Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-20-2012.pdf
PDF · 148.62 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-45P/20/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou vo veci starostlivosti o maloletého Z. M. N., J.. XX.X.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky S.. Z. N. A., J.. X.XX.XXXX, G. H., Q. X, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou so sídlom v Košiciach, ul. Štúrova 20 a otca S.. Z. N., J.. XX.XX.XXXX, G. H., N. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Peter Dittrich s.r.o. so sídlom Mudroňova 29, Košice, v konaní o zmenu úpravy styku a zmenu výživného takto
rozhodol:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Z. M.: počas školského roka, t.j. v období od 1.9. do 30.6. každú stredu od 15,00 hod. do 19,00 hod. a každý štvrtok od 16,00 hod. do 19,00 hod. a každý párny týždeň od piatku 18,00 hod. do nedele 17,00 hod.. počas letných prázdnin každý párny rok vždy od 1.7. od 9,00 hod. do 16.7. do 18,00 hod. a od 1.8. od 9,00 hod. do 15.8. do 18,00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok vždy 24.12. od 10,00 hod. do 15,00 hod., každý nepárny rok od 24.12. od 10,00 hod. do 15,00 hod. a od 25.12. od 10,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod., počas veľkonočných sviatkov vždy počas veľkonočného pondelka od 9,00 hod. do 18,00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok vždy od pondelka 9,00 hod. do piatku 18,00 hod., čím mení štvrtý výrok rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 43C/91/2007-195 zo dňa 23.11.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/52/2010-213 zo dňa 29.4.2010.
Zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. Z. M. J.. XX.X.XXXX zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 235,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zrušuje povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor na mal. Z. M. sumou 66,39 eur mesačne, čím mení druhý a tretí výrok rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 43C/91/07-195 zo dňa 23.11.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/52/2010-213 zo dňa 29.4.2010.
Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podaným návrhom žiadala, aby súd zmenil úpravu styku otca s mal. dieťaťom na jeden krát mesačne z doterajšej úpravy každý druhý víkend, ďalej žiadala zrušiť styk každú stredu počas prázdnin, zvýšiť výživné na 350,- eur a zvýšiť sporenie na 80,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila nasledovne: terajší styk bol upravený rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 43C/91/2007 zo dňa 23.11.2009 a umožňoval otcovi styk s dieťaťom každú stredu v týždni od 15,00 hod. do 19,00 hod. a každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 9,00 hod. do nedele do 19,00 hod. Okrem toho má otec podľa rozsudku nárok na styk s dieťaťom každý veľkonočný pondelok v čase od 10,00 hod. do 16,00 hod., počas
vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 23.12. od 9,00 hod. do 24.12. do 16,00 hod. a každý nepárny rod v čase od 25.12. od 9,00 hod. do 26.12. do 16,00 hod., počas letných prázdnin v čase od 15.7. od 8,00 hod. do 25.7. do 20,00 hod. Po 2 rokoch takéhoto styku dieťaťa s otcom vyplynuli rôzne negatíva, ktoré neprispievajú k zdravému vývinu dieťaťa. Dieťa má veľké problémy v škole so správaním, prejavuje sa ako rozpoltená osobnosť, čo dokazuje množstvo poznámok zo správania. Dieťa po víkende strávenom s otcom je nepripravené do školy, nosí poznámky o nepripravenosti na vyučovanie. Dieťa je pod neustálym tlakom, nakoľko styk dieťaťa s otcom každú stredu obmedzuje dieťa v rôznych mimoškolských aktivitách a výletoch či už počas školského roka, ale hlavne počas prázdnin. Každú stredu dieťa navštevuje krúžok divadielka. Otec ho v tomto záujme odmietol podporovať a len po niekoľkonásobných rozhovoroch s psychologičkou s týmto krúžkom súhlasil. Toto správanie otca však malo za následok, že dieťa začalo pochybovať o svojom talente, o tom čo je správne a či môže mať svoje záujmy. Dieťa u otca nemá vytvorené adekvátne súkromie. Otec má založenú inú rodinu, pričom rodina žije v garsónke. Dieťa nemá vytvorené podmienky na spánok a podmienky pre žiaka - školáka. Dieťa okrem toho, že sa pri styku s otcom musí stále prispôsobovať potrebám mladšieho nevlastného súrodenca, na druhej strane je z tejto rodiny vyčleňované, napr. naposledy, keď celá rodina išla na svadobnú hostinu, dieťa nechal otec u starých rodičov. Dieťa vyjadrilo smútok a frustráciu z takéhoto prístupu. Dieťa začína mať prejavy úzkosti a strachu, napr. zobúdzanie sa v noci s pocitom strachu, nočné mory. Otec nevedie dieťa i úcte k starším, či dodržiavaniu sľubov. Žiadosť o zvýšenie výživného odôvodnila tým, že dieťa navštevuje súkromnú základnú školu, kde mesačné školné vrátane krúžkov anglického jazyka je vo výške 120,- eur. Nároky na oblečenie dieťaťa sa zvyšujú vekom, taktiež rastú náklady na životné potreby. Zvýšenie príspevku na sporenie matka odôvodnila rastom inflácie.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.2.2012 nesúhlasil so zúžením styku dieťaťa s otcom a taktiež nesúhlasil so zvýšením výživného a sporenia pre dieťa. Žiadal, aby súd rozšíril styk na každý párny týždeň v mesiaci od piatka 15,00 hod. do nedele 19,00 hod., rozšírenie styku otca s dieťaťom každý párny rok počas jarných a jesenných prázdnin od ich prvého dňa v čase od 9,00 hod. do ich posledného dňa do 18,00 hod, každý nepárny rok počas zimných prázdnin od ich prvého dňa od 9,00 hod. do ich posledného dňa do 18,00 hod, rozšírenie styku počas letných prázdnin od 10.7. v čase od 9,00 hod. do 25.7. do 20,00 hod. a od 20.8. v čase od 9,00 hod. do 31.8. do 18,00 hod. , rozšírenie styku otca s dieťaťom počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. v čase od 9,00 hod. do 24.12. do 20,00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. v čase od 9,00 hod. do 26.12. do 20,00 hod. , počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatku v čase od 9,00 hod. do soboty 19,00 hod. a každý nepárny rok od nedele v čase od 9,00 hod. od pondelka do 19,00 hod. Navrhol ponechať doterajšie výživné vo výške 170,- eur mesačne a zrušiť sporenie vo výške 66,39 eur mesačne.
Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 10.2.2012 uviedol, že rodina bola odoslaná na Referát poradensko-psychologických služieb, ale problémy v komunikácii medzi rodičmi naďalej pretrvávajú. Rodičia sa nevedia dohodnúť v otázke styku a výchovy mal. syna, a preto navrhol nariadiť súdnoznalecké dokazovanie.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, znaleckým posudkom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 43C/91/2007-2013 zo dňa 23.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/52/2010-213 zo dňa 29.4.2010 bolo manželstvo rodičov rozvedené a S. Z. M. na čas po rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Súd otca zaviazal platiť výživné na dieťa vo výške 170,- eur mesačne a prispievať na tvorbu úspor maloletého dieťaťa sumu 66,39 eur mesačne. Zároveň súd upravil styk tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú stredu v čase od 15,00 hod. do 19,00 hod., každý párny týždeň v mesiaci v čase od soboty od 9,00 hod. do nedele do 19,00 hod., každý veľkonočný pondelok v čase od 10,00 hod. do 16,00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 23.12. od 9,00 hod. do 24.12. do 16,00 hod. a každý nepárny rok v čase od 15.7. od 8,00 hod. do 25.7. do 20,00 hod.. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva, že pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj zo zárobkových možností rodičov, kde otec v tom čase bol zamestnaný ako súkromný lekár - ortopéd spol. Q.-Q. N..V..Q.. s priemerným čistým mesačným zárobkom spolu s príjmom s podielu na zisku v sume 2.150,- eur a matka pracovala ako samostatne zárobkovo činná osoba - choreografka tanečného štúdia E. s priemerným čistým mesačným príjmom 995,- eur. Dieťa v tom čase navštevovala materskú škôlku.
V písomnom podaní doručenom súdu 4.6.2012 matka okrem skutočnosti týkajúcich sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom vo vzťahu k návrhu na zmenu výšky vyživovacej povinnosti poukázala na tú skutočnosť, že u mal. došlo k zmene pomerov, keďže nastúpil na Súkromnú základnú školu, N. X I. H. a posledná úprava výživného sa uskutočnila pred dvoma rokmi, kedy ešte navštevoval materskú školu, kedy výdaje na škôlku činili 2.000,- Sk mesačne. Vo vzťahu k aktuálnym výdajom na maloletého uviedla nasledovne výdaje: školné 105,- eur mesačne, triedny fond 60,- eur, strava v školskej jedálni 20,- eur mesačne, anglický jazyk 12,- eur mesačne, týždeň v anglickom jazyku 27,- eur, plávanie 40,- eur ročne, tenis + cestovné pre učiteľa 27,- eur mesačne + 16,- eur mesačne, divadielko 10,- eur mesačne + 30,- eur kostým, životné poistenie 84,- eur mesačne, stavebné sporenie 39,84 eur štvrťročne, doprava do školy a na krúžky 60,- eur mesačne, strihanie 6,- eur mesačne, lyžiarska výstroj 300,- eur, korčule, bicykel 200,- eur, oblečenie, obuv, kozmetika 70,- eur mesačne, výdavky spojené s divadelnými a kultúrnymi predstaveniami (štátne divadlo, ľadová revue, detské koncerty, cirkusové predstavenia a pod.), výdavky spojené s učebnicami, pomôckami do školy, vedomostnými záujmovými knihami, výdavky spojené s chovom domácich zvierat (zajac, morča). Ďalej uviedla, že nakoľko sa u maloletého prejavujú výkyvy v správaní, ktoré spočívajú predovšetkým v nepozornosti a problémoch s koncentráciou, maloletý syn bude navštevovať Psychologické preventívne centrum S.. A. X. za účelom absolvovania psychotréningov EEG Biofeedback (40 sedení x 15,- eur). Ďalej matka poukázala na svoje ďalšie výdaje a to splátku hypotekárneho úveru 165,- eur mesačne, plyn 78,- eur mesačne, elektrina 54,50 eur mesačne, voda 21,31 eur mesačne, domová daň 109,45 ročne, poistenie domu 179,69 ročne, poplatok za odpad 31,43 eur ročne, Digi TV 9,60 eur mesačne.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 3.10.2012 vyplýva, že otec sa zdržiava v čase stretnutia s mal. Z. u svojich rodičov v 3-izbovom úplne zariadenom byte, kde má mal. svoju izbu vybavenú pre prípad prenocovania a v tom čase mal otec k dispozícii 1-izbový byt v osobnom vlastníctve plne a funkčne zariadený. Kolízny opatrovník sociálnym zisťovaním zistil, že otec má vytvorené podmienky pre výchovu a starostlivosť o mal. v čase realizácie styku a s rodinou kolízny opatrovník naďalej spolupracoval rovnako ako aj nezisková organizácia Miesto pod slnkom.
Zo správy o poskytnutí špecializovaného sociálneho poradenstva napísanej pre potreby kolízneho opatrovníka dňa 25.10.2012 vyplýva, že nezisková organizácia Miesto pod slnkom s rodinou pracuje od mája 2011, nakoľko rodičia sa nedokázali dohodnúť ohľadom úpravy styku. Okrem pohovorov s rodičmi bol realizovaný aj individuálny rozhovor s maloletým, ktorý vyjadril svoje sklamanie z toho, že nemohol ísť s otcom k moru, keďže sa na dovolenku veľmi tešil a hádka, ktorej bol svedkom bola pre neho veľmi stresujúca. Dieťa neprejavovalo strach z interakcie s otcom a napriek tomu, že komunikácia medzi rodičmi je vo vyhrotených situáciách konfliktná, je vzťah medzi otcom a synom veľmi dobrý. Pre zdravý psychický vývoj je dôležité, aby vzťah medzi otcom a synom bol zachovaný, podporovaný a zintenzívnený. Rodičom bolo dané odporúčanie, aby problémy, ktoré môžu vzniknúť v čase realizácie styku riešili mimo svojho syna na neutrálnom mieste.
Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby matky za rok 2010 vyplýva, že v danom období základ dane činil 8.847,29 eur (príjem 34.890,37, výdaje 26.543,08 eur).
