Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-286-2013.pdf
PDF · 77.97 KB
Case nature
Subarea
4Co/286/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO : 36 613 843, proti žalovanej Z. M., nar. XX. X. XXXX, bývajúcej v G., N. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO : 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom Advokátska kancelária so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 145,16 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 26. apríla 2013, č.k. 25C/90/2012-65 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania 19,33 eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením :
1/konanie zastavil;
2/ žalovanej náhradu trov konania nepriznal;
3/ uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 58,15 eura v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku;
4/ rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku vo výške 9,87 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava do 3 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia.
Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p., keďže žalobca písomným podaním zo dňa 5. 10. 2012, pred začatím konania vo veci samej vzal žalobu v celom rozsahu späť. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a v znení neskorších predpisov.
O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Uzavrel, že žalobca zavinil zastavenie konania, tým, že žalobu vzal v celom rozsahu späť. Žalovanej, ktorej by patrila náhrada trov konania náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnila. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastupovania spolu vo výške 58,15 eura za 2 úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH a na ich náhradu zaviazal žalobcu. Menovite vedľajšiemu účastníkovi priznal odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 16,60 eura (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky) a písomné podanie vo veci samej + námietka premlčania v sume 16,60 eura + 2 x náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu 7,63 eura podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a zvýšenie odmeny a náhrady podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky o 20 % DPH zo sumy 48,46 eura.
Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.
V dôvodoch odvolania uviedol, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, pretože aj keď zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania, žalobca nevidí význam v jeho právnom zastúpení. Zdôraznil, že združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a jeho nehospodárnosti. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 eura.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku potvrdiť. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 eura. Poukázal na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. a poznamenal, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 71/2010 z 9. júna 2010. Žalobca vzal žalobu späť až po jeho vstupe do konania. Účasť vedľajšieho účastníka v konaní je pre spotrebiteľa efektívna v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je jeho združenie založené. Do pozornosti odvolacieho súdu dal tiež rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09, ako aj ust. § 137 O.s.p.. Poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov v podobnej veci.
Odvolací súd vec podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
Vzhľadom k tomu, že žalobca podal odvolanie len čo do výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, právoplatnosť ostatných výrokov odvolaním žalobcu nebola dotknutá (§ 206 ods. 3 O.s.p.).
Predmetom odvolacieho prieskumu zostal tak len výrok o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka.
V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že podaním zo dňa 14. 3. 2012, doručeným prvostupňovému súdu dňa 19. 3. 2012 oznámil vedľajší účastník (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. Ambróza Motyku (o čom svedčí kópia plnej moci v prílohe) podľa § 93 ods. 2 O.s.p. vstup do konania na podporu žalovanej. V tomto oznámení žiadal o doručenie návrhu s prílohami a súčasne navrhol priznať mu náhradu trov konania.
Dňa 18. 7. 2012 bolo súdu prvého stupňa doručené písomné podanie vedľajšieho účastníka, v ktorom namietal premlčanie žalobcom uplatňovaného nároku. Rovnopis podania bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 27.11.2012.
Podaním zo dňa 5. 10. 2013 (podaným na poštovú prepravu dňa 19. 3. 2013), ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 21.3.2013 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť (bez uvedenia dôvodu) a navrhol konanie zastaviť a vrátiť mu súdny poplatok z návrhu. Zároveň navrhol vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa za danej situácie správne na rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keďže uzavrel, že zastavenie konania zavinil žalobca tým, že vzal žalobu v celom rozsahu späť, a preto je povinný nahradiť trovy konania nielen žalovanej, ale aj vedľajšiemu účastníkovi (popri žalovanej), ktorý má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého vystupuje (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Aj keď výšku priznaných trov vedľajšiemu účastníkovi žalobca nenamietal, odvolací súd preskúmal priznané trovy právneho zastúpenia a konštatuje, že tieto sú v súlade so súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia citovanými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné.
V predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že aj keď žalobca v podaní zo dňa 3. 1. 2013 doručenom súdu prvého stupňa dňa 11. 1. 2013 uviedol, že späťvzatie návrhu bolo podané dňa 5. 10. 2013, podľa obsahu spisu súdu prvého stupňa, v spise sa uvedené späťvzatie nenachádza a po výzve súdu bolo do spisu doručené až dňa 21. 3. 2013.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobca vzal žalobu späť až po tom, čo mu bolo doručené podanie vedľajšieho účastníka, v ktorom vzniesol námietku premlčania celej žalobcom uplatňovanej pohľadávky dňa 27. 11. 2012 (č.l. 46 spisu).
Vedľajší účastník vykonal v prospech žalovanej úkon, ktorý bol účelný, lebo nepochybne až po oboznámení sa s obsahom tohto podania vzal žalobca v celom rozsahu žalobu späť. Z tohto dôvodu aj odvolací súd považoval za účelný nielen úkon - písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 16. 7. 2012, ale aj úkon „príprava a prevzatie zastúpenia“.
Odvolací súd práve z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvého stupňa v uvedenej časti uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Účastníkmi odvolacieho konania boli žalobca a vedľajší účastník, lebo o právach a povinnostiach žalovanej sa v odvolacom konaní vôbec nerozhodovalo. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi. Na tom základe odvolací súd zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 19,33 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 8,30 eura (§ 14 ods. 3 písm. b/ v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v sume 7,63 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a 20 % dane z pridanej hodnoty vo výške 3,22 eura. Odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť priznanú náhradu trov odvolacieho konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka advokáta JUDr. Ambróza Motyku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.