Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-181-2013.pdf
PDF · 94.72 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/181/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: U. K. P., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v Q., L. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou T.. J. K., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v Q., B. XX proti povinnému: L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., G. XX v konaní o vymoženie 3.114,53 eura s prísl. vedenom pred súdnym exekútorom T.. T. P., T. XX, B. pod sp.zn. EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.12.2011, č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX v spojení s uznesením Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.11.2012, č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 14.12.2011, č.k. XXEr/XXX/ XXXX-XX v spojení s uznesením Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.11.2012, č.k. XXEr/XXX/XXXX- XX (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti 1.122,76 eura.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe a v rozsahu rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. V. B. v Q., č.k. RK-XXX/XX-EK zo dňa 26.4.2010, ktorý zaviazal povinného zaplatiť sumu vo výške 3.114,53 eura spolu s 9 % ročným úrokom od 10.8.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 49,79 eura. Súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa citoval § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 2, § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“) a zistil, že pohľadávka uplatnená v rozhodcovskom konaní vznikla zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 16.1.2008 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.792,47 eura. Celková cena úveru (suma splátok, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy) bola dohodnutá vo výške 3.144,79 eura. Ročná percentuálna miera nákladov bola 61,82 %. Súd prvého stupňa posúdil túto zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere riadiacu sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nakoľko bola uzatvorená medzi dodávateľom na jednej strane, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, ktorý nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Následne súd poukázal na rozhodcovskú doložku nachádzajúcu sa v čl. 18 zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Bod 18.3 zmluvných dojednaní umožňoval povinnému obrátiť sa s ochranou svojich práv na všeobecný súd. Preto mal súd prvého stupňa za to, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, keďže táto nenúti spotrebiteľa riešiť spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní, ale umožňovala spotrebiteľovi uplatniť svoje práva
žalobou na príslušnom súde. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylučuje posudzovanie ceny predmetu plnenia z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Súd preto nepovažoval priznané právo v rozsahu istiny tvoriacej sumu nesplateného úveru, ktorého súčasťou sú aj dohodnuté úroky za plnenie v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. V zmysle bodu 14 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, mal oprávnený v prípade omeškania so splnením akéhokoľvek záväzku povinného právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne (73 % ročne) z výšky splátky, súčasne na zmluvnú pokutu vo výške 5 % ročne z výšky splátky v prípade, ak omeškanie trvá viac ako 15 dní a súčasne na zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z výšky splátky v prípade, ak omeškanie trvá viac ako 30 dní. Navyše nad rámec uvedenej zmluvnej pokuty mal oprávnený nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru za omeškanie dlžníka. Súd prvého stupňa mal za to, že zmluvná pokuta vo výške 1.122,76 eura bola uplatnená na základe absolútne neplatného ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, a to v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenia bodu 14 zmluvných dojednaní spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd konštatoval, že v zmysle tohto bodu dochádza ku kumulatívnemu trestaniu spotrebiteľa za porušenie svojich povinností v prípade jeho omeškania o viac ako 30 dní sankčným úrokom až vo výške 88 % z dlžnej splátky, s právom dodávateľa domáhať sa kumulatívne aj 50 % z nominálnej hodnoty úveru. Predmetná zmluva neobsahovala žiadne obdobné sankcie pre prípad porušenia povinností dodávateľa. Súd mal za to, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, je v časti, v ktorej zaväzoval povinného na úhradu zmluvnej pokuty v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Preto v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia v časti zmluvnej pokuty vo výške 1.122,76 eura.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 92,02 eura.
Oprávnený v odvolaní citoval § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku) je daný a vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného a v súlade s dobrými mravmi. Podľa oprávneného súd sa pre prekážku veci rozhodnutej môže zaoberať len samotným plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom a neprislúcha mu právo preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Uviedol, že postup súdu, kedy sa zaoberá zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je postupom v rozpore so zákonom, resp. jeho obchádzaním, keďže exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať, nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť. Ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúša zaviesť, nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení, či porušením čl. 46 Ústavy SR. Ďalej uviedol, že výlučným dôvodom pre vznik a uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu bolo v danom prípade omeškanie dlžníka (povinného) so splácaním úveru. Zmluvná pokuta teda vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu - splatenie dlhu v splátkach. Povinný sa dostal do omeškania so splácaním úveru napr. pri splátke č. 9, 10 a 12 atď., pričom splátku č. 16 splatil len čiastočne a splátky č. 17 a nasledujúce neuhradil ani čiastočne. Ku dňu podania žaloby (7.4.2010) bol povinný v omeškaní so splátkou č. 15 splatnou dňa 14.4.2009 viac ako 11 mesiacov, so splátkou č. 16 splatnou dňa 14.5.2009 viac ako 10 mesiacov atď. Zo znenia čl. 14 vyplývalo, že výška zmluvnej pokuty závisela výlučne od doby trvania porušovania povinnosti zo strany dlžníka. Tým, že súd bral do úvahy len celkovú sumu zmluvných pokút a na základe toho exekúciu čiastočne zastavil, postavil neplnenie povinností dlžníka na rovnakú úroveň, ako riadne plnenie zmluvy. Zároveň neuviedol, prečo za neprimeranú považoval aj zmluvnú pokutu podľa č. 14.1 zmluvy, ktorá predstavovala sankciu 0,21
eura za každý deň omeškania. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd prvého stupňa podľa oprávneného vychádzať z porovnania výšky sankcie a významu zabezpečenej povinnosti. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v danom prípade neaplikoval tzv. moderačné právo súdu a nezhodnotil možnosť jeho aplikácie. Záverom namietal, že súd prvého stupňa svojím rozhodnutím zavádza neprijateľný stav, kedy legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému žiadne sankcie za omeškanie.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a posúdenie výšky zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky.
S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza:
Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 16.1.2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 54.000,00 Sk (1.792,47 eura), ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 30 mesačných splátkach po 3.158,00 Sk (104,83 eura) /ďalej len „zmluva o úvere“/. V danom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 26.4.2010, sp. zn. RK-XXX/XX-EK vydaný rozhodcom T.. V. B., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.7.2010 a vykonateľnosť dňa 7.7.2010.
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 ZoRK, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.
Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje
problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom A. SL. Podobne Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24.02.2011, sp. zn. IV. ÚS XX/XXXX-XX uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“ Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinná sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.
Exekučný súd otázku, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené resp. či nie je v rozpore s dobrými mravmi posudzuje ako otázku predbežnú, t.j. predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.
Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a ZoRK.
Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.
V posudzovanom prípade článok 14 zmluvných dojednaní zmluvy o úvere upravoval Sankcie, podľa ktorých: V prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania. V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac ako 15 dní po termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v čl. 14 ods. 14.1 tejto zmluvy o revolvingovom úvere úhradu zmluvnej pokuty vo výške 5 % z výšky dlžnej splátky. V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac ako 30 dní po termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v čl. 14 ods. 14.1 tejto zmluvy o revolvingovom úvere úhradu zmluvnej pokuty vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky. V prípade akéhokoľvek porušenia tejto zmluvy o revolvingovom úvere špecifikovaného v čl. 13 ods. 13.1 je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1 a 14.2 úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V danom prípade oprávnený na základe zmluvy o úvere poskytol povinnému úver vo výške 1.792,47 eura, pričom tento bol podľa ustanovenia čl. 14 zmluvných dojednaní v prípade omeškania so splnením svojho peňažného záväzku povinný uhradiť oprávnenému zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná kumulatívne. Povinný sa totiž zaviazal v prípade omeškania s úhradou splátky uhradiť oprávnenému za každý deň omeškania 0,2 % z výšky omeškanej splátky, čo predstavuje 73 % ročne. V prípade omeškania s úhradou splátok po dobu 15, príp. 30 dní sa povinnému nad rámec uvedenej zmluvnej pokuty kumulovali ďalšie zmluvné pokuty, a to postupne vo výške 5 %, následne 10 % zo sumy splátok, príp. 50 % z nominálnej výšky úveru. Týmto spôsobom vypočítaná zmluvná pokuta popri výške úveru predstavovala sumu 1.122,76 eura, ako to oprávnený uviedol v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, ktorý je exekučným titulom.
Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého ustanovenie čl. 14 zmluvných dojednaní zmluvy o úvere je v zmysle vyššie uvedeného neprijateľnou podmienkou v zmluve o úvere, nakoľko táto určovala povinnému ako spotrebiteľovi povinnosť, aby v prípade nesplnenia svojho záväzku zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu. Ako také je preto uvedené ustanovenie podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Absolútna neplatnosť znamená, že na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol a tento právny úkon ani nevyvoláva právne následky. A preto aj rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol v časti výšky zmluvnej pokuty v sume 1.122,76 eura vydaný v rozpore so zákonom. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti 1.122,76 eura zamietol. Keďže uvedené ustanovenie je absolútne neplatné, nemožno oprávnenému priznať ani časť dohodnutej zmluvnej pokuty a uplatniť tak moderačné právo súdu.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.