Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-31-2023.pdf
PDF · 84.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. U. U. v trestnej veci obžalovanej J. Q., stíhanej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. júna v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Obžalovaná: J. Q. nar. XX. XX. XXXX F. F.K. A., A. Q. B. XX, S. P. M. M. L.,
je v i n n á, ž e
v období od 01. 02. 2003 do 31. 08. 2021 s výnimkou mesiacov november 2005 až október 2009, december 2009 až február 2010, november 2013 až jún 2014, kedy bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, v obci Kyjatice, okres Rimavská Sobota a na iných miestach, kde sa zdržiavala si riadne a včas neplnila svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dcére L. Q., M.. XX. XX. XXXX, ktorá jej okrem Zákona o rodine vyplývala aj z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1P/260/02 zo dňa 02: 12. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30. 01. 2003 a ktorým bola zaviazaná prispievať na jej výchovu a výživu sumou 50,- Slovenských korún vždy do 15-teho dňa v mesiaci na účet Okresného úradu v Banskej Bystrici, tiež z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/111/2006 zo dňa 23. 06. 2006 bola zaviazaná od 01. 04. 2005 výživným mesačným vo výške 30% zo sumy životného minima na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, čím jej
- za obdobie 01. 02. 2003 do 26. 09. 2019 vznikol dlh na výživnom vo výške 3.117,59 Eur vo vzťahu k Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica,
- za obdobie od 27. 09. 2019 do 31. 08. 2021 vznikol dlh na výživnom vo výške 671,96 Eur vo vzťahu B. L. Q., M. XX. XX. XXXX, Q. L. XX, Q. Q.,
a konala tak napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/174/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 12. 2009 bola uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c), Trestného zákona, bol jej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, z výkonu ktorého bola prepustená 15. 10. 2010,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, úmyselne, zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchala taký čin závažnejších spôsobom konania - po dlhší čas, a hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustená,
č í m s p á c h a l a
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o j e j s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 a 8 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zákona súd obvinenej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods.1 Tr. zákona súd obvinenej určuje skúšobnú dobu v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
odôvodnenie:
Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovanej J. Q. bola obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, spáchaný úmyselným konaním na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroky tohto rozsudku.
Na základe podanej obžaloby v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci.
Trestné stíhanie voči obvinenej bolo vykonané ako proti ušlej podľa § 358 Trestného poriadku, pretože táto sa tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom vyhýbala úkonom trestného konania pobytom v zahraničí, na neznámom mieste a orgánom činným v trestnom konaní ani súdu sa jej pobyt vypátrať nepodarilo. Obvinenej bola pre toto trestné konaní podľa § 359 Tr. poriadku ustanovená obhajkyňa JUDr. B. L., ktorá ju v trestnom konaní obhajovala.
Na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné dôkazy preukazujúce spáchanie skutku, ako aj listinné dôkazy, ktoré majú vplyv pre posúdenie skutkového a právneho stavu veci.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď z prípravného konania svedkyne L. Q., dcéry obžalovanej, ktorá ako poškodená uviedla, že od malička bola vychovávaná pestúnkou, vie, že jej matka mala platiť výživné, ale ona od nej nikdy nič nedostala. Nie sú v kontakte, obžalovaná by sa mala zdržiavať v Nemecku. Peniaze od matky by jej veľmi pomohli, lebo je nezamestnaná. Plnoletosť dovŕšila 26. 09. 2019, ale do 13. 08. 2021 si plnila školské povinnosti.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj výpoveď z prípravného konania svedkyne Ing. L. Q., zástupkyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, ktorá uviedla, že úrad ako dlh na výživnom eviduje sumu 2.071,21 Eur, ktorá suma je ale znížená o sumu, voči ktorej bolo trvalo upustené podľa ustanovení Zákona o pohľadávkach štátu.
Zákonná vyživovacia povinnosť obvinenej J. Q. je okrem ustanovením Zákona o rodine preukázaná aj rodným listom dieťaťa L. Q., v ktorom je ako matka uvedená obvinená J. Q., otec dieťaťa uvedený nie je (č. l. 170). Na hlavnom pojednávaní bolo prečítané aj potvrdenie o návšteve školy, ktorú poškodená ukončila záverečnou skúškou dňa 09. 06. 2021 (č.l. 269).
Za účelom zistenia finančných pomerov a objektivizovania možností obžalovanej podieľať sa po finančnej stránke na výchove a výžive vlastného dieťaťa boli vyžiadané správy preukazujúce jej zamestnania, evidencie v nezamestnanosti, prípadne iné relevantné skutočnosti. Zo správy Sociálnej poisťovne (č.l. 241-249) vyplýva, že obvinená bola zamestnaná len v obdobiach, kedy vykonávala trest odňatia slobody v ústavnom zariadení, nie je evidovaná ako poberateľka dôchodku, ani dávky v nezamestnanosti. Prehľad evidencie v nezamestnanosti poskytol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, rovnako ako správu o tom, v ktorých obdobiach bola obvinená poberateľkou hmotnej núdze (č.l. 210-234). Tieto skutočnosti súd premietol do skutkovej vety obžaloby a dlh na výživnom za toto obdobie do celkového dlhu nezarátal.
