Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Sd-58-2011.pdf
PDF · 136.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sd/58/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa I. O., L.. XX.X.XXXX, J. D. L. E., M. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Müllerom, advokátom, Symfonická 1496/9, Praha 5, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o príplatok k dôchodku, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutia odporkyne 1 a 2 č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. apríla 2011 v spojení s rozhodnutiami odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. októbra 2011, 21. októbra 2011, 15. decembra 2011, 20. februára 2012 a zo dňa 19. apríla 2013.
Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Odporkyňa v danej právnej veci rozhodovala o žiadosti navrhovateľa z 21.2.2011 (č.l. 7 spisu) o prepočítanie príplatku k dôchodku podľa § 25 ods. 7 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, ako aj o následne podaných písomných podaniach navrhovateľa, reagujúc na dôkazy a dôkazné návrhy predkladané odporkyni právnym zástupcom navrhovateľa aj v priebehu súdneho preskúmavacieho konania podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p.
V preskúmavanej právnej veci sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu včas podaným opravným prostriedkom zo 7.6.2011 prvotne domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne 1. č. XXX XXX XXXX X zo 14.4.2011, ktorým odporkyňa podľa § 25 ods. 7 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov a podľa § 259 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 23. 1. 1991 a súčasne rozhodla o ďalšom zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa za obdobie od 22. marca 1991 do 1. januára 2011 na výslednú sumu 494,00 Eur mesačne. Dôchodok navrhovateľa bol zvýšený z dôvodu priznania príplatku k dôchodku podľa § 25 ods. 7 zákona č. 119/1999 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, a to za obdobie väzby od 11. septembra 1958 do 9. mája 1960, t.j. za obdobie 20 mesiacov a 7 dní. Predmetné obdobie odporkyňa vyhodnotila ako dobu odpracovanú v III. pracovnej kategórii v súlade s ustanovením § 25 ods. 7 písm. b) zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Ďalším rozhodnutím zo 14.4.2011 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 2 ods. 1, § 3 a § 4 zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom priznala navrhovateľovi od 14. januára 2008 príplatok k dôchodku v sume 1.214, - Sk mesačne. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia odporkyňa konštatovala, že navrhovateľ preukázal, že bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v čase od 11. septembra 1958 do 9. mája 1960, konštatujúc splnenie všetkých právnych podmienok pre priznanie uvedenej dávky v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti označeného rozhodnutia odporkyne, ktorým bolo zároveň zmenené prvotné rozhodnutie o priznaní príplatku k dôchodku navrhovateľovi z 12.2.2008 č. XXX XXX XXXX, ktorým bol navrhovateľovi priznaný príplatok k dôchodku politickým väzňom podľa zákona č. 274/2007 Z. z. v platnom znení, a to za obdobie od 12.9.1958 do 9.5.1960, kedy bol navrhovateľ vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody, čo navrhovateľ preukázal v konaní o jeho žiadosti zo 14.1.2008.
Hore uvedené rozhodnutia zo 14.4.2011 odporkyňa vydala na základe písomnej žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa z 21.2.2011, ktorou navrhovateľ požiadal odporkyňu o prepočet príplatku k jeho dôchodku a zároveň prepočet zvýšenia starobného dôchodku podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii za obdobie výkonu trestu odňatia slobody od 11.9.1958 do 11.5.1960. Išlo teda o žiadosť o zvýšenie príplatku k dôchodku za ďalšie obdobie trvania väzby a výkonu trestu - 3 dni oproti pôvodnému rozhodnutiu z 12.2.2008.
