Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-358-2013.pdf
PDF · 74 KB
Case nature
Subarea
11Co/358/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu W. M. F., s. r. o., J. 5, V., zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., AK so sídlom Bratislava, Údernícka 5, proti žalovanej Z. O., bytom U. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka K. na ochranu občana spotrebiteľa B., P., X. 16, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Svidník, Ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 179,56 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č. k. 17C/401/2012-60 z 22. 04. 2013 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh a zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu v sume 62,35 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ. Odôvodnil ho nesprávnym právnym posúdením súdu. Ako podstatné uviedol, že Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľa, a preto zastáva názor, že takýto vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Okresm toho takéto združenia majú možnosť využiť aj určenú podporu ministerstva. Poukázal ďalej na dôvodovú správu k zák. č. 384/2008 Z.z. s uvedením, čo bolo cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Nepovažoval za účelné priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi, keď mal za zrejmé, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Okrem toho vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových a významných skutočností, vzťahujúcich sa na predmet sporu. Mal za to, že na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných v § 142 O.s.p., a to najmä účelnosť trov konania a v danom prípade združenie nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca odporcu, pričom tento o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemal žiadnu vedomosť, čo vyslovili už niektoré súdy vo svojich rozhodnutiach. Podľa neho nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 78/03, v ktorom je vyslovený obdobný právny názor vyplývajúci z rozhodnutí krajských súdov, ktoré v ďalšom vymenoval. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania neprizná. Uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
Vedľajší účastník vo svojom rozsiahlom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny konštatujúc, že v spotrebiteľských veciach ide podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ o podporu záujmov spotrebiteľov, o zaistenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, ochranu zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, o podporu ich práv na informácie, vzdelávanie a práva združovať sa na ochranu svojich záujmov, z čoho vyplýva aj ochrana hospodárskych záujmov združenia. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Z odôvodnenia rozsudku, pokiaľ ide o napadnutý výrok vyplýva, že súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu, že pri obrane žalovaného, ktorý v konaní mal plný úspech, keďže návrh žalobcu bol zamietnutý, splnil svoje poslanie. Vedľajší účastník bol zastúpený právnym zástupcom, a preto mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcu z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 18,26 € a za vyjadrenie k žalobe rovnako v tarifnej sadzbe 18,26 € a k tomu dvakrát režijnú náhradu.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa a s odôvodnením rozsudku v napadnutej časti, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku, preto odvolanie z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu 10a. (v odkaze pod čiarou je aj zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa - § 93 ods. 2 O.s.p.).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 O.s.p.).
Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis.
Keďže vedľajší účastník bol zastúpený advokátom a uplatnil si náhradu trov konania, odvolací súd skúmal, či trovy konania uplatňované vedľajším účastníkom sú účelné.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
V posudzovanej veci mal odvolací súd za to, že úkony právnej služby, ktoré tvoria vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka boli v priamej príčinnej súvislosti s procesným postojom žalovaného k predmetu konania, na základe čoho je záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti a účelnosti priznaných trov právneho zastúpenia správny.
Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu trov a vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov nebola priznaná, a to z dôvodu neúčelnosti. Odvolací súd má za to, že vo vyjadrení podané vedľajším účastníkom k odvolaniu žalobcu, v súvislosti s ktorým vedľajší účastník požaduje náhradu trov titulom odmeny za poskytnutú právnu službu nie sú uvedené také dôvody, ktoré by významne ovplyvnili právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.