Obžalovaná bola rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote, sp. zn. 1P/260/2002-15 zo dňa 02. 12. 2002 zaviazaná platiť výživné na L.. L. Q.Á. vo výške 50,- Sk mesačne na účet Okresného úradu, odd. sociálnych vecí v Banskej Bystrici. Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn.31P/111/2006-43 zo dňa23.06.2006, právoplatný dňa 31.07.2006 (č.l. 183), bola obžalovaná zaviazaná platiť na výživu mal. L. Q. zvýšeným výživným zo sumy 50,- Sk mesačne na sumu rovnajúcu sa 30% sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa a to od 01.04.2005 na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/82/2010 zo dňa 02. 08. 2010, právoplatný dňa 26. 08. 2010 (č. l. 195) vyplýva, že obžalovaná J. Q. bola uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ods. 1, 3 písm. b), c) Trestného zákona, za čo bola odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, na ktorého výkon bola zaradená do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a ktorý vykonala dňa 15. 10. 2010 (č.l. 284).
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchala ho obžalovaná, ktorá je za jeho spáchanie trestne zodpovedná.
Existencia vyživovacej povinnosti obžalovanej voči jej dcére vyplýva priamo zo Zákona o rodine (§ 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z . z. ) a je preukázaná aj rodným listom maloletého dieťaťa (č. l. 170).
Výška jej vyživovacej povinnosti bola v žalovanom období určená tzv. civilným rozhodnutím tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Hoci súd nebol viazaný výškou vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom v tzv. civilnej veci (§ 7 ods. 1 Tr. por.), vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd spoľahlivo preukázané, že takto určená výška vyživovacej povinnosti v žalovanom období zodpovedala schopnostiam a možnostiam obžalovanej. Vychádzajúc z § 62 Zákona o rodine možno jednoznačne konštatovať, že obžalovaná bola v žalovanom období schopná (pri riadnom plnení si svojich povinností) platiť výživné voči svojej dcére v takej výške, ako jej bolo určené v civilnom procese.
Po právnej stránke súd konanie obžalovanej kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona. Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom plnení vyživovacej povinnosti tými, ktorí sú touto povinnosťou viazaní vo vzťahu k tým, ktorí sú na výživné odkázaní, v prípade vyživovacej povinnosti rodičov vo vzťahu k deťom je vyživovacia povinnosť povinnosťou vyplývajúcou priamo zo zákona od narodenia dieťaťa, až kým nie je schopné samo sa živiť. Obžalovaná, ako trestne zodpovedná osoba, najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať dcéru L. Q. a spáchala taký čin závažnejších spôsobom konania - po dlhší čas od februára 2003 do augusta 2021, teda po dobu viac ako 18 rokov. Zameškané výživné ku dňu podania obžaloby súd vyčíslil tak, ako je to uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku, pričom do zameškaného výživného nezarátal obdobia, kedy obžalovaná nemala žiaden príjem. Opomenutie konania obžalovanej platiť výživné súd vyhodnotil z hľadiska zavinenia ako úmyselné nekonanie. Obžalovaná teda spáchala prečin minimálne v úmysle nepriamom (§ 15 písm. b) Trestného zákona), keď neplnila vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dcére L. Q., aj napriek tomu, že mala finančné prostriedky na platenie výživného.
Obžalovaná J. Q. je vzhľadom na dlhodobý pobyt mimo miesta svojho pobytu charakterizovaná z miesta trvalého pobytu len všeobecnými údajmi. Zo zabezpečených listín vyplýva, že sa má dlhodobo zdržiavať v cudzine, obživu si zabezpečuje žobraním. Nemá záznam v evidencii priestupkov, jej register trestov obsahuje 10 záznamov za rôznu trestnú činnosť spáchanú na území SR ako aj v cudzine.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere súd u obžalovanej vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona. Prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, že obžalovaná páchala trestný čin po dlhší čas. Rovnako prihliadol na následok trestného činu, keď obžalovaná svojim konaním nespôsobila u dcéry hmotnú núdzu, ako aj na zavinenie (obžalovaná konala v nepriamom úmysle). Obžalovanej nepoľahčovala žiadna okolnosť, naopak priťažovala jej okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bola za trestný čin v minulosti odsúdená. Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd ustálil na pomer 0:1.
Pri úvahe o druhu trestu súd nezistil podmienky pre uloženie trestu alternatívneho k trestu odňatia slobody. Obžalovanej za spáchaný prečin podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona hrozil trest odňatia slobody vo výmere od 1 až 5 rokov. Z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností nad pomermi poľahčujúcimi v zmysle § 38 ods. 4 Tr. por. súd zvýšil u obžalovanej dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, a potom prichádzalo do úvahy ukladanie trestu v rozpätí od 2 rokov a 4 mesiacov až do 5 rokov. Súd následne uložil obžalovanej trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 28 mesiacov, ktorého výkon jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu tiež v trvaní 28 mesiacov. Takto vymeraný trest súd považuje za dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti, umožňujúci nápravu páchateľa (individuálna prevencia), ako aj odradzujúci iných od páchania trestných činov (generálna prevencia).
Poučenie:
Proti výroku o vine tohto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti výrokom o treste a o ochrannom opatrení je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku), (§ 45 ods. 1 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.