V ďalšom priebehu administratívneho konania a súdneho preskúmavacieho konania podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p.) navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu doručoval odporkyni ďalšie podania a žiadosti a predkladal dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení týkajúcich sa príplatku k dôchodku, na základe čoho odporkyňa vydala v rámci rozsiahleho administratívneho konania nasledovné rozhodnutia (vrátane rozhodnutí 1 a 2 zo 14. apríla 2011):
Rozhodnutia odporkyne 1 a 2 č. XXX XXX XXXX zo dňa 14. apríla 2011 o príplatku k dôchodku politickým väzňom a o zvýšení starobného dôchodku, rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 13. októbra 2011 o zvýšení starobného dôchodku, ktorým sa mení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 14. apríla 2011 o zvýšení starobného dôchodku, rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. októbra 2011 o úprave starobného dôchodku, ktorým sa mení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 13. októbra 2011 o zvýšení starobného dôchodku, rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2011 o príplatku k dôchodku politickým väzňom, ktorým sa mení rozhodnutie zo 14. apríla 2011 o príplatku k dôchodku politickým väzňom, rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2011 o úprave starobného dôchodku, ktorým sa mení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. októbra 2011 o úprave starobného dôchodku, rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. februára 2012 o zvýšenie sumy starobného dôchodku, ktorým sa mení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra o úprave starobného dôchodku, rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. februára 2012 o priznaní príplatku k dôchodku politickým väzňom, ktorým sa mení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2011 o príplatku k dôchodku politickým väzňom a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2013 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku zhodnotením doby väzby a výkonu trestu odňatia slobody od 20. augusta 1958 do 10. mája 1960 v I. pracovnej kategórii.
II.
Obsahom opravného prostriedku navrhovateľa zo 7.6.2011 bola námietka týkajúca sa doby, za ktorú bol navrhovateľovi priznaný príplatok k starobnému dôchodku rozhodnutím 1 č. XXX XXX XXXX X a tvrdil, že väznený bol už od 20.8.1958 do 10.5.1960, teda nielen za obdobie od 11.9.1958 do 9.5.1960, za ktoré mu bol priznaný príplatok k starobnému dôchodku v III. pracovnej kategórii. Zároveň namietal, že obdobie od 18.10.1958 do 10.5.1960 má byť zaradené do I. pracovnej kategórie (v žiadosti z 21.2.2011, na základe ktorej odporkyňa začala vo veci konanie, navrhovateľ žiadal započítať pre účely príplatku k dôchodku obdobie od 11.9.1958 do 11.5.1960).
Po vydaní rozhodnutí odporkyne označených v článku I. odôvodnenia tohto rozsudku navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu písomné podanie z 27.5.2013 (č.l. 93 spisu), v ktorom navrhol zastaviť konanie proti štyrom rozhodnutiam odporkyne zo 14.4.2011 a 15.12.2011 a zároveň navrhol zrušiť rozhodnutia odporkyne z 20.2.2012 a 19.4.2013 a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie v danom rozsahu zrušenia jej rozhodnutí, pričom vo vzťahu k rozhodnutiu odporkyne z 19.4.2013 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku zhodnotením doby väzby a výkonu trestu odňatia slobody od 20. augusta 1958 do 10. mája 1960 v I. pracovnej kategórii argumentoval nasledovne:
„Navrhovateľ súdu oznamuje, že odporkyňa vydala dňa 19.4.2013 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX, ktorým zamietla navrhovateľovu žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku zhodnotením doby výkonu trestu odňatia slobody od 20.8.1958 do 10.5.1960 v I. pracovnej kategórii. Žiadne z predchádzajúcich rozhodnutí odporkyne nebolo týmto rozhodnutím zrušené.
Navrhovateľ má za to, že rozhodnutie je nesprávne a že závery ohľadne pracovného zaradenia v I. kategórii neboli nijako vyvrátené.
Navrhovateľ vo svojom prehlásení presne popísal, akú prácu vykonával, kedy to bolo i kde.
Väzenská služba ČR potvrdzuje, že v predmetnom období pracovali odsúdení z uvedených väzníc v uhoľných baniach a že i navrhovateľ mohol byť vzhľadom k zdravotnému stavu zaradený na túto prácu.
Svedkovia, ktorých navrhovateľ uviedol, jeho prehlásenie nevyvrátili. Nie je vinou navrhovateľa, že svedok I. T. zomrel a Česká správa sociálneho zabezpečenia jeho dokumentáciu skartovala. Nie je ani vinou navrhovateľa, že nebol nájdený svedok R. X..
