22 hodín, teda sa jedná o nadčasovú prácu. V týchto nadpočetných hodinách sú aj hodiny z predmetov, ako dejepis, občianska náuka, geografia, na vyučovanie ktorých sa dá pripraviť aj učiteľovi, ktorý tento predmet v aprobácii nemá. Je to bežná prax na školách bez toho, aby to znížilo kvalitu vyučovania. V čase doručenia výpovede žalobkyni vyplýva, že v skutočnosti boli pokryté úväzky všetkých učiteľov podľa ich pracovných zmlúv a naviac mal 15 až 17 vyučovacích hodín ako nadpočetných u niektorých učiteľov. Odmietavé stanovisko žalobkyne k ponuke žalovaného na zmenu pracovnej zmluvy z 22 na 20 vyučovacích hodín bolo teda odôvodnené, nakoľko nedostatok hodín informatiky nebolo nutné riešiť zmenou pracovných podmienok a pracovnej zmluvy žalobkyne a nakoniec zrušením pracovného miesta, ale doplnením dvoch vyučovacích hodín z tých, ktoré boli u iných učiteľov ako nadpočetné. Žalobkyňa nespochybňuje kompetencie riaditeľa, povinnosťou zamestnávateľa je však predovšetkým prideľovať zamestnancom prácu podľa pracovnej zmluvy, čo v tomto prípade bolo možné bez akejkoľvek zmeny pracovných podmienok žalobkyne. Z úväzku žalobkyne boli rozdelené hodiny iným zamestnancom a teda sa u
niektorých z nich jedná o nadčasové hodiny. U žalobkyne však žalovaný takto nepostupoval, hoci mohol a to bez zmeny pracovnej zmluvy a bez toho, aby vznikla nadčasová práca. Z tohto dôvodu považuje žalobkyňa výpoveď za neplatnú, nie je v nej skutkovo vymedzený výpovedný dôvod, ktorý zodpovedá rozhodnutiu organizačnej zmeny z 13.7.2012, ponuka zmeny pracovných podmienok na pracovnom mieste žalobkyne a zmeny pracovnej zmluvy a následne zrušenie jej pracovného miesta nebola odôvodnená. Ak vôbec bolo vydané rozhodnutie o organizačnej zmene, tak dodatočne, až po rokovaní so žalobkyňou o zmene jej pracovných podmienok dohodnutých v platnej pracovnej zmluve.
Žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalobkyni splnilo všetky náležitosti po formálnej aj obsahovej stránke. Čo sa týka prerokovania výpovede príslušnou odborovou organizáciou, platná legislatíva v čase doručenia výpovede neukladala povinnosť zamestnávateľovi pod sankciou neplatnosti výpovede, ktorú skutočnosť potvrdil aj Inšpektorát práce. Skutočnosť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo žalobkyni predložené, bola vyvrátená účastníckou výpoveďou žalovaného, aj výpoveďou svedkyne. Žalobkyňa sama vypovedala, že s organizačnou zmenou bola oboznámená ústne. Z vykonaných dôkazov vyplývalo, že žalovaný ako zamestnávateľ mal nedostatok vyučovacích hodín, organizačnou zmenou, znížením počtu tried v dôsledku poklesu počtu žiakov bol pre nasledujúci školský rok znižovaný aj o počet hodín z predmetu informatiky o 2 hodiny. Nakoľko v predchádzajúcom školskom roku mali všetci pedagogickí zamestnanci v odbore informatika plný úväzok, z uvedeného jednoznačne vyplýva záver, že jednému pedagogickému pracovníkovi bolo potrebné ponúknuť o 2 hodiny menej, pričom výber zamestnanca je vo výlučnej kompetencii zamestnávateľa. Čo sa týka vyučovania žalobkyne iného predmetu, než na ktorý má aprobáciu, s poukazom na školský zákon č. 245/2008 Z.z., ktorého filozofia je jednoznačne založená na práve žiaka na kvalitný vyučovací proces, toto vyjadrenie žalobkyne neobstojí. Osobný záujem žalobkyne mať plný úväzok, podľa názoru žalovaného nemôže byť nadradený nad právo žiaka na kvalitné vzdelanie. Vzhľadom na objektívne a preukázateľne chýbajúci počet hodín, aj keby žalovaný žalobkyni neponúkol žiadnu hodinu a rovno skončil pracovný pomer výpoveďou, žalovaný má za to, že by to bolo konanie v súlade s platnou legislatívou. Žalovaný zrozumiteľne a určito odôvodnil výpoveď danú žalobkyni. V texte výpovede uviedol skutočnosť odôvodňujúcu nadbytočnosť a to rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách z 13.7.2012, s ktorým rozhodnutím bola žalobkyňa oboznámená, teda žalovaný vymedzil aj skutkový zákaz výpovede v rozsahu predpokladanom zákonníkom práce, ako aj rozhodovacou činnosťou NS SR. Žalovaný si splnil aj ponukovú povinnosť a to opakovane, s ktorou žalobkyňa nesúhlasila.