Z daňového priznania z dani príjmov fyzickej osoby a potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2011 matky vyplýva, že základ dane v tomto období činil 5.274,47 eur (príjmy 35.084,79 eur, výdaje 29.810,32 eur).
Z daňového priznania z dani príjmov fyzickej osoby - matky za rok 2012 vyplýva, že základ dane činil 2.293.54,- eur (príjmy 26.431,08 eur a výdaje 19.424,93 eur).
Z oznámenia o priemernom zárobku otca od spoločnosti Q.-Q. N..V..Q.. za rok 2011 vyplýva, že jeho priemerná čistá mzda za uvedené obdobie činila 522,55 eur.
Z potvrdení o príjme otca od spoločnosti Q.-Q. vyplýva, že v jeho príjem v roku 2009 činil 529,- eur a v roku 2012 523,49 eur.
Z potvrdenia spoločnosti Q.-Q. N..V..Q.. zo dňa 27.9.2013 vyplýva, že v roku 2013 čistý príjem otca činil cca 524,90 eur.
Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločníkmi spoločnosti Q.-Q. N..V..Q.. sú S.. Z. N. M. M. N., ktorý sú zároveň aj konateľmi.
Z analýzy príjmov spoločnosti Q.-Q. za rok 2008 až 2011 vyplýva, že výsledok hospodárenia po zdanení predmetnej spoločnosti v roku 2008 činil 43.281,- eur, v roku 2009 činil 34.060,- eur, v roku 2010 činil 45.548,- eur a v roku 2011 činil 28.576,- eur.
Z daňového priznania z dani príjmov právnickej osoby spoločnosti Q.-Q. N..V..Q.. v roku 2009 základe dane činil 43.239,85 eur, v roku 2010 základ dane činil 56.471,77 eur za rok 2011 vyplýva, že základ dane činil 35.287,36 eur.
Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti Q.-Q. N..V..Q.. vyplýva, že účtovný zisk spoločnosti za rok 2011 po zdanení činil 28.576,- eur.
Z listu Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 2.3.2011 vyplýva, že v rámci procesu optimalizácie siete poisťovňa ukončila zmluvnú spoluprácu so spoločnosťou Q.-Q. N..V..Q.. dňom 31.3.2011.
Z odpisov mzdových listín S.. H. N. - manželky otca maloletého za rok 2011 a 2012 vyplýva, že jej čistá priemerná mzda činí cca 750,- eur mesačne.
Otec je zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti zapísanej na X. Č.. XXXX, katastrálne územie V., K. Č. XXX/XX, G. Č.. XX M. M. I. J. L. J. X. Č.. XXX, H. Ú. G., K. Č. XXX/X M. XXX/X, záhrady a zastavené plochy a nádvoria spolu s domom súpisné Č.. XXX J. K. Č.. XXX/X. Otec je ďalej zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti zapísanej na X.. XXXX, H. Ú. Z., N. Č.N. XXX J. K. Č.. XXXX/XXX U..
Z výpisov z katastra nehnuteľností vyplýva, že rodičia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na X. Č.. XXX, K. Č. XXX/X, H. Ú. K., Q. H.-K., druh pozemku záhrady.
Matka na pojednávaní dňa 26.10.2012 predniesla, že na podanom návrhu trvá a od podania návrhu nedošlo k žiadnym podstatným zmenám. Poukázala na to, že v čase predchádzajúcej úpravy styku mal. Z. navštevoval iba materskú školu a v súčasnosti, keďže začal navštevovať základnú školu došlo k výraznej zmene, teda pribudli mu viaceré povinnosti. Uviedla, že ho chce viesť takým spôsobom, aby bol zodpovedný. Matka je si vedomá toho, že správne rodičia by mali ťahať za jeden povraz a rovnakým spôsobom pristupovať k výchove dieťaťa, avšak s otcom sa rozviedli práve z dôvodu, že mali odlišné názory aj pri výchove dieťaťa. Pri úprave styku otca s dieťaťom pravidelne každú stredu v týždni, navrhovala zmenu čo sa týka letných prázdnin (nie počas bežného školského roka) a to z dôvodu, že v dôsledku takejto úpravy matka nemá možnosť s dieťaťom si naplánovať žiadne aktivity a napr. vycestovanie mimo miesta pobytu, keďže s otcom majú výrazné problémy pri vzájomnej komunikácii. Poukázala na skutočnosť, že zo strany otca bol dokonca podávaný návrh na výkon rozhodnutia o styku, kde matke boli ukladané súdom aj pokuty za konkrétne dni, kedy styk nebol realizovaný a to aj napr. také dni, keď dieťa bolo choré. Ide o konanie vedené na Okresnom súde Košice II sp. zn. 27Em/5/2010, kde odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a návrh na ukladanie pokút zamietol. Mal. Z. bol vždy veľmi aktívny, avšak až v 2. ročníku mu bola diagnostikovaná hyperaktivita. K aktivitám mal. Z. uviedla, že sa venuje divadielku, plávaniu a matka sa snaží apelovať aj na bývalého manžela, aby viedol maloletého aj k športovým aktivitám, pretože by takáto činnosť mala pozitívny vplyv aj na jeho hyperaktivitu. Mal. Z. je vyťažený aj v súvislosti s tým, že je žiakom 3. ročníka ZŠ, kde je už náročnejšie učivo. Poukázala na odlišný postup k výchove maloletého, ktorý u matky má samé povinnosti a u otca len zábavu. Poukázala tiež na skutočnosť, že maloletý má otca rád, v žiadnom prípade matka mu v stretávaní nechce brániť, len zároveň poukázala aj na to, že chce, aby sa mal. Z. pripravoval do školy precízne. Uviedla, že aj triedna učiteľka sa sťažovala na správanie syna, ktorý má veľmi veľa poznámok zo správania z dôvodu, že sa snaží byť stredobodom pozornosti, snaží sa pútať pozornosť. Matka uviedla presné termíny mimoškolských aktivít mal. dieťaťa, dieťa školu končí približne o 12,40 hod. následne sa venuje rôznym aktivitám, či už v rámci školy alebo mimo školy. K otázke zúženia styku cez víkendy matka uviedla, že návrh bol podávaný v čase keď mal syn výraznejšie zdravotné problémy, a vzhľadom na to, že tieto ustúpili nechce v súčasnosti otcovi brániť