Navrhovateľ má za to, že pokiaľ je známe, v ktorom období bol navrhovateľ, v ktorých väzniciach umiestnený, štát by mal mať dostatočný prehľad o tom, čo ktorý väzeň vykonával. (Väzenie je štátne zariadenie a je povinnosťou štátu, aby o svojej činnosti viedol také záznamy, ktoré sú potom potrebné pre nadväzujúce konanie, v tomto prípade konanie podľa § 25 ods. 7 zákona č. 119/1990 Zb.)
Celkom iná situácia by bola, keby bol navrhovateľ v predmetnom období zamestnaný u nejakého súkromníka. Tam by bremeno dokazovania ležalo na navrhovateľovi v ďaleko väčšej miere.
Navrhovateľ má za to, že správny orgán má v prípade pochybností rozhodnúť v prospech poškodeného a nie vychádzať z predpokladu, že nehovorí pravdu.“
III.
Odporkyňa v priebehu súdneho preskúmavacieho konania predložila súdu vyjadrenia z 21.7.2011 (č.l. 12-15 spisu), 2.12.2011 (č.l. 19 spisu), 8.2.2012 (č.l.25 až 29 spisu), 15.3.2012 (č.l.39-41 spisu), 4.5.2012 (č.l.52-53 spisu), 11.10.2012 (č.l.70 spisu), 4.3.2013 (č.l.90-91 spisu) a z 5.6.2013 (č.l.94-95 spisu), v ktorých reagovala na podania a opravné prostriedky navrhovateľa, pričom v doplňujúcom vyjadrení z 5.6.2013 v reakcii na obsah hore citovaného podania navrhovateľa z 27.5.2013 odporkyňa uviedla:
„Po vyčerpaní dostupných možností v rámci doplneného dokazovania na preukázanie rozhodujúcich skutočností majúcich vplyv na výšku sumy starobného dôchodku (jednak v súvislosti s rehabilitáciou podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, ako aj v súvislosti s príplatkom k dôchodku politickým väzňom podľa zákona č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov) bolo v dôchodkovej záležitosti navrhovateľa vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2013.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2013 bola navrhovateľovi podľa § 25 ods. 7 zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) v znení zákona č. 721/2004 Z.z., a § 112 ods. 4 zákona zamietnutá žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku zhodnotením doby väzby a výkonu trestu odňatia slobody od 20. augusta 1958 do 10. mája 1960 v I. pracovnej kategórii.
Sociálna poisťovňa tak rozhodla po vykonaní rozsiahleho dokazovania, na základe ktorého boli zistené nasledovné skutočnosti.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 20. februára 2012 bol navrhovateľovi zvýšený starobný dôchodok podľa § 25 ods. 7 zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a § 259 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. od 23. januára 1991 za dobu väzby a výkonu trestu odňatia slobody od 20. augusta 1958 do 10. mája 1960 v III. pracovnej kategórii, t.j. o 15,-Kčs za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody.
Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 7. júna 2011 a opakovane žiadosťami zo dňa 3. apríla 2012, 21. mája 2012 a naposledy žiadosťou zo dňa 22. októbra 2012 prostredníctvom jeho právneho zástupcu požiadal na účely určenia sumy starobného dôchodku o zaradenie doby väzby a výkonu trestu odňatia slobody od 20. augusta 1958 do 10. mája 1960 do I. pracovnej kategórie, čo by malo za následok zvýšenie starobného dôchodku o 20,- Kčs za každý mesiac väzenia.
Zvýšenie o 20,- Sk za každý mesiac väznenia však patrí v prípade, keď poškodený počas väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody vykonával práce za mimoriadne ťažkých pracovných podmienok, ktoré by odôvodňovali ich posudzovanie ako zamestnanie I. alebo II. pracovnej kategórie.
Na preukázanie výkonu zamestnania v I. pracovnej kategórii navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu predložil:
- vyjadrenie Väzenskej služby Českej republiky v Prahe č. VS 19/254/2011-
50/všeob/440 zo dňa 17. mája 2011, podľa ktorého nie je možné preukázať pracovnú kategóriu počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody, pretože príslušné finančné doklady už boli skartované,
- jeho neoverené čestné vyhlásenie zo dňa 27. mája 2011 o tom, že počas výkonu trestu
v rokoch 1958 - 1960 bol umiestnený vo väznici v B., kde pracoval v bani Koh-i-noor v podzemí na výstavbe tunela a vo väznici vo E., kde pracoval v bani Nosek, taktiež v podzemí pri razení chodieb v oddelení dopravy.