Podľa čl. 2 tretia veta zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2012 (ďalej len „Zákonník práce“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.
Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 237 ods. 1 Zákonníka práce, prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom.
Podľa § 237 ods. 2 Zákonníka práce, Zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä
a) stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť,
b) zásadné otázky sociálnej politiky zamestnávateľa, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia,
c) rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zásadným zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných podmienkach,
d) organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy zamestnávateľa,
e) opatrenia na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania a na ochranu zdravia zamestnancov.
Podľa § 237 ods. 3 Zákonníka práce, prerokovanie sa uskutoční zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pedagogický zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva pedagogickú činnosť a je zamestnancom podľa § 1 ods. 2. Pedagogickým zamestnancom je aj vedúci pedagogický zamestnanec.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pedagogickou činnosťou sa rozumie súbor pracovných činností vykonávaných priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ostatnými činnosťami s ňou súvisiacimi, ktoré zamestnávateľ ustanoví v pracovnom poriadku.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sa rozumie priama vyučovacia činnosť, ktorou sa uskutočňuje školský vzdelávací program alebo program kontinuálneho vzdelávania, a priama výchovná činnosť, ktorou sa uskutočňuje výchovný program, vykonávané pedagogickým zamestnancom.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozsah, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva priamu vyučovaciu činnosť a priamu výchovnú činnosť (ďalej len „základný úväzok“), a podrobnosti s ním súvisiace ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením vlády Slovenskej republiky. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia (ďalej len „riaditeľ“) určí týždenný rozsah hodín priamej výchovno- vzdelávacej činnosti pedagogickému zamestnancovi (ďalej len „úväzok“) najviac na obdobie školského roka; v zariadeniach s celoročnou prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou riaditeľ určí úväzok pedagogickému zamestnancovi najviac na obdobie kalendárneho roka.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, hodina priamej výchovno-vzdelávacej činnosti prevyšujúca základný úväzok pedagogického zamestnanca sa považuje za jednu hodinu práce nadčas.
Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z., ak ide o učiteľa základnej školy, strednej školy, jazykovej školy a základnej umeleckej školy, vyžaduje sa aj vyučovanie jeho aprobačných predmetov alebo predmetov jeho študijného odboru v rozsahu najmenej jednej polovice jeho týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti zníženej o jednu hodinu (ďalej len „kvalifikačná požiadavka“); to sa nevzťahuje na učiteľov školy so vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 422/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov, základným úväzkom pedagogického zamestnanca je počet hodín priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti. Základný úväzok pedagogického zamestnanca sa určuje na jeden týždeň.
Z prílohy č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 422/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov, vyplýva, že základný úväzok pedagogického zamestnanca - učiteľa strednej školy je 22 hodín.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej starostlivosti,
Predmetom konania o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ku ktorému malo dôjsť výpoveďou žalovaného žalobkyni zo dňa 13.7.2012 a to na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 13.7.2012 s tým, že v školskom roku 2012/2013 došlo k redukcii počtu tried v prvom ročníku štvorročného štúdia z piatich tried na štyri a v príčinnej súvislosti aj k zníženiu počtu vyučovacích hodín vo vyučovacom predmete, kedy v súvislosti s týmito organizačnými zmenami sa v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP stala žalobkyňa nadbytočnou. Žalobkyňa prevzala výpoveď dňa 27.7.2012.
Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi nimi. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách.
O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zamestnávateľ nie je viazaný zákonným obmedzením v tom, s ktorým konkrétnym zamestnancom rozviaže pracovný pomer. O výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ a súd nemôže v tomto smere jeho rozhodnutie preskúmavať.
Na rozhodnutie o organizačných zmenách zákon nevyžaduje, aby tieto zmeny boli zrealizované v čase, keď sa dáva výpoveď; musí však byť o nich už určeným spôsobom rozhodnuté. Takéto rozhodnutie musí byť prijaté (vydané) vždy v písomnej forme a malo by byť zamestnávateľom vyhlásené či oznámené dotknutému zamestnancovi; stačí však aj to, ak sa o ňom zamestnanec dozvie najneskôr z výpovede o skončení pracovného pomeru.
