Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1282-2009.pdf
PDF · 79.57 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1282/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. (pôvodne APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s.) so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, zast. JUDr. Alexandrou Štefánikovou, advokátkou so sídlom Komenského 12D, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému 1/ W.. I. S., L.. XX. XX. XXXX, D. G. L.. D. XX, D. Ľ. a 2/ S. S., L.. XX. XX. XXXX, D. G. J. XX, J. J. ako právni nástupcovi nebohého povinného C. S., L.. XX. XX. XXXX, X.. XX. XX. XXXX, L. D. G. J. XX, XXX XX J. J., Š. M.S. D., na vymoženie pohľadávky vo výške 176,60 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou so sídlom exekútorského úradu Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica pod spis. zn. EX 975/2009, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,48 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 176,60 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica č. k. PV 601/05444/2009 zo dňa 28. 05. 2009.
Poverením č. 5601 049712 zo dňa 27. 08. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú so sídlom exekútorského úradu Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 975/2009. Súd z uznesenia o dedičstve č. k .24D/696/2011-11 zo dňa 20. 01. 2012 zistil, že pôvodný povinný C. S., L.. XX. XX. XXXX zomrel dňa XX. XX. XXXX, pričom dedičmi nebohého sú W.. I. S., L.. XX. XX. XXXX a S. S., L.. XX. XX. XXXX.
Podľa § 107 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 3 O. s. p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
U fyzickej osoby dochádza smrťou poručiteľa k právnemu nástupníctvu (univerzálnej sukcesii), pričom na dediča prechádzajú zásadne všetky práva a povinnosti poručiteľa (neprechádzajú iba tie, ktoré smrťou zanikajú alebo prechádzajú na ďalšie subjekty inak, než podľa dedičského práva). To znamená, že predmetom dedičského nástupníctva sú nielen práva, ale aj povinnosti, t.j. aj poručiteľove dlhy. Univerzálnou sukcesiou sa rozumie prechod práva alebo povinnosti, ktorý nastáva zánikom právnej subjektivity pôvodného nositeľa práva alebo povinnosti a táto zmena procesno-právneho postavenia nastáva zo zákona v súlade s § 107 Občianskeho súdneho poriadku. Súd na zmenu účastníka konania prihliada z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či ju účastníci oznámia.
Nakoľko bolo preukázané, že právnymi nástupcami po neb. povinnom sa stali W.. I. S., L.. XX. XX. XXXX a S. S., L.. XX. XX. XXXX, vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia ich súd v záhlaví uznesenia uviedol ako povinných.
Písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 01. 2013, postúpil súdny exekútor súdu návrh oprávneného na zastavenie exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Zároveň žiada priznať trovy exekúcie vo výške 55,45 eura.
Podaním zo dňa 17. 01. 2013, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22. 01. 2013, oprávnený podal návrh na zastavenie konania podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku bez uvedenia dôvodu.
V zmysle § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súd na základe návrhu oprávneného zo dňa 17. 01. 2013, exekúciu zastavil. Súd v konaní o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie rešpektoval dispozičnú zásadu občianskeho súdneho konania, a preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 55,45 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Vzhľadom na dôvod zastavenia - návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko oprávnený procesne zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť, súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich tento uplatnil. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eura podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za spisový obal - fotokópie, spotreba papiera, obálok, tonera vo výške 4,98 eura. Exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 15 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 8,04 eura, z toho za poštovné 5,84 eura, za telekomunikačné výdavky 0,70 eura (elektronická lustrácia účty) a za kolky 1,50 eura (OS BB dedičské konanie).
Súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou trovy exekúcie vo výške spolu 49,48 eura, z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura, hotové výdavky predstavujú 8,04 eura a uplatnená 20 % DPH (základ dane 41,23 eura) predstavuje 8,25 eura.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu návrhu oprávneného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.