Predložené doklady nie sú však dostatočným dôkazom na preukázanie skutočností, že navrhovateľ počas väzby, resp. výkonu trestu odňatia slobody vykonával práce za mimoriadne ťažkých pracovných podmienok, ktoré by odôvodňovali ich posudzovanie ako výkon zamestnania v I. pracovnej kategórii.
Sociálna poisťovňa v prípadoch, kedy neexistuje listinný dôkaz preukazujúci údaje o zaradení zamestnania do preferovanej pracovnej kategórie, za určitých okolností umožňuje, aby účastník konania
v súlade s § 197 zákona tieto skutočnosti preukázal navrhnutím svedkov a ich následnou výpoveďou, ktorí v rovnakom období vykonávali rovnaký druh zamestnania pre toho istého zamestnávateľa. Výpoveď svedkov sa uvedie do zápisnice, ktorú vyhotoví miestne príslušná pobočka Sociálnej poisťovne.
Na základe uvedeného bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa opakovane oznámené (listom zo dňa 20. októbra 2011 a 27. februára 2012), že v prípade, ak navrhovateľ nevlastní žiadny listinný dôkaz preukazujúci údaje o zaradení doby väzby a výkonu trestu odňatia slobody do I. pracovnej kategórie, má možnosť v súlade s § 197 zákona tieto skutočnosti preukázať výpoveďou svedkov, ktorí v rovnakom období vykonávali rovnaký druh zamestnania pre toho istého zamestnávateľa.
Listom zo dňa 21. mája 2012 právny zástupca navrhovateľa oznámil, že navrhovateľ navrhol svedkov I. T. z Prahy, ktorý s ním pracoval v bani Nosek a R. X., ktorý s ním pracoval v bani Koh-i-noor.
Listom zo dňa 22. októbra 2012 bolo Sociálnej poisťovni oznámené, že sa za pomoci Generálneho riaditeľstva Väzenskej služby Českej republiky podarilo zistiť, že svedok I. T. sa narodil X. I. XXXX a bol väznený od 22. decembra 1958 do 22. decembra 1959 vo E. (t.j. baňa Nosek) a od 4. februára 1960 do 4. mája 1960 v NPT C..
Podľa vyjadrenia Generálneho riaditeľstva Väzenskej služby Českej republiky zo dňa 3. januára 2013, nemajú k dispozícii dokumenty, na základe ktorých by bolo možné zistiť, či svedok I. T. pracoval v uhoľnej bani, pretože jeho finančný spis bol skartovaný. Úložná doba dokumentov je 45 rokov, a pán T. bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v roku 1960. Zo záznamov, ktoré sú uložené v Centrálnej evidencii väznených osôb sú k dispozícii len niektoré osobné a rozsudkové údaje.
Žiadny záznam o vykonávaných prácach, resp. o jeho pracovnom zaradení sa v nich nenachádza.
O spoluprácu pri zisťovaní dokladov preukazujúcich zaradenie doby väzby a výkonu trestu odňatia slobody svedka I. T. do I. pracovnej kategórie Sociálna poisťovňa požiadala aj Českú správu sociálneho zabezpečenia v Prahe.
Podľa ich oznámenia zo dňa 5. marca 2013 materiály svedka I. T., nar. 11. decembra 1922 preukazujúce dobu väzby a prípadné zaradenie do preferovanej kategórie nám nemôžu poskytnúť, nakoľko spisový materiál bol vyskartovaný. Pán I. T. zomrel dňa 15. januára 2003. Keďže navrhnutý svedok už nežije, nejde o osobu, ktorá by bola spôsobilá byť svedkom v tomto konaní.
Údaje o svedkovi R. X. a ani ďalších svedkov sa nepodarilo zistiť.
