Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-81-2013.pdf
PDF · 104.14 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/81/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti o maloleté deti T.: V., nar. XX. XX. XXXX, T., nar. XX. XX. XXXX a T., nar. XX. XX. XXXX, maloleté deti bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo ako opatrovníkom, deti rodičov - matky: T. T., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. P. č. XX, prechodne bytom B., O. č. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Centrom právnej pomoci, so sídlom Bratislava, Námestie slobody 12, IČO: 30 798 841, adresa pre doručovanie Centrum právnej pomoci - Kancelária Tvrdošín, so sídlom Tvrdošín, ul. Školská č. 165/2 a otca: R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. X. č. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti a o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté deti, o odvolaní otca detí a Ing. R. T. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 9P/90/2012-74 zo dňa 24. apríla 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolanie Ing. Marty Skorušovej o d m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej V. T., nar. XX. XX. XXXX, sumou 120 eur mesačne, maloletej T. T., nar. XX. XX. XXXX, sumou 110 eur mesačne a maloletého T. T., nar. XX. XX. XXXX, sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 09. 2012.
Otec maloletých ďalej zaviazal k povinnosti zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 01. 09. 2012 do 24. 04. 2013 (t.j. osem mesiacov) na maloletú V. T., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 200 eur, maloletú T. T., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 120 eur a maloletého T. T., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 320 eur, k rukám matky maloletých pričom zameškané výživné spolu vo výške 640 eur, ktoré zameškané výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur mesačne splatnými spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná spolu s bežným výživným za prvý mesiac nasledujúci po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celé zameškané výživné. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/141/2010-68 zo dňa 20. 06. 2011 v časti určenia výživného. Vo zvyšnej časti návrh matky maloletých zamietol. Návrh otca maloletých detí na zníženie výživného zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že na strane maloletých detí ako aj ich rodičov došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ ide o maloleté deti V., nar. XX. XX. XXXX, mala v roku 2011, kedy bolo určené výživné, 5 rokov a navštevovala MŠ, v súčasnosti navštevuje prvý stupeň základnej školy. T., nar. XX. XX. XXXX, mala 4 roky, navštevovala MŠ, rovnako v súčasnosti navštevuje MŠ, je predškoláčka. T., nar. XX. XX. XXXX, mal 2 roky, bol v starostlivosti matky, v súčasnosti rovnako ako mal. T. navštevuje materskú školu. Z uvedeného vyplýva, že u maloletých došlo k zmene pomerov minimálne v súvislosti s ich nástupom do základnej školy či predškolského zariadenia.
K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá bola v roku 2011, kedy bolo určené výživné, na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavky na deti spolu vo výške 230,19 eur. Matka žila u rodičov, kde sa podieľala na finančných výdavkoch domácnosti a hradila 1/3 elektriny vo výške 25 eur mesačne a príspevok na palivové drevo 20 eur mesačne. V súčasnosti je matka nezamestnaná, na predĺženej rodičovskej dovolenke, pričom jej jediným príjmom sú prídavky na 3 maloleté deti vo výške cca 67 eur a mzda z dohody o pracovnej činnosti vo výške cca 30 eur až 35 eur. Matke bol súdom priznaný nárok na príspevok na výživu rozvedenej manželky, odporca - otec jej však tento zatiaľ nezaplatil. Matka v súčasnosti žije s mal. deťmi v 1-izbovom byte, pričom v súvislosti so samostatným bývaním sa zvýšili výdavky matky ako vyplýva z výpisov z účtu matky, ktorá hradí nájomné 170 eur, okrem toho hradí výdavky na stravu 200 eur, drogériu a hygienické potreby 35 eur, oblečenie 60 eur, spolu 465 eur. Na jedného člena tak predstavujú výdavky cca 116 eur (465/4) na osobu (t. j. i na maloleté deti - V., T. a T., ktoré výdavky predstavujú výdavky na ich výživu). V súvislosti s dochádzkou mal. T. do MŠ boli preukázané výdavky vo výške 25 eur mesačne (obedy) a maloletého T. vo výške 35 eur (obedy 25 eur + poplatok za škôlku 10 eur).