V danej veci žalovaný preukázal, že u neho došlo k organizačnej zmene, a to prijatím rozhodnutia zo dňa 13.7.2012, pričom potreba organizačnej zmeny vyplynula na základe skutočnosti, že počet žiakov pre školský rok 2012/2013 bol znížený o 45 žiakov v porovnaní s predchádzajúcim školským rokom, čím došlo k redukcii počtu tried z piatich na štyri triedy a v príčinnej súvislosti došlo teda k zníženiu počtu vyučovacích hodín vo vyučovacom predmete informatika a preto bolo rozhodnuté o zrušení jedného pracovného miesta učiteľa všeobecnovzdelávacích predmetov, konkrétne v predmete informatika a to k 31.8.2012, čím sa znížil stav zamestnancov, ktorí sa stali nadbytočnými.
Čo sa týka argumentácie žalobkyne ohľadom rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene je nutné uviesť, že súd v konaní o určenie neplatnosti výpovede danej na základe § 63 ods. 1 písm. b/ ZP neskúma platnosť takéhoto rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene (nejde o právny úkon podľa § 34 OZ), ale iba jeho existenciu ako faktického úkonu, ktorý je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny úkon, t. j. pre skončenie pracovného pomeru. Tvrdenia žalobkyne, že rozhodnutie o organizačnej zmene v čase dania výpovede neexistovalo, resp. že bolo vyhotovené dodatočne a účelovo, v konaní neboli ničím preukázané. Zo skutočnosti, že rozhodnutie nebolo predložené odborovej organizácii, resp. že nie je spomenuté v texte odpovede Inšpektorátu práce, ešte neznamená, že toto ani neexistovalo v čase dania výpovede žalobkyni. Práve naopak zo svedeckej výpovede p. C. Y. vyplynulo, že toto rozhodnutie ona sama vypracovala po tom, čo žalobkyňa odmietla prijať inú vhodnú prácu po uskutočnení pracovného stretnutia dňa 4.7.2012 a pred ďalším pracovným stretnutím dňa 27.7.2012,
kedy bola žalobkyňa s uvedeným rozhodnutím aj oboznámená a teda rozhodnutie o organizačných zmenách bolo vyhotovené ešte pred daním výpovede žalobkyni.
Zo znenia uvedeného rozhodnutia mal súd nepochybne zrejmé, že u žalovaného došlo k organizačným zmenám, ktoré mali za následok nadbytočnosť žalobkyne a teda zrušenie jedného pracovného miesta v vyučovacom predmete informatika. Na tomto mieste súd považuje za potrebné konštatovať, že si nemožno predstaviť už jasnejší príklad organizačnej zmeny, kedy znížením počtu žiakov a tried jednoznačne došlo i k zníženiu počtu všetkých vyučovacích hodín a teda samozrejme tu nastúpila potreba upraviť úväzky jednotlivým učiteľom. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že zníženie počtu žiakov a tried ešte automaticky neznamená organizačnú zmenu a nadbytočnosť, pretože riaditeľ školy mohol naplánovať vzdelávací program inak, mohol triedy rozdeliť a mohol ponechať napr.: 2 skupiny informatiky po 6 žiakoch a tým by sa naplnil potrebný chýbajúci počet hodín informatiky, resp. mohol nechať žalobkyňu učiť iný predmet ako dejepis, estetika a podobne, ktorými predmetmi mohol doplniť úväzok žalobkyne do 22 hodín. Celá táto argumentácia je postavená na tzv. možnosti riaditeľa školy takto to urobiť, avšak nie na jeho povinnosti. Tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, na škole nepracovali všetci učitelia s naplneným 22-hodinovým úväzkom, a to i napriek tomu, že u každého z nich zákon č. 317/2009 Z.z. a vykonávajúci predpis - nariadenie vlády SR č. 422/2009 Z.z. stanovuje takýto rozsah základného úväzku, t.j. 22 hodín. Žalobkyňa v konaní nepredložila pracovnú zmluvu, kde by mala uvedenú garanciu 22 vyučovacích hodín úväzku. Skutočnosť, že takýto úväzok mala v predchádzajúcom školskom roku ešte nezakladá automaticky nárok, že tento jej musí byť zachovaný aj v budúcom školskom roku a to najmä s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 317/2009 Z.z., z ktorého vyplýva, že základný úväzok je tak, ako to tu už bolo vyššie uvedené, stanovený vyššie citovanými právnymi predpismi (22 hodín u každého stredoškolského učiteľa), avšak konkrétne naplnenie tohto úväzku určením týždenného rozsahu hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti pedagogickému zamestnancovi je len a len v kompetencii riaditeľa školy a to najviac na obdobie jedného školského roka. Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že rozsah úväzku, aký mal pedagóg v predchádzajúcom školskom roku nie je automaticky garantovaný na ďalší školský rok, a už vôbec nie v prípade, ak bol vyučovací program dotknutý takou rozsiahlou organizačnou zmenou, aká sa udiala u žalovaného.