v styku cez víkendy a netrvá na takomto svojom návrhu, súhlasí, aby bol ponechaný styk otca s mal. dieťaťom počas víkendov tak, ako to bolo doposiaľ, teda každý párny víkend od soboty do nedele. Zároveň vyjadrila svoje nesúhlasné stanovisko k návrhu otca na rozšírenie styku počas párnych víkendov už od piatku do nedele. Matka ďalej doplnila, že aj keď súhlasí s ponechaním stretávania otca počas víkendov s dieťaťom počas bežného školského roka, naďalej zotrváva na svojej žiadosti, aby otec víkendové stretnutia vôbec nerealizoval v období letných prázdnin a to z dôvodu, aby si ona počas tohto obdobia mohla naplánovať aktivity s dieťaťom, napr. letnú dovolenku a iné. Na otázku súdu, aby sa matka vyjadrila k návrhu otca na rozšírenie styku týkajúce sa obdobia jarných prázdnin, keď otec navrhuje, aby bol oprávnený s dieťaťom sa stretávať každý druhý rok, napr. každý párny rok od prvého do posledného dňa jarných prázdnin, matka uviedla, že ona s takýmto návrhom nesúhlasí, nakoľko ona pracuje v školstve a má každé jarné prázdniny voľno a je to obdobie, kedy sa môže dieťaťu venovať. Obdobným spôsobom sa matka vyjadrila aj k jesenným prázdninám, rovnako nesúhlasí, aby bol styk otca rozšírený na obdobie jesenných prázdnin tak, ako to otec navrhoval. K návrhu na zvýšenie výživného matka uviedla, že v čase predchádzajúceho rozhodovania navštevoval syn materskú školu toho času je žiakom súkromnej základnej školy, kde v druhom ročníku sa zvýšilo aj školné a aj v dôsledku uvedenej situácie matka už nevládala zabezpečovať všetky potreby maloletého, preto má za to, že stanovené výživné v sume 170,- eur nie je dostatočné. Uviedla, že spolu so synom býva v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Z titulu bývania jej náklady činia okolo 200,- eur mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodovania bývala v 3-izbovom byte, ktorý bol v jej osobnom vlastníctve, tento byt predala práve za účelom, aby mohla zakúpiť rozostavaný rodinný dom, jednalo sa o kúpu v októbri 2007, bol to pozemok s platňou, na ktorom následne realizovala výstavbu. Za účelom kúpy tejto nehnuteľnosti predala byt, rovnako predala garsónku, ktorú zdedila po babičke a taktiež so svojou matkou sa dohodli tým spôsobom, že na ňu prepísala 2-izbový byt na Q. W.. X I. H., v ktorom matka aj doposiaľ býva, ale ako vlastníčka je vedená matka dieťaťa, ktorá tento byt založila v banke, keď jej bol poskytnutý hypotekárny úver v roku 2007, kde mesačná splátka činí 167,- eur. Dom bol dostavaný v roku 2008, nasťahovali sa do neho v 09/2008. K svojim ďalším výdajom uviedla bežné výdaje týkajúce sa stravy, hygieny a oblečenia. Okrem toho uhrádza svoje životné poistky, jedná sa o 2 poistky, kde nevie uviesť presné mesačné úhrady, avšak sa od poslednej úpravy výška úhrad nezmenila. Vlastní ešte záhradu v H. a taktiež je podielovou spoluvlastníčkou spolu s otcom dieťaťa pozemoku na K.. Okrem toho ešte vlastní osobné motorové vozidlo zn. Kia, 2-ročné. Iné nehnuteľné ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Okrem mal. Z. nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Matka ďalej uviedla, že ona rovnako ako v predchádzajúcom období aj toho času je SZČO, naďalej prevádzkuje tanečné štúdio, kde však oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy bolo rozhodované súdom o výživnom a kedy súd zistil jej priemerný čistý zárobok 995,- eur, došlo k zníženiu tohto priemerného zárobku približne na sumu 600,- eur mesačne. Mal. Z. je žiakom 3. ročníka súkromnej základnej školy, kde školné je 105,- eur mesačne, jedná sa o čiastku ktorá už zahŕňa platbu za školskú družinu, resp. školský klub. Mal. Z. sa stravuje v školskej jedálni, kde matka mesačne uhrádza okolo 20,- eur, vzhľadom na to, že od tohto roka povinne navštevuje anglický klub, aj za uvedenú činnosť bude potrebné uhrádzať nejaké poplatky. Čo sa týka mimoškolských aktivít, za súkromné hodiny anglického jazyka uhrádza 40,- eur mesačne, takáto platba bude od októbra do budúcna, avšak v mesiaci september sa zúčastnil týchto hodín častejšie, a preto platba za september bola 80,- eur. Za divadielko uhrádza matka 10,- eur mesačne, plávanie 40,- eur ročne. Ďalej bolo potrebné na začiatku školského roka zaplatiť ZRPŠ v sume 100,-eur, okrem toho má pravidelné výdaje v súvislosti so zdravotným stavom maloletého vzhľadom na to, že je alergik, je potrebné uhrádzať doplatky za lieky ktoré berie. Okrem toho jednorázovo bolo potrebné uhradiť 35,- eur za anglických lektorov, s ktorými syn v škole pracuje počas celého školského roka, ďalej za anglické učebnice 30,- eur jednorázovo a taktiež v prípade, keď sa zúčastní v škole v prírode, ktorá sa koná 1x ročne, poplatok je cca 170,- eur, pričom minulý rok sa tejto školy v prírode nezúčastnil.