Na základe vykonaného dokazovanie mal súd zároveň preukázané, že k zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorého priemerný čistý mesačný príjem v čase uzavretia rodičovskej dohody, ktorej predmetom bolo i výživné, predstavoval 380 eur. Býval v hoteli, kde platil nájomné 200 eur, ďalšie výdavky mal v súvislosti s pôžičkami a dlhmi vo vzťahu k jeho závislosti na automatoch. V súčasnosti je otec maloletých zamestnaný ako vodič autobusu u zamestnávateľa Veolia Transport Nitra, a. s., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca 741,66 eur. Súd mal zároveň preukázané, že otec detí má možnosť privyrobiť si i na „fuškách“ ako vodič zájazdov. Otec maloletých v súčasnosti žije spolu so svojou priateľkou, ktorá má príjem cca 410, eur a jej dvoma maloletými deťmi, pričom pokiaľ ide o výdavky, z príjmu otca sa hradí výlučne nájomné vo výške 225 eur, pričom ostatné výdavky sa hradia z príjmu jeho súčasnej priateľky. Pokiaľ ide o dlhy, na ktoré v priebehu konania poukazoval otec maloletých, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tieto dlhy mal otec maloletých už v čase konania o rozvode, teda v čase rozhodovania o výživnom. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ ide o dlhy otca, vo vzťahu k týmto podstatné zmeny nenastali.
Okresný súd konštatoval, že na strane maloletých detí nastala podstatná zmena pomerov v súvislosti s nástupom do predškolského zariadenia či základnej školy, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Vychádzajúc z výdavkov na najmladšieho T., celkové náklady na výživu, ošatenie, výchovný proces a starostlivosť o domácnosť predstavujú minimálne sumu 152 eur (117 eur bývanie, strava a hygiena + 25 eur strava v MŠ + 10 eur poplatok za MŠ), pričom je zrejmé, že výdavky na mal. T. a V. vzhľadom na ich vyšší vek nemôžu byť nižšie, práve naopak. Keďže matka časť svojej vyživovacej povinnosti spláca osobnou starostlivosťou o mal. deti a domácnosť, teda v naturálnej podobe, preto aj keď rodičia majú rovnakú vyživovaciu povinnosť, súd stanovil rozsah vyživovacej povinnosti matky nižší, v rozsahu približne jednej tretiny, a u otca v rozsahu približne dvoch tretín. Súd tak otcovi určil výživné na mal. T. vo výške 100 eur mesačne. Primerane k určenému výživnému na maloletého T. potom súd určil výživné na maloletú T. vo výške 110 eur, vzhľadom na skutočnosť, že maloletá je v súčasnosti už predškoláčkou, s čím sú zvýšené výdavky i v súvislosti s prípravou na nástup do ZŠ a na maloletú V. vo výške 120 eur, keďže vo vzťahu k nej sú nepochybne výdavky vyššie, vzhľadom na skutočnosť, že táto je v súčasnosti už žiačkou ZŠ, čo si vyžaduje rovnako zvýšené výdavky na oblečenie i učebné pomôcky. Súd mal zato, že výživné v tejto výške je primerané odôvodneným potrebám mal. detí ako aj schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pri určení výšky výživného súd zároveň prihliadol na to, že otec na rozdiel od matky nevenuje každodennú osobnú starostlivosť mal. deťom a domácnosti detí, a teda má možnosť venovať čas, ktorý matka venuje výchove, zvýšeniu si príjmu. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti otca maloletých ako aj jeho ostatné majetkové pomery, predovšetkým exekúcie, ktoré sú voči nemu vedené, súd na tieto výdavky v zmysle § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) neprihliadal. Ide o výdavky, ktoré jednak nie sú nevyhnutné a ktoré ani nemôžu byť na ujmu mal. detí. Uvedené dlhy súvisia s hráčskou minulosťou otca maloletých, pričom na ľahkovážnosť a nezodpovednosť otca maloletých nemožno pri posudzovaní jeho možností a schopností prihliadať. Mal. deti nemôžu za tieto dlhy, a teda tieto im ani nemôžu byť na ujmu. Je potrebné si uvedomiť, že prvoradou povinnosťou každého rodiča je postarať sa predovšetkým o výživu svojich mal. detí a až následne prichádzajú ostatné záväzky. Uvedené vyplýva i z citovaného ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné na mal. deti má prednosť pred ostatnými výdavkami. Rodičia majú zo zákona povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojich maloletých detí (§ 28 Zákona o rodine), a teda ich povinnosťou je venovať všetky sily čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších odôvodnených potrieb detí podľa svojich faktických možností a schopností. Odôvodnenosť potrieb detí zároveň vyžaduje, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Výživné pre dieťa pritom slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a zdravý vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné potreby a pod.).