Postup žalovaného teda bol nepochybne v súlade s platnými právnymi predpismi, a plne v jeho kompetencii, kedy tento snažiac sa o čo najlepšie riešenie pri zachovaní kvality výučby ponúkol žalobkyni znížený úväzok na 20 hodín a prednostné suplovanie. Súd musí dať do pozornosti i tú skutočnosť, že v zmysle platnej judikatúry je len na zamestnávateľovi, s ktorým zamestnancom rozviaže pracovný pomer pri nadbytočnosti viacerých zamestnancov a teda je to úplne na jeho vlastnom rozhodnutí, pričom ani súd toto rozhodnutie nemá oprávnenie preskúmavať. To znamená, že súd nemohol posudzovať postup riaditeľa školy v tom, ako rozdelil úväzky jednotlivým pedagogickým zamestnancom na obdobie školského roku 2012/2013, či a komu dal ten-ktorý predmet a to či už do rozsahu tzv. „normálneho“ úväzku, zníženého úväzku alebo ako prácu nadčas.
V druhej vete článku 2 Zákonníka práce je zakotvený pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy Zákonník práce ani iný pracovnoprávny predpis nevymedzuje. Dobré mravy patria medzi zásady súkromného práva. Používajú sa ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu, alebo častejšie, obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Obsah pojmu dobré mravy spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Základným zmyslom príkazu správať sa v súlade s dobrými mravmi je vylúčiť pri výkone práva hrubé porušenie morálky, zabezpečiť elementárnu slušnosť pri výkone subjektívnych práv, resp. dodržať určité etické minimum pri výkone subjektívnych práv.
V zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že výkon práv spočívajúci v rozhodnutí žalovaného v zastúpení riaditeľom školy o samotnej organizačnej zmene a o vymedzení úväzkov na školský rok 2012/2013 vyplývajúcich z tejto organizačnej zmeny v podobe zníženia počtu žiakov a tried a samozrejme teda i počtu vyučujúcich hodín pre pedagogických zamestnancov a následne zrušenie jedného pracovného miesta nemožno považovať za konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práv žalovaného pri danej organizačnej zmene nepredstavuje hrubé porušenie morálky, ba práve
naopak, súd má za to, že v postupe riaditeľa školy je možno vidieť snahu o čo najlepšie riešenie a to aj pre žalobkyňu, kedy jej bolo ponúknuté zníženie úväzku na 20 vyučujúcich hodín aj napriek tomu, že žalovaný hodiny informatiky vedel vykryť aj inak, s nižším počtom pedagogických zamestnancov, čo je zrejmé z rozpisu úväzkov z 28.8.2012 vyhotoveného po tom, čo žalobkyňa odmietla prijať túto ponuku. Z tohto pohľadu nemožno konanie žalovaného rozporovať s poukazom na dobré mravy.
Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce, pričom splnenie tejto povinnosti ešte pred daním výpovede musí preukázať zamestnávateľ. Ak zamestnávateľ neponúkne zamestnancovi pred daním výpovede prechod na inú pre neho vhodnú prácu, hoci tak urobiť môže, nie je splnená ponuková povinnosť a výpoveď je preto neplatná.
Inou pre zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam, a pokiaľ možno, i jeho kvalifikácii. Ide teda o prácu, ktorú je schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu vykonávať. Z toho, že iná vhodná práca má zodpovedať, pokiaľ možno i kvalifikácii zamestnanca, je nutné dôvodiť, že takou prácou treba rozumieť predovšetkým prácu zodpovedajúcu kvalifikácii zamestnanca a len potom (ak nie je pracovné miesto zodpovedajúce kvalifikácii voľné) prácu, ktorá zodpovedá, pokiaľ možno najviac kvalifikácii zamestnanca a nakoniec (ak nie je voľné ani pracovné miesto zodpovedajúce čo najviac kvalifikácii zamestnanca) prácu, pre ktorú sa zvláštna kvalifikácia nevyžaduje. Vhodnou prácou však nie je taká práca, ktorú zamestnanec nie je schopný vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje obmedzené schopnosti alebo pre nedostatok kvalifikácie, pokiaľ ju nemôže získať predchádzajúcou prípravou. Za predchádzajúcu prípravu však nemožno považovať získavanie schopností a kvalifikácie náročnými spôsobmi, napr. absolvovaním školy, vyučením v odbore a pod.