Otec na pojednávaní 30.10.2013 uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na zúženie styku, naopak, navrhuje, aby súd jeho styk s mal. Z. M. rozšíril, pričom predložil súdu písomný návrh, akým spôsobom navrhuje rozhodnúť a to nasledovne: Každú stredu v týždni počas školského roka od 15,00 hod. do 19,00 hod., každý párny týždeň počas školského roka od piatka od 19,00 hod. do nedele 19,00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin v čase od pondelka od 9,00 hod. do piatku 18,00 hod., každý párny rok počas jesenných prázdnin od ich prvého dňa v čase od 9,00 do ich posledného dňa do 18,00 hod., každý párny rok počas zimných prázdnin v čase od 27.12. od 9,00 hod. do 2.1. do 18,00 hod., každý nepárny rok počas zimných prázdnin v čase od 2.1. od 9,00 hod. do 6.1. do 18,00 hod., počas letných prázdnin v čase od 16.7. od 9,00 hod. do 6.8. do 20,00 hod. v čase od 9,00 hod. do 31.8. do 18,00 hod.. Vianočné sviatky: každý párny rok
v čase od 23.12. od 9,00 hod. do 15.12. do 10,00 hod. každý nepárny rok v čase od 25.12. od 10,00 hod. do 26.12. do 20,00 hod., veľkonočné sviatky: každý nepárny rok v čase od piatku od 9,00 hod. do soboty do 19,00 hod., každý nepárny rok v čase od nedele od 9,00 hod. do pondelka do 19,00 hod. . Ďalej uviedol, že je samozrejmé, že jeho vzťah s matkou dieťaťa je poznačený minulosťou, tak isto ako nepopiera silný vzťah matky s dieťaťom. Poukázal však na niektoré skutočnosti, ktoré uvádzala matka vo svojej výpovedi, s ktorými nesúhlasí. Napr. pokiaľ matka uviedla, že dieťa nepripravil počas stretnutí na školské povinnosti s týmto v žiadnom prípade nesúhlasí, on sa rovnako ako matka snaží viesť dieťa k zodpovednosti, snaží sa s ním pripravovať do školy a to podľa poznámok, ktoré na víkend pripraví matka, kde uvedie, čo je potrebné sa naučiť. V stredu pokiaľ ide pre mal., vždy sa opýta vychovávateľky a podľa toho sa s dieťaťom pripravuje. Poukázal na to, že sa môže pripravovať iba na tie úlohy, o ktorých má vedomosť, teda pokiaľ mu o nich nepovie matka alebo dieťa, nemôže sa s ním pripravovať. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ by dieťa bolo v jeho osobnej starostlivosti, tiež by bol jeho prístup k výchove trošku prísnejší, pretože s dieťaťom trávi iba menej času a do určitej miery mu je ľúto, aby počas celého kontaktu ho nútil iba sa učiť. Uviedol, že je aj pre neho dôležité, aký má maloletý prospech, aké je jeho správanie, snaží sa ho aj pozitívne motivovať, vedie ho k dodržiavaniu pravidiel a to rôznymi príkladmi a podobne. Urobil si výpis zo žiackej knižky a dieťa potom, ako sa s otcom stretávalo, nedosahovalo zlé výsledky v škole a aj to svedčí o tom, že nezanedbáva svoju povinnosť pripravovať sa do školy. Uviedol, že pokiaľ by mal možnosť tráviť s mal. Z. viac času, určite by bol aj otcov vplyv na jeho výchovu výraznejší. Čo sa týka tvrdenia o zdravotnom probléme mal., ktorým je tras rúk, podľa názoru otca jedná sa o problém spôsobený psychikou, a to aj v dôsledku toho, že sú na neho kladené vysoké požiadavky, že mal. má strach, keď nedopadne niečo celkom najlepšie a to spôsobuje tieto problémy. Pokiaľ matka uvádzala, že došlo k podaniu návrhu na výkon rozhodnutia a týkal sa tento návrhu nerealizovaných stretnutí v stredu, jednalo sa vždy o stredy, ktoré boli počas školského roka. Uviedol, že nikdy matke nebránil, aby so synom vycestovala, naopak k určitému konfliktu došlo potom, ako mal otec záujem s mal. vycestovať k moru, avšak matka nesúhlasila a nedala mu urobiť pas, v dôsledku čoho otec vycestovanie nemohol realizovať a následne si matka sama pas vybavila a s dieťaťom vycestovala. Podľa jeho názoru problém medzi nimi nevzniká ani v také dátumy, akým je napr. deň narodením dieťaťa alebo štedrý večer, keď je otec toho názoru, že obaja majú záujem, aby dieťa v tieto dôležité dni bolo s oboma rodičmi, teda napr. najprv doobedu by bolo u otca a následne by prežilo túto atmosféru u matky. Podľa jeho názoru predtým medzi nimi neboli konflikty, že matka mala hlavný problém so stretávaním sa dieťaťa s otcom za prítomnosti jeho priateľky, teda jeho súčasnej manželky. Uviedol, že jeho manželka odpočiatku nemá s mal. Z. žiadne problémy a rozumejú si dobre. K otázke súčasného stretávania so synom uviedol, že si ho v súčasnosti v stredy vyzdvihuje v škole, počas víkendov alebo iných stretnutí, je to doma u matky dieťaťa. Čo sa týka miesta stretávania, doposiaľ to bolo tak, že akúsi základňu mali u rodičov otca. Jednalo sa o riešenie z určitých priestorových dôvodov, keďže doposiaľ so svojou súčasnou rodinou otec býva v 1-izbovom byte, ktorý podľa jeho názoru, ak by to bolo nevyhnutné, a nebola iná možnosť by tiež postačoval, avšak vzhľadom na to, že mal možnosť veci si zabezpečiť tak, že je spolu so synom u svojich rodičov, ktorý majú 3-izbový byt a vedia poskytnúť jednu izbu, bolo to doposiaľ takto lepšie. V čase, keď je tam Z., aj otec je s ním u svojich rodičov. Uviedol, že už tento týždeň plánujem spolu s rodinou sťahovanie do rodinného domu, kde bolo prevedené aj šetrenie, už sa realizujú iba dokončovacie práce, je potrebné zakúpiť nejaký nábytok, ktorý však nie je podstatný. Izba mal. Z. je plne funkčná, len treba zložiť nábytok, čo urobí ešte do konca tohto týždňa. Vyjadril sa k zdravotnému stavu mal. Z. takým spôsobom, že sa cíti diskriminovaný pokiaľ matka opakovane uvádza, že v dôsledku toho by úprava jeho styku so synom mala byť nejaká iná, ako je štandardná, akoby hovorila, že sa on horšie postará o syna, ako ona, tu poukázal na skutočnosť, že je lekár, manželka je taktiež krčná lekárka a teda sa vedia jednoznačne o dieťa dobre postarať. Ďalej uviedol, že z jeho pohľadu Z. nie je tak veľmi chorý, a sa nestotožňujem ani s diagnózou hyperaktivity, keďže nebolo doposiaľ urobené ani neurologické vyšetrenie a taktiež správanie syna by takýmto spôsobom nediagnostikoval. Podľa jeho názoru napr. hyperaktívne dieťa by malo problémy aj s prospechom, jednoznačné problémy so sústredením sa, pričom napr. čo sa týka sústredenia, mal. Z. problémy nemá, pokiaľ chce, vie sa sústrediť a naopak dosahuje až veľmi dobré výsledky. Taktiež uviedol, že keď sa rozpráva pri preberaní syna s vychovávateľkou, ktorá je s deťmi v čase, keď už majú aj oddychové aktivity, táto s ním nikdy nemá žiadne problémy aj keď opakovane sa na správanie syna pýtal. Ďalej poukázal na veľmi dobrý vzťah Z. s otcovým mladším synom, s ktorým si rozumejú, mladší syn sa vždy teší na Z., rovnako je to aj naopak. Vyjadril sa aj k stretnutiam počas víkendov, kde navrhol, aby stretnutia začínali už v piatok, keďže začiatok stretávania v soboty jeho aj celú rodinu obmedzuje, napr. keď chcú niekde vycestovať napr. lyžovať a podobne, musia všetci čakať až do soboty. Tiež poukázal na to, že uvažoval aj o prípadnom návrhu na rozšírenie styku aj na nejaký
iný pracovný deň v týždni, avšak nie je to možné, práve vzhľadom na početné mimoškolské aktivity mal. Z. a preto žiaden ďalší deň v týždni nenavrhoval.