Pokiaľ ide o účinnosť zmeny výživného súd túto s poukazom na us. § 77 ods. 1 Zákona o rodine stanovil v súlade s návrhom matky od 01. 09. 2012, i keď návrh bol podaný na súde až dňa 04. 10. 2012, keď je zrejmé, že matka sa v danej veci obrátila najskôr na Centrum právnej pomoci, a to už dňa 13. 08. 2012, pričom matke bol priznaný nárok na poskytovanej právnej pomoci. Je teda zrejmé, že matka podnikla prvé kroky v súvislosti s podaným návrhom už dňa 13. 08. 2012. Vzhľadom k tomu vzniklo otcovi za obdobie od septembra 2012 do apríla 2013 zameškané výživné (keďže výživné za apríl malo byť zaplatené do 15. 04.), t. j. za 8 mesiacov zameškané výživné spolu v sume 640 eur. Otec platil na mal. V. 95 eur x 8 mesiacov = 760 eur, mal platiť 120 eur x 8 mesiacov = 960 eur, potom 960 - 760 = 200 eur, na maloletú T. rovnako platil 95 eur x 8 mesiacov = 760 eur, mal platiť 110 eur x 8 mesiacov = 880 eur, potom 880 - 760 = 120 eur. Na maloletého T. platil 60 eur x 8 mesiacov = 480 eur, mal platiť 100 eur x 8 = 800 eur, potom 800 - 480 = 320 eur, v sume 640 eur. Zameškané výživné súd otcovi s prihliadnutím na jeho výšku a otcovu momentálnu finančnú situáciu umožnil uhradiť v mesačných splátkach po 30 eur, splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade ak otec neuhradí, čo i len jednu splátku zameškaného výživného, stane sa splatným celé zameškané výživné.
S poukazom na § 78 ods. 1 Zákona o rodine súd týmto rozsudkom zároveň zmenil predchádzajúce rozhodnutie o určení výživného voči mal. deťom - rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/141/2010-68 zo dňa 20. 06. 2011.
Keďže matka žiadala zvýšiť výživné na maloletú T. na sumu 120 eur a maloletého T. na sumu 110 eur, vzhľadom na to, že súd výživné na maloletú T. zvýšil len na sumu 110 eur a maloletého T. na sumu 100 eur, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Rovnako súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď dospel k záveru, že na strane výživou oprávnených ako aj výživou povinných osôb došlo k zmene skutočností, odôvodňujúcich nie zníženie, ale zvýšenie výživného na maloleté deti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal otec detí odvolanie. Žiadal odvolací súd, aby zmenil rozsudok okresného súdu a návrh a zvýšenie výživného zamietol.
Otec v odvolaní namietal, že sudkyňa nebrala do úvahy jeho potreby na slušné živobytie, na zabezpečenie bývania, stravy, slušného oblečenia, ktoré ako vodič verejnej dopravy musí mať. Uviedol že v súčasnej dobe je vo výkone trestu pre neplatenie výživného, za výživné z prvej polovice roku 2012. Návrh matky považoval za účelový a nie je v záujme maloletých detí. Uvádzal, že matka detí berie výživné ako jediný zdroj príjmu a platí z týchto peňazí aj nájom bytu. Pokiaľ je mu známe, tak výživné má byť pre potrebu detí ako sú škola, škôlka, oblečenie, potraviny, drogéria a pod. Z týchto financií profituje matka maloletých detí, pretože sa nedokáže postarať sama o seba.
Pokiaľ súd poukazuje na jeho gamblerskú minulosť uvádzal, že odkedy je rozvedený, tak už nehral. Pokiaľ sa mu v minulosti podarilo vyhrať, profitovala z toho celá rodina, aj matka maloletých detí, čo
v konaní nespomenula. Žiadal, aby návrh na zvýšenie výživného bol zamietnutý alebo aspoň konanie prerušené do doby kým sa mu nepodarí znovu zamestnať.
Proti rozsudku podala odvolanie matka povinného otca Ing. R. T..
Matka maloletých detí zastúpená Centrom právnej pomoci vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Považovala rozsudok za správny a návrh otca na zníženie výživného za nedôvodný. Poukázala na vykonané dokazovanie, z ktorého bolo preukázané, že otec maloletých detí pristupoval vždy ľahkovážne k plneniu svojej vyživovacej povinnosti voči trom maloletým deťom, keď im neprispieval na výživu riadne a včas ani v období keď dosahoval stabilný príjem zo zamestnania. Tiež deťom nedal nič nad rámec výživného, napr. vecné dary pri príležitosti narodenín, menín, Vianoc a pod. Od júna 2012 deti nenavštívil, ani im netelefonoval. Z jeho výsluchu vyplynulo, že uprednostnil uhrádzanie iných záväzkov, splácanie dlhov z minulosti, zakupovanie tabakových výrobkov, a to pred uhrádzaním výživného. V dôsledku svojho nezodpovedného správania sa z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti dostal do výkonu trestu odňatia slobody.
