Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/30/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa D. M. nar. XX.X.B. bývajúceho v H.F. J. S. W.. Č.. X proti odporcovi S. M. nar. XX.X.B. bývajúcemu v G. J. N. W.. Č.. XX zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Piovarčím so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 2.11.2012 č.k. -72 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného pre navrhovateľa a vo výroku o dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom z 22. novembra 2012 č.k.22P 218/2012-72 zvýšil výživné od otca (odporcu) naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -15 z 27.5.1996 pre navrhovateľa D. M. nar. XX.X.B. zo sumy 500 Sk na sumu 70 € mesačne od 1. októbra 2010 do budúcna, ktoré zaviazal otca (odporcu) prispievať vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca dopredu navrhovateľovi. Dlžné výživné 1.334 € od 1. októbra 2010 do 31. októbra 2012 povolil otcovi (odporcovi) splácať po 30 € mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná do 15-teho dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd podľa napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav a neprihliadol na objektívne a subjektívne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného o sumu určenú v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti sú nulové, v súčasnosti je odkázaný na nezištnú pomoc svojej družky L. I., u ktorej býva, pričom nie je schopný prispievať na úhradu nájomného a stravy. Uviedol, že súd vôbec neskúmal majetkové pomery matky navrhovateľa, ktorej sa podľa informácií jej rodinných príslušníkov rozvodom svojho druhého manželstva a v rámci vyporiadania bezpodielového vlastníctva manželov zlepšili majetkové pomery. Nie je pravdou, že nebol schopný predložiť relevantný dôkaz o svojej snahe riadne sa zamestnať. Po celú dobu druhej polovici 2011 až do podania odvolania (4.2.2013) sa intenzívne snažil nájsť si prácu, ktorú by mohol riadne vykonávať s ohľadom na jeho zdravotný problém s chrbticou. Konštatoval, že ako dôkaz predložil písomné vyjadrenie U. s.r.o., Bytové družstvo „U.“, D. N. s.r.o., U. s.r.o., M. N. s.r.o., O. a.s., D. N., a.s., F. F. Y., a.s., G. D., a.s., S..Q..N..Y.. spol. s r.o. Je si vedomý zákonného ustanovenia, na základe ktorého súdom určené výživné nemôže byť nižšie, ako je deklaratórne zákonom daných 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo nezaopatrené dieťa. V súčasnosti je jeho výška určená na 26,65 € mesačne a s takto určeným výživným by súhlasil.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a aby nikomu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na dôvodovú správu k ods. 1 a ust. (komentár na strane 486, 487 ), podľa ktorých sa účastníkom ukladá dôkazná povinnosť a jej nesplnenie bude mať za následok procesnú zodpovednosť, teda súd bude vychádzať predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi, bude môcť vykonať aj iné, účastníkmi nenavrhnuté dôkazy, ale zásadne nebude mať povinnosť po nich pátrať. Ide o prvky oslabujúce zodpovednosť súdu za zistenie materiálnej pravdy a je vecou odporcu, či sa v konaní bude brániť skutkovými tvrdeniami odporujúcimi tvrdeniam navrhovateľa alebo zaujme len negatívne stanovisko a bude iba žiadať zamietnuť návrh. Jeho nečinnosť však môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko súd nevykonal dôkazy, na základe ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde. Neoznačenie dôkazov môže dokonca znamenať, že súd nevykonal vo veci žiadne dokazovanie a rozhodne iba na základe toho, že účastník konania, ktorý sa domáhal práva alebo sa bránil splneniu povinnosti, neuniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR . Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporca ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane navrhovateľa odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 70 € mesačne vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcej zásady, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu a jeho majetkovým pomerom a zohľadňuje jeho vyživovaciu povinnosť voči mal. S. nar. XX.X.B. a mal. N. nar. XX.XX.B., na výživu ktorých prispieva po 33 € mesačne. Odvolací súd poznamenáva, že výživné 70 € mesačne zohľadňuje iba minimálnu časť nevyhnutných potrieb navrhovateľa vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania a výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb navrhovateľa, ktorý je študentom 3. ročníka strednej školy, by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, berúc do úvahy najmä (15 rokov), ktoré uplynuli od predchádzajúcej úpravy výživného, počas ktorého si odporca plnil vyživovaciu povinnosť po 500 Sk (16,60 €) mesačne, t.j. platil symbolické výživné 0,5 € denne (50 centov), t.j. v rozsahu bez reálneho zabezpečenia potrieb navrhovateľa, a tiež absolútnu absenciu záujmu odporcu o navrhovateľa. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnené potreby