Na pojednávaní dňa 27.9.2013 otec k svojim aktuálnym zárobkovým a majetkovým pomerom poukázal na tú skutočnosť, že aj keď vykonáva stále tú istú činnosť, ako lekár, došlo k určitým zmenám, keď napr. od 1.4.2011 prišiel o zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou v V., ktorá je v tejto lokalite nosnou, tvorí 80%, v dôsledku čoho som zaznamenal aj pokles príjmov. Ďalej poukázal na to, že približne pred 1 rokom v mieste, kde má ambulanciu, bola otvorená aj druhá ortopedická ambulancia, v dôsledku čoho pocítil úbytok pacientov a následne aj pokles príjmov. Poukázal na daňové priznania, ktoré osvedčujú, že príjmy spoločnosti, v ktorej pracuje boli nižšie, teda v roku 2011 bol príjem spoločnosti oproti roku 2010 nižší o jednu tretinu a v roku 2009 o jednu pätinu, pričom rok 2012 bol potom ešte slabší. Uviedol, že pracuje v tejto spoločnosti v trvalom pracovnom pomere, kde jeho príjem činí v priemere 530,- eur mesačne a okrem toho ako spoločník má zisk plynúci z tejto spoločnosti na základe výsledkov jej hospodárenia, kde takýto zisk je na základe rozhodnutia spoločníkov prerozdeľovaní tým spôsobom, že otcovi prináleží zisk vo výške 60% a teda za jednotlivé roky, jeho zisk činil v priemere za rok 2011 1.428,- eur mesačne a za rok 2012 1.187,- eur mesačne. Spolu príjem zo závislej činnosti aj príjem plynúci ako zisk z podnikania tejto spoločnosti za rok 2009 t.j. čistý priemerný príjem otca činil 2.203,- eur, v roku 2010 - 2.800,- eur, v roku 2011 - 1.958,- eur a v roku 2012 - 1.717,- eur. Rok 2013 účtovne nie je uzatvorený, čiže pravidelne mesačne poberá príjem zo závislej činnosti 530,- eur a čo sa týka zisku, zatiaľ k augustu 2013 je zisk spoločnosti vykázaný v čiastke 5.900,- eur, čo po vydelení za 8 mesiacov a vypočítaní 60% činí 326,- eur na mesiac. Pri vlastníctve nehnuteľného majetku nedošlo u neho k žiadnym zmenám, je vlastníkom rodinného domu, ktorý nadobudol na základe hypotéky, hypotekárne splátky činia 1.035,90 eur. Ďalej uviedol, že vlastní 3-izbový byt v V., kde prespáva, keď tam ambuluje, z tohto bytu mu neplynie žiaden výnos alebo zisk, keďže ho neprenajíma, využíva ho výlučne sám. Ďalej vlastní chatu na V.. Byt aj chatu nadobudol v roku 2007, teda ešte predtým ako rozhodoval súd o výživnom vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Ďalej spoločne s matkou majú pozemok na K., kde sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v jednej polovici. Má výdaje za bývanie v rodinnom dome, uhrádza platby na média vo výške 150,- eur za plyn, 50,- eur elektrina, 50,- eur je voda, odpad a stočné. Za byt v V. uhrádza mesačne 135,- eur spolu to je nájom aj inkaso, ďalej na telefonovanie pre súkromné účely uhrádza približne 20,- eur mesačne. Uhrádza výživné mesačne a sporenie pre M. vo výške 170 a 66,- eur a na životné a úrazové poistenie vzhľadom na potrebu pokrytia hypotekárneho úveru uhrádza platbu 2x poistenie v spol. M., kde jedna poistka činí 73,- eur mesačne a druhá 33,- eur mesačne a v M. má poistku 70,- eur mesačne. Poukázal na tú skutočnosť, že ďalšiu vyživovaciu povinnosť má voči synovi V., ktorú v čase predchádzajúceho rozhodovania ešte nemal, syn sa narodil 17.2.2010. Manželka od 1.5.2011 nastúpila do práce, jej čistý priemerný mesačný zárobok činí okolo 740,- eur mesačne. Syn V. t.č. navštevuje materskú škôlku, kde platba činí 58,- eur mesačne. Zvýšený výdaj má v súvislosti s tým, že mu nakupujú ešte mlieko J., kde uhrádza mesačne 60,- eur a uhrádza mu poistku 20,- eur mesačne. Otec uviedol, že je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Nissan zakúpený v septembri 2012 za sumu 22.700,- eur. Vozidlo bolo zakúpené na pôžičku od fyzickej osoby, ktorá bola neskôr vrátená z prostriedkov navýšenia hypotekárneho úveru o sumu 25.000,- eur bez zmeny výšky splátky hypotéky. Zároveň vlastní aj druhé vozidlo jedná sa o staršie 10 ročné vozidlo - J. M., ktoré bude používať manželka, vzhľadom na skutočnosť, že za prácou dochádza do Š..
