Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoE-59-2013.pdf
PDF · 73.48 KB
No categories available
24CoE/59/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom v Bratislave, ul. Astrová č. 2/A, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., IČO: 35 940 875, so sídlom v Bratislave, ul. Karpatská č. 18, proti povinnej I. Y., bytom XXX XX D. F., o vymoženie pohľadávky vo výške 1 254,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Viery Uhríkovej, Exekútorský úrad Košice proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Er/600/2010-44 zo dňa 25. marca 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í uznesenie a oprávnenému u k l a d á povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Viere Uhríkovej, Exekútorský úrad Košice, Letná 40, trovy exekúcie v sume 1,- Euro do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Odôvodnil to tým, že uznesením č.k. 10Er/600/2010-13 zo dňa 8.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17CoE/89/2012-30 zo dňa 26.6.2012 bola právoplatne zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej len EP) exekučné konanie zastavil. V súvislosti s trovami súdneho exekútora súd poukázal na to, že exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia na jej vykonanie, čo explicitne vyplýva z § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, a teda dovtedy nie je oprávnený realizovať úkony vedúce k nútenému vykonaniu exekučného titulu. Vzhľadom na výsledok tohto konania je potom zrejmé, že exekútor nevykonal žiaden úkon bezprostredne smerujúci k vymoženiu pohľadávky, lebo nemohol, a preto mu súd nepriznal náhradu trov exekučného konania.
Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie súdna exekútorka JUDr. Viera Uhríková. Poukázala na to, že exekučné konanie začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi (§ 36 ods. 2 EP) a že súdny exekútor nemôže odmietnuť vykonať exekúciu. Po prijatí návrhu je povinný konať v zmysle zákona (§ 44 ods. 1 EP), t.j. predložiť návrh súdu so žiadosťou, ešte predtým je povinný tento návrh preštudovať, spracovať a zaregistrovať, čo zahŕňa množstvo čiastkových úkonov. Exekučný poriadok ani vyhláška č. 288/1995 Z. z. neupravuje vykonávanie úkonov exekútorom bezplatne, bez nároku na odmenu. Exekútor vykonáva činnosť ako štátom určená a splnomocnená osoba, sám neiniciuje exekučné konania, preto v takýchto prípadoch by mal niesť riziko úhrady trov exekúcie oprávnený, aj keď je exekúcia neúspešná, pretože trovy vznikajú na ťarchu účastníkov exekučného konania, nie exekútora. Záverom poukázala na rozhodnutie súdu, z ktorého vyplýva zver, že exekútorovi vždy patrí právo na náhradu skutočných výdavkov vzniknutých v spojení s výkonom exekučnej činnosti (KS v Košiciach 14CoE 52/2010, tiež ÚS SR III. ÚS 432/2008). Navrhla napadnutý výrok zmeniť a zaviazať oprávneného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 45,59 Eur vrátane DPH.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a zistil podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2011 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 36 ods. 1 EP exekučné konanie sa začína na návrh.
Podľa § 36 ods. 2 EP exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Z uvedených ustanovení vyplýva, že exekučné konanie je širší pojem, než výkon exekúcie, keďže začína skôr.
Vykonávanie samotnej exekúcie je viazané na udelenie poverenia na jej vykonanie a je možné stotožniť sa aj s názorom súdu prvého stupňa, že v čase po začatí exekučného konania, ale pred začatím vykonávania exekúcie, exekútor nevykonáva žiadnu činnosť bezprostredne smerujúcu k vymoženiu pohľadávky. Odvolací súd však poukazuje na to, že § 196 priznáva exekútorovi viac než len odmenu za výkon exekúcie. Tieto nároky sa viažu na výkon exekučnej činnosti, nie výlučne na výkon exekúcie. Z § 40 ods. 1 EP vyplýva, že exekútor môže konať už po začatí exekučného konania („Exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť“. Jednoznačne už ide o výkon exekučnej činnosti. Súčasne je prirodzené, že už pri tejto činnosti môžu vznikať náklady, na ktorých náhradu má exekútor právo podľa § 196.
Podľa 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z §§ 14 a 15 vyhlášky vyplýva, že prvým úkonom, za ktorý patrí exekútorovi paušálna odmena v prípadoch zastavenia exekúcie, je získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Minimálna výška tejto odmeny stanovená v ods. 1 § 14 je tiež viazaná na vykonanie minimálne tohto úkonu, a aplikuje sa v prípade, ak suma odmeny za všetky vykonané úkony by nedosiahla tam uvedenú hranicu. V prejednávanej veci tak exekútor nemá právo na odmenu za žiadny úkon exekučnej činnosti, pretože k získaniu poverenia nedošlo, avšak nemožno prehliadnuť fakt, že exekútorovi napriek tomu vznikli výdavky vynaložené v súvislosti s nevyhnutnou činnosťou smerujúcou k získaniu poverenia. Má preto nárok na náhradu poštovného za zaslanie tejto žiadosti súdu bez zvýšenia o DPH, keďže poštové služby sú oslobodené od dane. Súdna exekútorka si tento nárok uplatnila vo výške 1 Euro.
Pokiaľ ide o ďalšie nároky na náhradu poštovného uplatnené exekútorkou, odvolací súd ich nepovažuje za súvisiace s výkonom exekučnej činnosti (žiadosti o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na uzneseniach, odosielanie faktúry), preto za ne náhrada nepatrí.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Toto ustanovenia presne dopadá na situáciu v tejto veci, keďže skoršie zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č.k. 10Er/600/2010-13 zo dňa 8.11.2011 bolo zapríčinené predložení nespôsobilého exekučného titulu oprávneným.
Z tohto dôvodu odvolací súd nezistiac podmienky pre potvrdenie rozhodnutia (§ 219 O.s.p.) ani jeho zrušenie (§ 221 O.s.p.), zmenil rozhodnutie o oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov vo výške 1,40 eur.
O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval, pretože súdna exekútorka v odvolaní návrh na rozhodnutie o nich nedala (§ 224 ods. 1 O.s.p. .v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.