Napriek takto vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu v spolupráci s Českou správou sociálneho zabezpečenia v Prahe a s Generálnym riaditeľstvom Väzenskej služby Českej republiky nie sú navrhovateľom tvrdené skutočnosti hodnoverným spôsobom preukázané, nakoľko k preukázaniu výkonu zamestnania v I. pracovnej kategórii počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody od 20. augusta 1958 do 10. mája 1960 je potrebné navrhnúť aspoň dvoch svedkov za každú baňu osobitne (ich meno, priezvisko, dátum narodenia a presnú adresu), ktorých vyjadrenie by mohlo viesť k zisteniu, či výkon zamestnania možno zaradiť do I. pracovnej kategórie.
Vzhľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že k dnešnému dňu nie sú preukázané dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali výkon zamestnania počas doby väzby a výkonu trestu odňatia slobody od 20. augusta 1958 do 10. mája 1960 v I. pracovnej kategórii, bola žiadosť navrhovateľa o zvýšenie dôchodku zaradením uvedenej doby do I. pracovnej kategórie zamietnutá.
Na základe takto preukázaného skutkového a právneho stavu a po vydaní rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2013 nie je dôvod spochybňovať ani správnosť všetkých doteraz napadnutých rozhodnutí v spojení so zmenovými rozhodnutiami.“
Zároveň odporkyňa poukázala na obsah všetkých svojich písomných vyjadrení, najmä na vyjadrenie zo 4.3.2013, v ktorom uviedla:
„Odporkyňa jeho názoru, že nie je možné vyhovieť požiadavke právneho zástupcu navrhovateľa a zastaviť konanie v časti, v ktorej právny zástupca vzal predošlé opravné prostriedky späť a preskúmavať výhradne rozhodnutie zo dňa 20. februára 2012 z dôvodu, že rozhodnutie zo dňa 20. februára 2012 je zmenovým rozhodnutím vo vzťahu k predchádzajúcim rozhodnutiam, ktoré boli taktiež napadnuté opravným prostriedkom. Zmenové rozhodnutie, ktoré vo svojej podstate nahrádza predošlé rozhodnutie (avšak nie v plnom rozsahu) sa stáva automaticky predmetom preskúmavacieho konania bez toho, aby proti takémuto zmenovému rozhodnutiu bolo potrebné podať samostatný opravný prostriedok. V tejto súvislosti poukazujeme na naše písomné vyjadrenie zo dňa 4. mája 2012, kde bol tento postup odôvodnený aj s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Dovoľujeme si podotknúť, že požiadavka právneho zástupcu navrhovateľa o preskúmanie výlučne rozhodnutia zo dňa 20. februára 2012 a „ostatné konania“ zastaviť (poznamenávame, že na krajskom súde je vedené v tejto veci iba jedno konanie pod sp.zn. 7Sd/58/2011 sa javí sa účelová a je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
Dovoľujeme si poukázať na nesprávnosť, ku ktorej došlo, keď sa konajúci súd dotazoval právneho zástupcu, či podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu zo dňa 8. novembra 2012 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie dôchodku, ktoré je súčasťou dávkového spisu.
Predmetný koncept rozhodnutia nie je platný, takéto rozhodnutie nebolo navrhovateľovi expedované, a teda nebolo vôbec vydané. V dávkovom spise sa nachádza iba koncept rozhodnutia, ktoré však nebolo vydané, nakoľko nie je ukončené dokazovanie týkajúce sa hodnotenia obdobia väzby v zvýhodnenej pracovnej kategórii.
Pokiaľ ide o preukázanie zaradenia obdobia výkonu väzby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, Sociálna poisťovňa naposledy listom zo dňa 1. februára 2013 žiadala Českú správu sociálneho zabezpečenia o spoluprácu pri zisťovaní, či v ich informačných systémoch evidujú pána I. T., ktorého navrhovateľ navrhol ako svedka na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Je potrebné preukázať, či navrhnutý svedok je vôbec osobou spôsobilou byť svedkom. Následne je možné pristúpiť k ďalšiemu dokazovaniu (výsluch svedka). K dnešnému dňu nebola Sociálnej poisťovni doručená odpoveď Českej správy sociálneho zabezpečenia.
Opätovne však zdôrazňujeme, že k dnešnému dňu nie sú spoľahlivo preukázané tvrdenia navrhovateľa, preto nie je dôvod spochybňovať správnosť doteraz vydaných rozhodnutí.