Na doplnenie dokazovania uznesením zo dňa 29.11.2012 súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých S.. X. X., ktorá v závere svojho znaleckého posudku uviedla nasledujúce skutočnosti: Obaja rodičia majú psychologické kritéria k samostatnej realizácii starostlivosti o svojho syna na rovnako dobrej, primerane vyspelej úrovni, žiaden z rodičov nemá negatívny vplyv na syna, obaja v rámci svojich osobnostných kvalít synovi prinášajú kvalitnú stimuláciu, ich výchovné vplyvy sa dopĺňajú a vyvažujú. Maloletý má vytvorené pozitívne vzťahy ku obom svojim rodičom. Žiadneho z nich neodmieta, nevylučuje zo svojej prítomnosti, práve naopak, želá si častejší kontakt s otcom, aj so svojím bratom. Priama forma ovplyvňovania, manipulácie s názormi maloletého zo strany rodičov nezistená. Znalkyňa odporúča ponechať dieťa v osobnej starostlivosti matky a styk s otcom upraviť nasledovne: každú stredu v týždni počas školského roka od 15,00 hod. do 19,00 hod., každý párny víkend počas celého roka od piatku 18,00 hod. do nedele 17,00 hod., každý párny, resp. nepárny pondelok počas školského roka bude otec s maloletým od 15,00 hod. do 18,00 hod. Vianoce, resp. 24.12. bude maloletý tráviť u otca do 15,00 hod., a od 15,00 hod. bude maloletý u matky. Každý párny rok v čase letných prázdnin jeden týždeň nepretržite v mesiaci júl a jeden týždeň nepretržite v mesiaci august bude dieťa s otcom, ďalej každý párny rok počas jarných a jesenných prázdnin od
prvého dňa do posledného dňa prázdnin, každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od nedele 9,00 hod. do pondelka do 18,00 hod., každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od 25.2. od 10,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod. Zúženie styku nie je vhodné a nie je v najlepšom záujme maloletého, vzhľadom k veku, pohlaviu a vzájomne vytvorenému vzťahu je skôr v záujme maloletého postupné rozšírenie styku, resp. prechod k prirodzenejšej, slobodnejšej forme vzťahu, ktorú bude môcť aj maloletý regulovať svoje potreby byť s tým-ktorým rodičom viac.
Na pojednávaní dňa 27.9.2013 na výzvu súdu, aby účastníci predniesli svoje aktuálne stanoviská vzhľadom na dlhší čas, ktorý uplynul od posledného pojednávania aj vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie, najprv k otázke k určenia styku otca s maloletým účastníci predniesli, že zhodnúť sa vedia na pravidelnom styku počas školského roka, t.j. v období od 1.9. do 30.6. a to každú stredu od 15,00 hod. do 19,00 hod. a každý štvrtok od 16,00 do 19,00 hod. Jedná sa o obdobie s výnimkou vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin, ktoré budú upravené osobitne. Rodičia nevedeli nájsť zhodu vo vzťahu k úprave styku, počas každého druhého týždňa, teda počas každého párneho týždňa, kde otec navrhol, aby bol upravený od piatku od 18,00 hod do nedele do 17,00 hod a matka navrhla upraviť styk od soboty od 9,00 hod do nedele 17,00 hod. Ďalej sa vedia rodičia zhodnúť na úprave styku počas vianočných sviatkov, kde obaja zhodne navrhli, aby otec mohol realizovať styk každý párny rok vždy 24.12. od 10,00 hod do 15,00 hod a každý nepárny rok 24.12. od 10,00 do 15,00 hod a od 25.12. od 10,00 hod do 26.12 do 18,00 hod. Rovnako sa vedia rodičia dohodnúť na úprave styku počas veľkonočných sviatkov, kde obaja zhodne navrhli, aby otec sa s mal. M. stretával každý veľkonočný pondelok od 9,00 hod do 18,00 hod. Rovnako sa zhodli na období jarných prázdnin, kde zhodne navrhujú upraviť styk vždy od pondelka 9,00 hod do piatku 18,00 hod. Čo sa týka letných prázdnin, účastníci predniesli, že v zásade sa vedia zhodnúť, avšak nevedia jednoznačne stanoviť konkrétne dátumy, kedy by úpravu žiadali, sú však uzrozumení s tým, že každý z rodičov bude s mal. približne rovnaké obdobie, čo sa týka časového rozpätia.
V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní sa rodičia domáhali zmeny rozhodnutia súdu o styku otca s maloletým Z. M. a zároveň zmeny výšky vyživovacej povinnosti, keď matka žiadala vyživovaciu povinnosť zvýšiť a otec naopak vyživovaciu povinnosť znížiť, súd zameral dokazovanie na zistenie skutočností relevantných pre takéto rozhodnutie. Najprv súd zameral dokazovanie na zistenie jednotlivých okolností potrebných pre rozhodnutie o zmene úpravy styku otca s maloletým, kde súd pri svojom rozhodovaní v prvom rade zohľadnil zhodné stanoviská oboch rodičov a styk zmenil v súlade s takýmito vyjadrenia, keď v tomto konkrétnom prípade sa rodičia zhodli na úprave styku počas školského roka t.j. v období od 1.9. do 30.6., keď obaja zhodne navrhovali upraviť styk každú stretu, každý štvrtok tak, ako je to uvedené v rozsudku a zhodli sa aj na úprave každý párny týždeň počas víkendu a rozpor medzi nimi nastal iba v otázke, či začiatok takéhoto víkendového styku bude určený v piatok poobede, ako to navrhoval otec alebo až v sobotu ráno, ako to navrhovala matka. Vo vzťahu k tomuto rozporu súd zaujal na základe vlastnej úvahy stanovisko, že je možné upraviť tento styk už od piatku 18,00 hod., keďže neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by tomuto bránili a naopak súd sa v plnej miere opiera o správy psychológov, či už neziskovej organizácie Miesto pod slnkom alebo znalkyne, ktorá vypracovala v konaní posudok, že styk má byť upravený čo najširšie a sám maloletý má záujem sa čo najviac stretávať s otcom. Rodičia sa zhodli aj na úprave styku počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, a preto súd v tejto časti rozhodol v súlade s ich zhodným stanoviskom. Pri úprave styku počas jarných prázdnin nedošlo jednoznačne k zhode rodičov, keď matka poukazovala na tú skutočnosť, že ona pracuje v školstve a teda počas jarných prázdnin má voľno, no podľa názoru súdu táto skutočnosť, nie je spôsobilá privodiť rozhodnutie podľa ktorého by otec vôbec počas jarných prázdnin nemal umožnený styk s dieťaťom, a súd bol toho názoru, že striedanie oboch rodičov, počas jarných prázdnin tak, že jeden z rodičov bude môcť s dieťaťom celé jarné prázdniny tráviť jeden rok a nasledujúci rok bude môcť prázdniny s dieťaťom tráviť druhý s rodičov, je to najvhodnejšie v záujme mal. dieťaťa. Rovnako v súlade so základnou zásadou zohľadnenia záujmu mal. dieťaťa a právo dieťaťa na pravidelný kontakt s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, a v snahe zabezpečiť čo najširší styk otca s mal. dieťaťom v zmysle odporúčania znalkyne a psychológov, ako aj v súlade s vyjadreným názorom dieťaťa, súd upravil aj styk otca počas letných prázdnin tak, aby každý z rodičov mal vytvorený rovnaký priestor na trávenie letných prázdnin s dieťaťom vrátane možnosti vycestovať na dovolenku a podobne. V súlade s vyššie uvedenými úvahami súd rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozsudku, čím zmenil pôvodne rozhodnutie súdu o úprave styku otca s mal. dieťaťom.