navrhovateľa pripravujúceho sa na budúce povolanie štúdiom na strednej škole sú rozhodne vyššie, ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné 70 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na 1 deň 2,3 €, zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb navrhovateľa a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy navrhovateľa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa odporca odvoláva. K odvolacím námietkam odporcu týkajúcich sa určenia rozsahu výživného odvolací súd dodáva, že výživné určené súdom prvého stupňa ani zďaleka nie je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre zvýšenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie. K námietkam odporcu, že jeho príjem je nulový a nie je schopný platiť výživné v súdom určenej výške, odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zák. ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Odvolací súd rovnako poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa je toho presvedčenia, že odporca vzhľadom na svoj vek a doterajšie pracovné skúsenosti bol schopný za posledných 15 rokov si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb a potrieb svojej rodiny, v ktorej sa narodili dve maloleté deti S. (B.) M. N. (B.), preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil navrhovateľovi formou výživného aspoň od 1.10.2010 berúc do úvahy aj tú podstatnú skutočnosť, že za posledných 15 rokov prispieval na jeho výživu 16,60 € mesačne, t.j. menej, ako je zákonom určené minimálne výživné napriek tomu, že jeho pomery tento symbolický rozsah výživného neodôvodňovali. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné stiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti neohrozil . Odvolací súd neprihliadol na to, že odporca je nezamestnaný s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné prihliadať aj na potencionálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča v prípade, ak mu v ich využití nebránia objektívne okolnosti, za ktoré nemožno považovať nezamestnanosť odporcu trvajúcu dva a pol roka, ak si aktívne nehľadal zamestnanie (ani v priebehu odvolacieho konania nepredložil listinné dôkazy). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pravidelné hlásenie sa na úrade práce bez ďalšieho nie je možné považovať za aktívne hľadanie zamestnania, pretože rodič (odporca), ktorý má vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľa ešte k dvom maloletým deťom, je povinný využívať svoje možnosti a schopnosti a organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mohol navrhovateľovi, ako aj dvom maloletým deťom poskytnúť primerané výživné. Odvolací súd dodáva, že odporca 15 rokov si plnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi 16,60 € mesačne (výživné na 1 deň 50 centov) a neprejavil ani záujem o navrhovateľa, pričom prejav otcovskej lásky je morálnym prejavom, ktorý si nevyžaduje žiadne finančné prostriedky. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov odporcu (potencionalita príjmu), ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená ľubovôľu) najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti, ale predovšetkým vo vzťahu k jeho reálne možnej hospodárskej situácii a spôsob, akým určil výživné, považuje za akceptovateľný s vysokou pravdepodobnosťou v súlade s reálnymi príjmami odporcu za posledných 15 rokov (t.j. od r. 1995, kedy sa uskutočnila predchádzajúca úprava výživného), rozsahom odôvodnených potrieb navrhovateľa a po zohľadnení vyživovacej povinnosti odporcu voči dvom maloletým deťom. Odvolací súd dodáva, že dovŕšením plnoletosti navrhovateľa (konanie bolo

začaté v čase jeho maloletosti) nadobudlo konanie sporový charakter, v ktorom neplatí tzv. vyšetrovacia zásada podľa , podľa ktorej je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. V sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli a táto zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z ust. a Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, možno konštatovať, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, čo má za následok jeho úspech v konaní. Prejednacia zásada teda predstavuje istý stimul pre účastníkov konania, pretože v prípade, ak zostanú pasívni a nepreukážu svoje tvrdenia, môže im to priniesť negatívne dôsledky v konaní, napríklad prehru v spore. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že odporca je od 8.3.2011 evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, bolo jeho povinnosťou v konaní preukázať svoje tvrdenia o osobných, majetkových, príjmových a výdavkových pomeroch, ktoré súd nemôže považovať za všeobecne známu skutočnosť. Táto povinnosť mu o to viac vzniká v dôsledku jeho návrhu na úpravu výživného na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté alebo nezaopatrené dieťa. Odporca neoznačil také dôkazy, ktoré by preukazovali jediný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nemá príjem, resp. nevytvoril finančnú rezervu z príjmov dosahovaných za posledných 15 rokov napriek tomu, že s pribúdajúcim vekom navrhovateľa mohol očakávať zvýšenie výživného, a nemôže prispievať na výživu navrhovateľa v súdom určenom rozsahu (70 € mesačne), preto odvolací súd na námietky odporcu uvedené v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal, neprihliadol. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť, je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd ďalej konštatuje, že odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.