V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na § 250i Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Ako sme uviedli už v našich predchádzajúcich písomných vyjadreniach, v prípade, že sa dostatočne preukáže, že navrhovateľovi patrí zvýšenie starobného dôchodku podľa § 25 ods. 7 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, bude o sume jeho starobného dôchodku opätovne rozhodnuté.
Ak právny zástupca považuje za predmet sporu práve zaradenie výkonu väzby, resp. trestu odňatia slobody do zvýhodnenej pracovnej kategórie, dovoľujeme si uviesť, že o tejto skutočnosti ešte len bude vydané rozhodnutie po ukončení dokazovania.
K námietke právneho zástupcu týkajúcej sa nerešpektovania dôkaznej moci potvrdenia Generálneho riaditeľstva väzenskej služby Českej republiky, z ktorého podľa právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ v spornom období výkonu trestu odňatia slobody vykonával práce zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórii, si dovoľujeme poznamenať nasledovné.
Sociálna poisťovňa nie je kompetentná, a ani tak nečiní, neuznať potvrdenie orgánu - Generálneho riaditeľstva väzenskej služby Českej republiky len z dôvodu, že toto potvrdenie vystavil orgán Českej republiky.
Naopak, Sociálna poisťovňa vzhľadom na uvedené potvrdenie vykonáva rozsiahle zisťovanie na preukázanie navrhovateľom tvrdených skutočností. Z predmetného potvrdenia však nevyplývajú skutočnosti tak, ako tvrdí právny zástupca navrhovateľa.
Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva väzenskej služby Českej republiky zo dňa 17. mája 2011 vyplýva, že potvrdiť pracovnú kategóriu v spornom období už nie je možné, avšak možno predpokladať, že navrhovateľ mohol vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonávať prácu v uhoľnej bani.
Právo hodnotiť dôkazy každý jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach prináleží v zmysle § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odporkyni.
Ako je už vyššie uvedené k dnešnému dňu nie sú spoľahlivo preukázané tvrdenia navrhovateľa, pričom o týchto navrhovateľom tvrdených skutočnostiach bude rozhodnuté po dostatočnom zistení skutkového stavu.
V súvislosti s požiadavkou právneho zástupcu navrhovateľa na priznanie trov konania (aj vo vzťahu k tej časti konania, kde navrhovateľ žiada o zastavenie konania) si dovoľujeme poukázať na § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého nárok na priznanie trov konania vznikne navrhovateľovi, ak bol návrh vzatý späť z dôvodu správania sa na strane odporcu.
Zdĺhavosť konania, ako aj opakované posudzovanie dôchodkových nárokov navrhovateľa a následné vydávanie zmenových rozhodnutí bolo spôsobené nehospodárnym konaním právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý Sociálnej poisťovni len postupne predkladal doklady preukazujúce rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na posudzovanie dôchodkových nárokov navrhovateľa, vždy až po vydaní zmenového rozhodnutia.
Odporkyňa vydávala zmenové rozhodnutia vždy na základe novopreukázaných skutočností, ktoré dovtedy odporkyni neboli, a ani nemohli byť známe (napr. povolenie obnovy konania a pod.).
K dnešnému dňu nie sú tvrdenia navrhovateľa ničím preukázané, na základe čoho považujeme všetky doteraz napadnuté rozhodnutia za vecne správne a zákonné.“
IV.
Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p. preskúmal rozhodnutia odporkyne vydané v priebehu administratívneho konania, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu odporkyne, v priebehu konania o nároku uplatnenom navrhovateľom boli rozhodnutiami odporkyne z 13.10.2011, 21.10.2011, 15.12.2011 a 20.2.2012 zohľadnené dôkazy predkladané navrhovateľom v konaní, čím bolo v podstatnej miere vyhovené pôvodnému opravnému prostriedku navrhovateľa zo 7.6.2011. Po vydaní uvedených rozhodnutí odporkyne právny zástupca navrhovateľa procesnými návrhmi na zastavenie konania sa domáhal zastavenia súdneho preskúmavacieho konania z dôvodu späťvzatia opravných prostriedkov proti rozhodnutiam vydaným odporkyňou v danej právnej veci, pričom tvrdil, že ide o päť rôznych konaní, ktoré sú nesprávne vedené pod spoločnou spisovou značkou 7Sd/58/2011, pričom ako to vyplýva z obsahu písomného podania a procesného návrhu právneho zástupcu navrhovateľa z 27.5.2013 (č.l. 93 spisu) navrhovateľ v ostatnom štádiu súdneho preskúmavacieho konania pred Krajským súdom v Košiciach, ako aj administratívneho konania obsahovo namietal už iba rozhodnutie odporkyne z 19.4.2013, ktorým odporkyňa podľa § 25 ods. 7 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku zhodnotením doby väzby a výkonu trestu odňatia slobody od 20.8.1958 do 10.5.1960 v I. pracovnej kategórii.