Následne súd zameral dokazovanie na zistenie okolností rozhodujúcich pre rozhodnutie o návrhu rodičov na zmenu výšky výživného, kde súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle citovaného ustanovenia je možné meniť výšku výživného určenú právoplatným rozhodnutím súdu, avšak iba v prípade preukázania zmien okolností, z ktorých súd vychádzal pri svojom pôvodnom rozhodnutí. Súd tu zároveň uvádza, že nie akákoľvek zmena týchto okolností je spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia o výške výživného, ale iba taká zmena, ktorá je závažnejšieho charakteru v dôsledku čoho sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, a preto súd aj v tomto konkrétnom prípade zisťoval, či došlo k takýmto závažných zmenám, či už na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa (jeho odôvodnených potrieb). V tomto konkrétnom prípade súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že v čase pôvodného rozhodovania súdu mal. navštevoval materskú škôlku a v súčasnosti je žiakom prvého stupňa ZŠ, pričom predchádzajúce rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2010, t.j. pred približne troma rokmi, a preto dospel k názoru, že uvedené skutočnosti preukazujú, že na strane mal. dieťaťa došlo k zvýšeniu
jeho odôvodnených potrieb, a to aj s poukazom na podrobný rozpis výdajov na mal. dieťa tak, ako to popisovala matka vo svojich písomných a ústnych prejavoch. Súd však uvádza, že všetky zmeny je potrebné pri rozhodovaní posudzovať komplexne a aj v prípade zvýšenia odôvodnených potrieb dieťaťa je možné vyživovaciu povinnosť zo strany povinného rodiča zvyšovať iba so zohľadnením a v rámci aktuálnych možností a schopností toho z rodičov, koho vyživovaciu povinnosť súd mení. Súd preto v tomto prípade poukazuje na aktuálne zárobkové a majetkové pomery otca tak, ako sú vyššie popísané a vyplývajú jednak z jeho výpovede, ako aj z listinných dokladov, ktoré predložil, keď súd má za preukázané, že otec, aj keď pracuje na tej istej pracovnej pozícii ako súkromný lekár, došlo u neho k zníženiu príjmov a zároveň mu vznikla nová vyživovacia povinnosť voči mal. V. J.. XX.X.XXXX, ktorú skutočnosť súd pri svojom rozhodovaní musel zohľadniť. Zároveň súd zohľadnil, že otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je zamestnaná a jej čistý mesačný príjem činí cca 750,- eur mesačne. Súd zároveň zohľadnil vlastníctvo nehnuteľností u oboch rodičov tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania (vyššie popísané listy vlastníctva) a pre komplexné posúdenie zohľadnil aj aktuálne príjmy matky, u ktorej tiež došlo k zníženiu príjmov, oproti predchádzajúcemu obdobiu, kde však u matky súd zohľadnil najmä tú skutočnosť, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. dieťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že je na mieste zvýšením úhrady vyživovacej povinnosti vyplácanej zo strany otca k rukám matky zabezpečiť pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb dieťaťa, a preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 170,- eur na sumu 235,- eur mesačne, avšak vzhľadom na možnosti a schopnosti otca bol súd toho názoru, že nie je možné zvýšením výživného zaťažiť povinného otca (u ktorého došlo k zníženiu príjmov a vzniku novej vyživovacej povinnosti) a preto zároveň súd zrušil povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor na mal. Z. M. sumou 66,39 eur mesačne. Vo vzťahu k tvorbe úspor súd dopĺňa, že tieto je možné vytvárať iba v prípade, ak možnosti povinného prevyšujú odôvodnené potreby dieťaťa a umožňujú tak mimo výživného zabezpečujúceho bežné potreby (na ktorých účel je pravidelne mesačne uhrádzané výživné k rukám osoby, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa) uhrádzať ešte ďalšiu čiastku na tvorbu takýchto úspor. Keďže v tomto prípade bol súd toho názoru, že v možnostiach otca je iba prispievať na výživné k rukám matky, ktoré má zabezpečovať zvýšené odôvodnené potreby mal. dieťaťa a jeho možnosti už neumožňujú uhrádzať ešte ďalšiu čiastku nad rámec takéhoto bežného výživné, súd zrušil túto tvorbu úspor tak, ako je to vyššie popísané. Súd ešte dopĺňa, že práve s poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť, že v možnostiach a schopnostiach otca je iba úhrada výživného v čiastke 235,- eur mesačne, pričom otec v takejto čiastke plnil vyživovaciu povinnosť aj doposiaľ, lenže táto bola rozčlenená na čiastku uhrádzanú k rukám matky v sume 170,- eur a čiastku na tvorbu úspor v sume 66,39 eur, súd považoval za primerané zmenu vyživovacej povinnosti uskutočniť až odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna a nie spätne. V dôsledku uvedeného otcovi nevzniklo zmenou výšky vyživovacej povinnosti žiadne dlžné výživné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).