Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_9P-103-2011.pdf
PDF · 123.46 KB
No categories available
9P/103/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd K., v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci navrhovateľky Y. V., rod. O., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko K., občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenou JUDr. Romanom Hriadelom, advokátom so sídlom v Žiline, Sad SNP 669/6, proti odporcovi Ľ. V., rod. V., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Ž., H.. V.. F.. Z. Č.. XXX/XX, adresa na doručovanie písomností Ž., H.. L.. F. Č.. XXXX/X, občana Slovenskej republiky, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom M. V.M., nar. XX. X. XXXX a O. V., nar. XX. X. XXXX, obidve trvalé bydlisko Ž., H.. L.. F. Č.. XXXX/X, občianky Slovenskej republiky, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 27. 9. 2013, takto
rozhodol:
M a n ž e l s t v o účastníkov konania: navrhovateľky Y. V., rod. O., nar. XX. X. XXXX a odporcu Ľ. V., rod. V., nar. XX. X. XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa XX. X. XXXX v Ž., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ž., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, sa
r o z v á d z a .
Súd maloleté deti M. V., nar. XX. X. XXXX a O. V.Í., nar. XX. X. XXXX,
z v e r u j e
na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky Y. V., nar. XX. X. XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec Z. V., nar. 15. 6. 1972, je povinný prispievať na výživu maloletej M. V. sumou 130 (stotridsať) EUR a na výživu maloletej O. V. sumou 90 (deväťdesiat) EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí.
Rodičia nepožiadali o ú p r a v u s t y k u otca s maloletými deťmi.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka Y. V. sa návrhom. doručeným súdu dňa 10.09.2012 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo, uzavreté s odporcom Ľ. V., nar. 15. 6. 1972, ktoré bolo uzavreté dňa XX. X. XXXX v Ž., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ž., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX.
Navrhovateľka súčasne navrhla upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že budú zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej M. sumou 180 Eur a maloletej O. sumou 140 EUR mesačne.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, avšak v rámci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nesúhlasil s výškou matkou navrhovaného výživného na maloleté deti na čas po rozvode. Navrhol výživné pre maloletú M. 70 EUR a maloletú O. 50 EUR.
Navrhovateľka - matka vo výpovedi na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva. Ich manželstvo nebolo dobré už od samého začiatku.
Vo výpovedi podrobne popísala, ako sa nasťahovali sa do domu, kde bývala jej stará matka. Manželstvo uzavrela z dôvodu, že sa bála sama zostať sama s dieťaťom. Manžel ešte pred uzavretím manželstva chodieval hrávať diskotéky a prichádzal domov pod vplyvom alkoholu. Vyčítala a netolerovala mu to. Zo začiatku mali problémy iba kvôli alkoholu.
Pred narodením druhého dieťaťa napísala žiadosť o rozvod, túto žiadosť nepodala na súd z dôvodu, že zostala tehotná. Manžel po narodení druhej dcéry stále pil viac a viac. Pozýval k nim kamarátov, partie do domu. Stalo sa, že prišla z práce domov, manžel bol opitý v posteli a jej dcéra v podkroví ležala v posteli s jeho kamarátom. Manžel povedal, že ju tam nechal spať, lebo ju bolelo brucho, aby tam nebola sama. Potom začali hádky, napádanie.
Asi posledné 4 roky bol najhorší stav, kedy boli ich hádky takmer dennodenne. Deti boli veľakrát pri týchto hádkach prítomné, čo na nich nepriaznivo vplývalo. Zo začiatku to boli len slovné hádky, neskôr aj fyzické útoky manžela voči nej, ona sa iba bránila. Tieto fyzické útoky začali asi pred rokom. Na manžela podala viaceré trestné oznámenia, napadnutia boli riešené ako priestupky. V spoločnej domácnosti však už nebývajú asi od začiatku roku 2013. Peniaze jej dáva iba na výživné - 100 EUR na obidve deti a na domácnosť 80 EUR - na zaplatenie bytu. Podľa jej názoru nie je možné, že by sa ich manželstvo obnovilo, a že by mohlo aj v budúcnosti plniť spoločenský účel.
Maloleté deti navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti, deti bývajú stále s ňou v spoločnej domácnosti, nikdy nebývali s otcom a neboli mu ani zverené. Do týždňa navštevuje deti 2-3 krát.
Na styku otca s maloletými deťmi sa vedia dohodnúť.
Výživného pre maloleté deti navrhla určiť pre maloletú M. v sume 180 EUR a na výživu O. 140 EUR mesačne od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k matkiným rukám.
Navrhovateľka pracuje v Mestskej krytej plavárni ako plavčíčka. Ide o riadny pracovný pomer. Čistý mesačný príjem má asi 500 EUR. Toho času je dlhodobo práceneschopná a poberá nemocenské dávky vo výške 420 EUR. Iný príjem nemá, je nemajetná.
Jej osobné výdavky sú nasledovné: za bývanie vrátane služieb spojených s bývaním vynaloží 120 EUR mesačne, na stravu asi 150 EUR, na oblečenie asi 30 až 40 EUR, na hygienické a iné základné potreby 40 EUR, na telefón 35 EUR, na lieky asi 50 EUR mesačne. Má bezlepkovú diétu, takže má zvýšené náklady aj so stravovaním.
Výdavky spojené s výchovou a výživou maloletej M. sú nasledovné: strava asi 50 EUR mesačne, oblečenie 50 EUR mesačne, základné a hygienické potreby 20 EUR, doprava do školy 40 EUR mesačne, školské pomôcky na začiatku školského roka v sume 150 EUR, poplatky v škole vo výške 60 EUR.
Dcéra navštevuje 1. ročník strednej školy. Venuje sa fotografovaniu, s čím má náklady asi 10 EUR mesačne. Jej zdravotný stav je dobrý.
Čo sa týka výdavkov s výchovou a výživou maloletej O., tie sú nasledovné: strava 40 až 50 EUR, oblečenie asi 15 EUR mesačne, základné a iné hygienické potreby 5 EUR. Navštevuje 3. ročník základnej školy, v tej súvislosti zaplatila za školské pomôcky 100 EUR. Jej zdravotný stav je dobrý. Nevenuje sa takým mimoškolským aktivitám, s ktorými by boli spojené finančné náklady.
Odporca - otec vo úvodnej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí.
Vo výpovedi podrobne popísal ich vzťah, ešte v čase, keď bývali v spoločnej domácnosti. Uviedol, že mali finančné problémy, navrhovateľka mala byť závislá na hre na automatoch a iných hazardných hrách. Narobila dlhy, ktoré musí splácať. Manželka nevie hospodáriť. Pre dlhy, ktoré narobila, rozpredávala spoločný majetok. Často sa s navrhovateľkou hádali, a to aj pred maloletými deťmi.
Na nasledujúcom pojednávaní potvrdil, že už manželkou nebývajú v spoločnej domácnosti, manželka ho z domu vyhodila, vymenila zámky. Manželstvo podľa jeho názoru v súčasnej dobe už neplní svoj spoločenský účel a nie je ani v záujme maloletých detí. Preto s rozvodom manželstva súhlasil.
Súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a navrhol výživné pre maloletú M. vo výške 70 EUR a pre maloletú O. vo výške 50 EUR.
Styk s maloletými deťmi nenavrhol upraviť, pretože sa s manželkou vedia dohodnúť.
Odporca - otec ďalej vo výpovedi uviedol, že dňa 29.04.2013 ukončil pracovný pomer vo firme Mobis, kde pracoval ako manipulačný pracovník s čistým mesačným príjmom asi 450 EUR. Pracovný pomer bol ukončený uplynutím skúšobnej doby. Po skončení tohto pracovného pomeru sa nezaevidoval na úrade práce, pretože pracoval na dohodu v Dome odborov v Žiline, kde mal príjem 650 EUR v čistom. Od 1.8.2013 je evidovaný na úrade práce. Podporu v nezamestnanosti nepoberá, lebo nemá odpracované tri roky. Sociálne dávky nepoberá, lebo je ženatý a manželka má príjem. Iný príjem nemá.
S deťmi sa stretáva do týždňa 3 - 4 krát, niekedy každý deň. Keď sa s nimi stretne, idú na celodenné výlety. V máji kúpil dcére korčule. V auguste 2013 kúpil O. topánky za 5 EUR a obed, keď boli na výletoch. Cez prázdniny si O. skoro každý víkend brával k sebe. M. kúpil oblečenie asi v auguste 2013, celkovo za 20 EUR. Chodí s ňou niekedy na obed, na hokej.
V súčasnosti býva s bratom v 4-izbovom byte, ktorý patrí jeho bratovi. Býva s nimi ešte ich matka, ktorá je vážne chorá, je imobilná. Stará sa o ňu s bratom. V súčasnosti pracuje na dohodu od 15.9.2013 - s kolegom. Predmetom dohody je osvetľovanie a ozvučovanie kultúrnych podujatí. Zatiaľ mu kolega nič nezaplatil a ani výšku zárobku neuviedol. Finančne mu pomáha brat, aj matka.
Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej M. a O. nemá. Jeho zdravotný stav je dobrý. Má strednú školu elektrotechnickú. V tejto oblasti pracoval 23 rokov.
Jeho osobné mesačné výdavky sú nasledovné: bratovi dáva za bývanie 50 EUR, na stravu vynaloží asi 200 EUR, za oblečenie asi 60 EUR mesačne, na hygienické a iné základné potreby 40-50 EUR, za telefón platí 47 EUR mesačne. Výživné platí na obidve deti 120 EUR. Iné osobné výdavky nemá.
Skutočnosti, ktoré uvádzal vo výpovedi pri určení výživného pre maloleté deti na čas do rozvodu, sa nezmenili.
Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že v prípade, že bude manželstvo rozvedené, navrhuje deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a uložiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú M. vo výške 120 EUR a na maloletú O. vo výške 80 EUR.
Súd vykonal na pojednávaní nasledovné listinné dôkazy:
Zo sobášneho listu vyplýva, že navrhovateľka a odporca uzavreli dňa XX. X. XXXX v Ž. manželstvo, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Ž., zväzok XX, ročník 2000, strana XXX, poradové číslo 153.
Z rodných listov vyplýva, že sa navrhovateľke a odporcovi narodila dňa 16. 6. 1998 maloletá dcéra M. a dňa 15. 5. 2005 maloletá dcéra O..
Zo správy Domu odborov, spol. s r.o., vyplýva, že odporca u nich pracuje na základe celoročnej objednávky na základe živnostenského listu ako osvetľovač a ozvučovač kultúrnych a spol. akcií s príjmom za obdobie:
· od 02/2012 do 07/2012 spolu v sume 2 223 EUR (priemerný mesačný príjem vo výške 370,50 EUR), · od 09/2012 do 10/2012 spolu v sume 546 EUR (priemerný mesačný príjem v sume 273 EUR), · od 11/2012 do 03/2013 spolu v sume 669,28 EUR (priemerný mesačný príjem v sume 133,86 EUR), · od 04/2013 do 07/2013 spolu v sume 852,27 EUR (priemerný čistý mesačný príjem v sume 213,07 EUR).
Za obdobie od 10/2011 do 11/2012 bola odporcovi ako živnostníkovi spoločnosťou WAE SK, s.r.o., vyplatená odmena v sume 4 745,75 EUR (priemerný mesačný príjem v uvedenom období v sume 338,98 EUR).
Čistý priemerný mesačný príjem v spoločnosti McROY Slovakia, a.s., odporcu za obdobie od 01/2013 do 08/2013 je 140,37 EUR.
Zo správ Daňového úradu Žilina vyplýva, že:
· príjmy odporcu v roku 2011 boli 7 399,30 EUR, výdavky 3 956,01 EUR, · príjmy odporcu v roku 2012 boli 5 541,50 EUR, výdavky 3 569,79 EUR.
Navrhovateľka mala v spoločnosti C.B.K. spol. s r.o.:
· v období od 03/2012 do 08/2012 čistý príjem spolu v sume 786,43 EUR (priemerný čistý mesačný príjem vo výške 131,07 EUR), · v 11/2012 čistú mzdu v sume 104,28 EUR.
Čistá priemerná mesačná mzda navrhovateľky u zamestnávateľa - Mestská krytá plaváreň Žilina predstavovala za obdobie:
· od 12/2011 do 08/2012 sumu 571,80 EUR, · - od 09/2012 do 10/2012 sumu 559,23 EUR, · - od 11/2012 do 12/2012 sumu 746,30 EUR.
Navrhovateľka bola od 4. 2. 2013 do 13. 2. 2013 OČR a od 15. 2. 2013 do dňa vyhlásenia rozsudku je práce neschopná a za obdobie od 03/2013 do 07/2013 jej bola vyplatená nemocenská dávka celkom v sume 2 138,30 EUR (priemerne mesačne suma 416,76 EUR).
Navrhovateľka je poberateľkou prídavku na dieťa za rok 2012 v sume 45,08 EUR a za rok 2013 v sume 46,20 EUR. _____
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Podľa § 22 § Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 125 OSP, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 132 OSP, súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 154 ods. 1 OSP, je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia. _____
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolíznej opatrovníčky a prečítaním a oboznámením obsahu listín, obsiahnutých v spise.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:
K návrhu na rozvod manželstva:
Navrhovateľka a odporca od začiatku roku 2013 nebývajú v spoločnej domácnosti. Spoločnú domácnosť opustil odporca. Odporca uviedol, že ho manželka - navrhovateľka „vyhodila“. Medzi navrhovateľkou a odporcom pretrvávali niekoľkoročné nezhody, hádky, čo nepriaznivo vplývalo aj na psychický vývoj maloletých detí, ktoré ich konflikty vnímali.
Aj v čase, keď ešte bývali v spoločnej domácnosti, posledné 4 roky ich konflikty gradovali a neboli len verbálne. Odporca na navrhovateľku, ako manželku vo výpovede v podstate nič pozitívne nepovedal, poukazoval iba na jej negatíva, a to paradoxne aj v čase, keď ešte nesúhlasil s rozvodom manželstva.
Ani jeden z manželov v čase rozhodovania súdu, nemá záujem zotrvať naďalej v manželstve.
Navrhovateľka a odporca nestretávajú, spoločne sa nestarajú o maloleté deti a nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, ani spolu nehospodária.
Dlhodobé rozvrátené manželské vzťahy vyvrcholil odchodom manžela so spoločnej domácnosti. V konaní neboli preukázané také skutočnosti, z ktorých by vyplývala možnosť, že sa manželské spolužitie obnoví. Manželstvo je podľa názoru súdu už len formálne. Časté konflikty medzi manželmi zaiste nepriaznivo vplývali najmä na psychický vývoj maloletých detí.
Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že:
· vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, · manželstvo neplní a nemôže plniť svoj účel a · od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, · rozvod manželov nie je v rozpore so záujmami maloletých detí,
a preto ho rozviedol.
K úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode:
Súd pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k rodičov k maloletým deťom, mal na zreteli najlepší záujem maloletých detí - fundamentálne východisko, pri rozhodovaní v tejto časti konania.
Súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľke - matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, čo odporučila aj kolízna opatrovníčka a s čím súhlasil aj otec. Týmto rozhodnutím bude zabezpečená aj kontinuita a stabilita výchovného prostredia maloletých detí, pričom ich stretávanie s otcom nie je limitované.
Z vyjadrení matky a otca vyplynulo, že sa na stretávaní otca s maloletými deťmi vedia dohodnúť, preto súd nerozhodoval v tejto časti osobitným výrokom (dohoda rodičov na výkone ich rodičovských práv a povinností je prioritná).
Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti sa matka stará o maloleté deti, otec ich každý týždeň navštevuje a prispieva navrhovateľke - matke aj na ich výživu sumou 100 EUR mesačne.
Otec je od 1. 8. 2013 evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne sociálne dávky. Od 15. 9. 2013 pracuje na dohodu, podľa jeho vyjadrenia žiaden príjem ku dňu vyhlásenia rozsudku nedostal.
Jeho osobné výdavky (tak ako ich deklaroval), okrem výživného na dve deti (120 EUR) predstavujú sumu cca 400 EUR.
Je celkom samozrejmé, že otec musí finančne uspokojovať aspoň základné životné potreby. Súd preto otcovi neuveril, že nemá žiaden príjem a možno bude mať príjem zo začínajúcej práce na základe dohody o vykonaní práce. Vychádzajúc z pomerov v Slovenskej republike, kde je bežný „pracovný pomer“ bez „zbytočnej administratívy“, súd aplikoval skutkovú domnienku, že otec príjem má, avšak ho nepriznal. V konkrétnom prípade reálny príjem otca považoval za takú právnu skutočnosť, ktorú nie je treba osobitne dokazovať, lebo sa pokladá sa všeobecne známu (notorieta). Základné výdavky na uspokojovanie bazálnych životných potrieb má každý človek, pričom nebolo preukázané, že otec by žil v chudobe. Je to zdravý muž, bez známok podvýživy a primerane ošatený a štandardne socializovaný.
Súd poukazuje aj na to, že otec v minulosti často využíval príjem na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo aj vo výpovedi potvrdil, že bude mať (má) príjem práve z takejto činnosti. Jeho stav je dobrý a má vyštudovanú strednú školu elektrotechnickú, vrátane praxe. Priemerná mesačná mzda v tomto odvetví predstavovala v roku 2013 podľa Štatistického úradu SR cca 700 EUR brutto. Sám otec uviedol, že pred tým, ako sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie, mal príjem cca 500 EUR netto (príjem z pracovného pomeru + príjem na základe dohody o vykonaní práce).
Súd preto vychádzal (napriek tomu, že otec je v súčasnosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie) z princípu potencionality príjmov v rozsahu cca 500 EUR. Práve tento inštitút výrazne chráni oprávnené osoby (maloleté deti) tým, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané (aktuálne), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Súd preto vychádzal z príjmov, ktoré otec dosahoval pred stratou zamestnania.
Súčasne mal však na zreteli aj to, aby určenie výšky vyživovacej povinnosti otca, existenčne (sociálne) neohrozilo tak, že by nebol schopný, v čo najkratšom čase, obnoviť svoj finančný príjem. Ani súčasný (nepriaznivý) stav na trhu práce v Slovenskej republike, nezbavuje otca, riadne a včas plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Matka je dlhodobo práceneschopná, poberá nemocenské dávky asi 420 EUR.
Výdavky spojené s výchovou a výživou maloletej M. sú celkovo asi 220 EUR, navštevuje 1. ročník strednej školy. Venuje sa fotografovaniu, s čím má náklady asi 10 EUR mesačne.
Výdavky s výchovou a výživou maloletej O. predstavujú celkovo sumu asi 160 EUR. Súd niektorý výdavky, ktoré uviedla matka zreálnil, napríklad výdavky na stravu 40 Eur mesačne sú celkom zrejme podhodnotené.
______
Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa určovalo len voči jednému z nich.
Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená na tzv. „objektivizácii výživného“, súd vychádzal pri určení výšky výživného zo všeobecných kritérií, a to:
· odôvodnené potreby oprávnených detí, · schopnosti, možnosti a majetkových pomery rodičov, · práva detí podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne · prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará,
ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, zobral do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí. Súčasne súd prihliadol aj na to, že navrhovateľka - matka sa o maloleté deti osobne stará.
Je pravdou, že otec je v súčasnosti evidovaný na úrade práce, avšak je jeho prvoradou povinnosťou zamestnať sa, zabezpečiť príjem, aby si aspoň platením výživného, plnil svoju elementárnu zákonnú povinnosť.
Rodinné prídavky na maloleté dieťa sú štátne dávky, určené výlučne deťom, preto ich súd nezahrnul do príjmov matky - navrhovateľky.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že určené výživné na maloletú M. v sume 130 EUR mesačne a na maloletú Nikolu v sume 90 EUR mesačne zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí.
V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje aj na to, že matka sa o maloleté deti osobne stará a otec pravidelne neposkytuje deťom relevantnejšie vecné plnenia.
Za podstatnú zmenu pomerov (oproti stavu, keď súd rozhodoval v predchádzajúcom konaní o výške výživného - november 2012), považoval súd:
· opustenie spoločnej domácnosti otcom, z čoho vyplynula podstatná zmena výdavkov matky - napríklad sama musela uhrádzať náklady spojené s bývaním, na ktorých sa už odporca nepodieľa, · maloletá M. začala študovať na strednej škole, · došlo aj k zvýšeniu životných nákladov,
preto súd v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode inak stanovil výšku výživného pre maloleté deti.
-----
Podľa ustanovenia § 144 OSP, účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Žiaden z účastníkov konania nepožiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania a súd ani nezistil osobitné okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, preto rozhodol o trovách konania podľa § 144 OSP.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predbežne vykonateľný.
Podľa § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku lehota na plnenie výživného plynie od doručenia rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, · označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 OSP.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.