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 249 ods. 2 O. s. p. (s použitím § 250l ods. 2 O. s. p.) žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postup správneho orgánu a aký konečný návrh robí.
Vo vzťahu k procesným návrhom právneho zástupcu navrhovateľa týkajúcim sa rozhodnutí odporkyne vydaným v preskúmavanej právnej veci (okrem rozhodnutia odporkyne z 19. apríla 2013, na opravnom prostriedku, voči ktorému navrhovateľ zotrval) súd uvádza, že rozhodovacia činnosť orgánov Sociálnej poisťovne o dôchodkových dávkach je v súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami a ďalšími dotknutými ustanoveniami piatej časti O.s.p. (§ 244 a nasl. O.s.p.) súdom posudzovaná aj na základe ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako jednotný právny celok, a to aj v prípade vydania viacerých administratívnych rozhodnutí odporkyňou v konaní o tom istom nároku účastníka administratívneho konania. Súd preto nemal žiadny procesný dôvod rozhodovať o späťvzatiach opravných prostriedkov proti rozhodnutiam odporkyne vydaným v priebehu celého administratívneho konania, keďže právna úprava obsiahnutá v tretej hlave, piatej časti O. s. p. neumožňuje procesný postup navrhnutý právnym zástupcom navrhovateľa v danej veci.
Pokiaľ ide o rozhodnutie odporkyne z 19.4.2013 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku zhodnotením doby väzby a výkonu trestu odňatia slobody od 20.8.1958 do 10. 5. 1960 v I. pracovnej kategórii, súd konštatujúc dôvodnosť právnej argumentácie uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 19.4.2013 uvádza:
Podľa § 25 ods. 7 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov poškodený môže žiadať, aby sa mu namiesto nárokov vyplývajúcich z ustanovení predchádzajúcich odsekov poskytli mesačné príplatky k dôchodku v sume 0,70 Eur za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom poškodený vykonával práce za mimoriadne ťažkých pracovných podmienok, ktoré by odôvodňovali ich posudzovanie ako zamestnanie I. alebo II. pracovnej kategórie.
Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne.
Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci (§ 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení).
V právnom kontexte citovaných zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení súd poukazuje na obsah dokazovania vykonaného odporkyňou v preskúmavanej právnej veci aj v dôkaznom zameraní sa na právnu požiadavku navrhovateľa na zhodnotenie doby väzby a výkonu trestu odňatia slobody od 20. augusta 1958 do 10. mája 1960 v I. pracovnej kategórii. Ako to vyplýva z obsahu písomného vyjadrenia odporkyne z 5. 6. 2013 citovaného v odôvodnení tohto rozsudku, odporkyňa vzhľadom na neexistenciu listinného dôkazu preukazujúceho právnu možnosť zaradenia obdobia od 20. augusta 1958 do 10. mája 1960 u navrhovateľa do I. pracovnej kategórie v konaní poukázala na možnosť dôkazného postupu podľa § 197 zákona o sociálnom poistení (čestné vyhlásenie), podľa ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania. Obsah takéhoto čestného vyhlásenia navrhovateľa však v administratívnom konaní bolo potrebné potvrdiť následnou výpoveďou svedkov, ktorí v rovnakom období boli s navrhovateľom vo výkone väzby, resp. trestu odňatia slobody. Na základe dôkazných návrhov právneho zástupcu navrhovateľa odporkyňa vykonala vo veci dokazovanie za pomoci Generálneho riaditeľstva Väzenskej služby Českej republiky, avšak dôkazy tohto druhu nebolo možné zadovážiť ani prostredníctvom Českej správy sociálneho zabezpečenia v Prahe, ktorú o spoluprácu požiadala odporkyňa v záujme objektívneho zistenia skutkového a právneho stavu. Súd preto z dôkazného hľadiska poukazuje na obsah citovaného doplňujúceho vyjadrenia odporkyne z 5.6.2013 a konštatuje, že odporkyňa vykonala vo veci jej dostupné dôkazy v súlade s dôkaznými návrhmi právneho zástupcu navrhovateľa a napriek rozsiahlemu dokazovaniu v spolupráci s Českou správou sociálneho zabezpečenia v Prahe a Generálnym riaditeľstvom Väzenskej služby Českej republiky nebolo možné navrhovateľom tvrdené skutočnosti hodnoverným spôsobom preukázať. K obsahu písomného podania právneho zástupcu navrhovateľa z 27.5.2013, v ktorom okrem iného uviedol, že nie je vinou navrhovateľa, že svedok I. T. zomrel a Česká správa sociálneho zabezpečenia jeho dokumentáciu skartovala a nie je ani vinou navrhovateľa, že nebol vyhľadaný svedok R. X., súd poukazuje na hore citované ustanovenia zákona o sociálnom poistení, z obsahu ktorých jednoznačne vyplýva dôkazná povinnosť navrhovateľa v danom administratívnom konaní. Súd je preto toho názoru, že aj vo vzťahu k jedinej zostávajúcej námietke navrhovateľa v preskúmavanej právnej veci vytýkajúcej odporkyni nezohľadnenie obdobia výkonu väzby a trestu odňatia slobody u navrhovateľa podľa § 25 ods. 7 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, odporkyňa vykonala náležité dokazovanie v záujme objektívneho zistenia skutkového a právneho stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodila správne právne závery.
K obsahu argumentácie právneho zástupcu navrhovateľa uvedenej v jeho písomnom podaní z 27.5.2013 (č.l.93 spisu), posúdenie dôvodnosti ktorej je dôležité pre vyvodenie záverov súdu o splnení si dôkaznej povinnosti odporkyňou, ohľadom právnej kategorizácie doby od 20.8.1958 do 10.5.1960, po ktorú bol navrhovateľ uväznený, súd uvádza nasledovné:
Sociálna poisťovňa, ako verejnoprávna inštitúcia postupuje v svojej rozhodovacej činnosti v právnom režime zákona o sociálnom poistení a nezodpovedá za dôkazný stav a prípadnú dôkaznú núdzu navrhovateľa, ktorá vyplýva zo skutočností zapríčinených štátom v čase politickej neslobody, ak vykonala v konkrétnej právnej veci všetky dostupné dôkazy. Pritom je potrebné uviesť, že ani umiestnenie navrhovateľa v konkrétnom väzenskom zariadení neznamená súčasne bez preukázania konkrétnych skutočností o charaktere ním vykonávaných prác, že išlo o pracovné zaradenie jednoznačne právne kategorizované podľa § 25 ods. 7 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Výkon práce väzňov bol totiž aj v označenom období v ústavoch na výkon trestu rôznorodý. Aj z uvedených dôvodov je podľa názoru súdu právne legitímnou požiadavka odporkyne na preukázanie navrhovateľom tvrdených skutočností o obsahu ním vykonávaných prác v uvedenom období vierohodným dôkazom, k čomu v administratívnom konaní nedošlo. V súvislosti s obtiažnosťou obstarania svedeckých výpovedí v naznačenom smere súd ďalej poznamenáva, že rovnako daný stav nemožno posúdiť na ťarchu dôkaznej povinnosti odporkyne aj z toho dôvodu, že zákon č. 119/1990 Zb. umožňoval navrhovateľovi uplatniť si nároky tvoriace predmet konania v preskúmavanej právnej veci omnoho skôr, než k tomu došlo (podaním z 21.2.2011), čím by si navrhovateľ nesporne zabezpečil výraznejšie dôkazné možnosti (žijúci svedkovia) ako tomu bolo v preskúmavanej právnej veci.
Súd preto v súlade s ustanovením § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil preskúmavané rozhodnutia odporkyne ako vecne správne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.