Z hľadiska naplnenia hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede je v posudzovanej veci rozhodujúce predovšetkým zistenie, či žalovaný podľa stavu, aký tu bol v čase dania výpovede, mal alebo nemal voľné také pracovné miesto, ktoré bol povinný žalobkyni ponúknuť. Zamestnávateľ však spravidla pristupuje k výpovedi s určitým časovým odstupom od rozhodnutia o organizačnej zmene. V súdnej praxi sa ustálil názor, že medzi ponukou iného vhodného miesta v zmysle cit. ustanovenia a daním výpovede z pracovného pomeru musí byť určitá časová postupnosť, to znamená, že zamestnávateľ musí zamestnancovi ponuku inej vhodnej práce urobiť skôr, než mu dá výpoveď z pracovného pomeru. Načasovanie doručenia výpovede je v značnej miere aj v rukách zamestnávateľa, ktorý rozhodol o organizačnej zmene (ktorej načasovanie je taktiež výlučne na ňom). Z hľadiska času sa totiž ponuka musí uskutočniť ešte pred tým, než zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď, najskôr však po rozhodnutí zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách. Až po tomto rozhodnutí zamestnávateľ môže mať reálnu vedomosť o celkovom počte pracovných miest, ktoré bude mať v organizácii k dispozícii po vykonaní organizačnej zmeny, ako aj to, ktoré pracovné miesta budú neobsadené - teda voľné, aby ich mohol ponúknuť zamestnancovi (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.3 Cdo 130/2003).
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný dňa 4.7.2012 a 27.7.2012 ponúkol žalobkyni znížený pracovný úväzok z 22 hodín na 20 hodín, čo jednoznačne v zmysle vyššie uvedeného napĺňa zákonnú podmienku ponuky tzv. inej vhodnej práce. Žalovaný tak urobil pred daním výpovede žalobkyni presne tak, ako sa vyžaduje v zmysle platných právnych predpisov, a zároveň po rozhodnutí o vykonaní organizačnej zmeny ešte duplicitne na jednaní dňa 27.7.2012, čím vlastne dôsledne naplnil literu zákona.
Keďže žalobkyňa túto ponuku tzv. vhodnej práce odmietla, u žalovaného bol úplne na mieste jeho postup a to že dal žalobkyni výpoveď. Naviac znenie výpovede z pracovného pomeru listom zo 13.7.2012 je jasné, zrejmé a zrozumiteľné, opierajúce sa o rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorá vyústila v nadbytočnosť žalobkyne. Z tohto dôvodu súd mal za to, výpoveď žalovaného daná žalobkyni spĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 61 ods. 2 Zákonníka práce a dôvody výpovede sú dostatočne skutkovo vymedzené.
Neplatnosť výpovede zo strany zamestnávateľa danú zamestnancovi z dôvodu jej neprerokovania so zástupcami zamestnancov zakotvuje ustanovenie § 74 Zákonníka práce platného a účinného do 31.8.2011 a následne od 1.1.2013. Avšak v čase dania výpovede žalovaného žalobkyni predmetné ustanovenie bolo zo Zákonníka práce vypustené a teda povinnosť prerokovať výpoveď z pracovného pomeru pod následkom jej neplatnosti žalovaný naozaj nemal. V tom čase povinnosť prerokovania so zástupcami zamestnancov sa vzťahovala len na oblasti taxatívne uvedené v ustanovení § 237 Zákonníka práce, pričom na situáciu u žalovaného možno len okrajovo aplikovať písmeno a) daného ustanovenia, avšak nedodržanie tohto postupu zamestnávateľom nemožno nijako sankcionovať a teda uvedené nemá žiaden vplyv a dosah na platnosť resp. neplatnosť výpovede žalovaného danú žalobkyni.
V závere si súd dovoľuje už len podotknúť, že otázka času, kedy zamestnávateľ pristúpi k organizačným zmenám a prípadne následne aj k výpovedi z pracovného pomeru, je na jeho vlastnom uvážení a rozhodnutí a teda tvrdenie žalobkyne o predčasnom postupe zamestnávateľa nie je na mieste.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením v súlade s vyššie citovaným ustanovením po vyčíslení trov konania aj žalovaným.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.