Namietala tvrdenie otca, že profituje z výživného, ktoré je jediným zdrojom jej príjmu. Uvádzala, že od 02. 04. 2013 je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej nebola doposiaľ vyradená, pričom si aktívne hľadá zamestnanie a pokúša sa uplatniť na trhu práce. Práve osobná starostlivosť o deti ju výrazne limituje v nástupe do mnohých zamestnaní, kde je viaczmenná prevádzka, nakoľko maloletých musí ráno vypraviť do školy a po návrate z nej sa o nich ďalej starať, učiť sa s nimi a pod. Matke maloletých nemá kto pomôcť s osobnou starostlivosťou o deti v prípade jej odchodu do zamestnania. Preto sa snaží hľadať prácu aspoň v čase od 07.00 do 16.00 hod kedy sú maloleté deti v škole, kde za týchto podmienok sa jej podarilo nájsť si zatiaľ len prácu ako upratovačka na dohodu v meste kde s deťmi býva. Z tejto práce dosahuje príjem asi 35 eur mesačne. Za touto prácou dochádza 2x týždenne pešo na druhý koniec mesta, kde len cesta jej trvá asi 30 minút.
V závere vyjadrenia poukázala na to, že otcovi zaslala tlačivo na poukazovanie výživného do VÚTOS.
Opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca detí písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom podaným na Okresnom súdu Námestovo dňa 10. 04. 2012 podal otec návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti T., V. a T. T. z dôvodu, že mu to nedovoľuje jeho ekonomická situácia a je ochotný platiť na všetky 150 eur mesačne. Jeho čistý mesačný príjem za obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 05. 2012 predstavuje 308,54 eur. Z tejto sumy spláca pôžičky, ktoré mal spolu s matkou maloletých detí. Po odpočítaní výživného na deti mu zostáva 58,54 eur na mesiac.
Dňa 04. 10. 2012 na Okresnom súde v Námestove podala matka maloletých detí návrh na zvýšenie výživného na maloletú V. zo sumy 95 eur na sumu 120 eur mesačne, maloletú T. zo sumy 95 eur na sumu 120 eur mesačne a na maloletého T. zo sumy 60 eur na sumu 110 eur mesačne. Poukázala na zmenu pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom spočívajúcu v tom, že maloletá T. a T. nastúpili od 01. 09. 2012 do MŠ a maloletá V. do 1. ročníka ZŠ. Uvádzala že bola do mesiaca august 2012 na MD s maloletým T. a bol jej vyplácaný rodičovský príspevok mesačne 194,70 eur. Nakoľko je na predĺženej MD, od mesiaca september 2012 prišla tak o jednu zo zložiek príjmu. Tým poukázala na zmenu pomerov aj na jej strane.
Prvostupňový súd vo veci vykonal podrobné dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24. 04. 2013. Výživné na maloleté deti zvýšil ale nie v sumách ako to žiadala matka, mal preukázanú zmenu pomerov na strane maloletých detí ako aj na strane matky a otca, ktorého príjem bol jeho zamestnávateľom vyčíslený mesačne 741,66 eur.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri skúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca detí nie je dôvodné.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom v odvolaní sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal už prvostupňového súd, ktorého závery si odvolací súd osvojil. Keďže odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je vecne správne, v bližších podrobnostiach vzhľadom na uvedené konštatovanie naň odvolací súd aj poukazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Odvolací súd sa stotožnil so závermi rozhodnutia okresného súdu v tom smere, že u otca maloletých detí nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti, a to zníženie výživného na maloleté deti. Naopak, v konaní bolo nesporne preukázané, že došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného, a preto zo zhora uvedených dôvodov sa odvolací súd s rozsudkom okresného súdu v plnom rozsahu stotožnil a podľa § 219 ods. 1 O. s. p. tento potvrdil v plnom rozsahu.
Podľa ust. § 224 ods. 1, § 146 ods. 1 O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledky ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.) preto odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Pokiaľ proti rozsudku okresného súdu zo dňa 24. 04. 2013 podala odvolanie Ing. R. T., odvolací súd jej odvolanie odmietol ako podané osobou, ktorá na odvolanie nebola oprávnená, lebo nie je účastníčkou konania. V danej veci týkajúcej sa zvýšenia, resp. zníženia výživného na maloleté deti sú účastníkmi konania len matka detí, otec detí a maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .