Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/71/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému W. Q., toho času na neznámom mieste, zast. ustanoveným opatrovníkom JUDr. W. W., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu S., o vymoženie sumy 1.092,08 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 8.11.2011 č. k. -19 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v IV. výroku.

V III. výroku napadnutého uznesenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom súd prvého stupňa vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad Bratislava. Zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi trovy exekúcie v sume 46,05 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekučné konanie v časti vymoženia povinnosti povinnej zaplatiť 0,25 %-ný denný úrok z omeškania zo sumy 1.082,12 EUR od 2.10.2006 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. O zmene súdneho exekútora súd rozhodol podľa Exekučného poriadku. O trovách exekúcie po zmene súdneho exekútora rozhodol podľa Exekučného poriadku tak, že povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložil oprávnenému, s odôvodnením, že niet spravodlivého dôvodu v tomto štádiu exekučného konania uložiť túto povinnosť povinnému. V časti výroku o zastavení konania v časti vymoženia úrokov z omeškania súd konštatoval, že plnenie, ktoré požaduje oprávnený je plnením právom nedovoleným, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko výška dohodnutých úrokov výrazne presahuje úrokovú mieru obvyklú. V prevyšujúcej časti návrh na zastavenie exekúcie zamietol, pretože nezistil ďalšie skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie vo zvyšku vymáhaného nároku.

Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora a proti výroku o zastavení exekučného konania v časti úrokov z omeškania podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní poukazuje na to, že súd môže uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému jedine v zákonom presne určených prípadoch, kedy oprávnený zastavenie exekúcie zavinil resp. v prípade preukázanej nemajetnosti povinného. Uplatnenie práva na zmenu v osobe exekútora nemôže byť v žiadnom smere považované za zavinenie oprávneného odôvodňujúce rozhodnutie o odmene prvšieho exekútora na jeho ťarchu. Vo vzťahu k zastaveniu konania v časti neprimeraného úroku z omeškania oprávnený uvádza, že ide o sankčný úrok, ktorý postihuje dlžníka iba v prípadoch, kedy si ten neplní svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy. V čase uzavretia zmluvy si mal byť povinný vedomý skutočnosti, že v prípade neplnenia svojich záväzkov bude postihovaný finančnou sankciou, ktorá má slúžiť tiež preventívne a zabezpečiť riadne splácanie záväzkov. Ak by súd takto limitoval možnosti oprávneného vymôcť úrok z omeškania, ktorý podľa neho nemožno posudzovať pre rozpor s dobrými mravmi, ochrana oprávneného a jeho postavenie v rámci bránenia si svojich nárokov by bola výrazne oslabená. Povinný si svoju povinnosť nesplnil a oprávnený sa domnieva, že za porušenie svojej povinnosti by mal znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovoprávneho vzťahu súhlasil. Oprávnený zdôrazňuje, že ak by súd napriek uvedenému mal za preukázané, že dohodnutá výška úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi, má súd možnosť priznať úrok z omeškania v časti, v ktorej ho súd uzná za súladný so zákonom. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva zákaz zníženia úroku z omeškania zo strany súdu. Z týchto dôvodov navrhuje uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zákoan č. (ďalej len ), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného v časti úrokov z omeškania nie je dôvodné.

Vo vzťahu k odvolaniu podanému v časti úrokov z omeškania súd prvého stupňa v súlade s o rozhodcovskom konaní exekučné konanie v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zastavil a správne konštatoval, že takto prisúdené úroky z omeškania sú v rozpore s dobrými mravmi a ide o vymáhanie plnenia právom nedovoleného. Toto treba konštatovať aj v prípade, že ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa , keďže aj v týchto prípadoch platí princíp zachovania dobrých mravov. V prípadoch uzavretých spotrebiteľských zmlúv, čo zmluva medzi oprávneným a povinným nepochybne je, je aplikácia zákonných ustanovení upravujúcich ochranu spotrebiteľa nespochybniteľná. Súd prvého stupňa vec správne uzavrel, keď exekúciu v tejto časti vymáhaného nároku oprávneného zastavil a odvolací súd na odôvodnenie súdu prvého stupňa v plnom rozsahu odkazuje.

Nemožno súhlasiť s odvolateľom ani v tom, že by bolo v rámci exekučného konania možné posúdiť, že časť exekučného titulu o úrokoch z omeškania je súladnou so zákonom a časť nie, resp. vyhodnotiť mieru, v akej časti je tento exekučný titul naďalej akceptovateľný a možný výkonu rozhodnutia. Oprávnený sám v podanom odvolaní ani takúto konkretizáciu nerobí. V exekučnom konaní nie je možné existujúci exekučný titul, ktorý zahŕňa tiež vymáhanie úroku z omeškania nahradiť novým exekučným titulom, čo by zmenená výška úrokov z omeškania bola. Zákon takýto postup v rámci exekučného konania ani neumožňuje. Exekučný súd v tomto štádiu konania len posudzuje súladnosť existujúceho exekučného titulu so zákonom, nie je daný priestor na zmenu. V tejto veci bol súdom urobený záver o nesúladnosti exekučného titulu v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania.

V časti odvolania vo vzťahu k namietanej povinnosti oprávneného nahradiť po zmene exekútora trovy exekúcie prvšiemu exekútorovi sa odvolací súd prednostne zaoberal tým, či je daná jeho právomoc vo veci konať a či je v tejto časti prípustné podanie opravného prostriedku.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 a zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Citované ustanovenie § 44 ods. 9 Exekučného poriadku neobsahuje možnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu podľa tohto odseku.

Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Keďže odvolaním napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, posledná veta § 374 ods. 4 výslovne upravuje procesný postup pri odvolaní podanom proti rozhodnutiu, resp. jeho časti, proti ktorému inak odvolanie prípustné nie je.

Podaním odvolania vo veci tak došlo ex lege k zrušeniu časti napadnutého rozhodnutia o uložení povinnosti oprávnenému nahradiť trovy súdneho exekútora po jeho zmene. O týchto trovách má opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie § 44 ods. 9 Exekučného poriadku stanovuje len zásadu pre výpočet trov exekúcie pôvodného exekútora. Vzhľadom k tomu, že tento postup je výslovne uvedený v ustanovení, v ktorom zákon ukladá exekučnému súdu povinnosť rozhodnúť o zmene exekútora, je zrejmé, že o odmene pôvodného súdneho exekútora sa rozhoduje zároveň s rozhodnutím o prípustnosti zmeny exekútora. Z citovaného ustanovenia však vyplýva len to, že súd rozhoduje o výške týchto trov a nie o povinnosti konkrétneho účastníka konania na ich úhradu. V tomto štádiu konanie ešte nie je zrejmé, komu bude v závislosti od vývoja exekučného konania a jeho výsledku v závere určená povinnosť na úhradu celkových trov exekúcie.

Len s odkazom na skutočnosť, že oprávnený túto zmenu súdneho exekútora navrhol, či s odkazom na primárnu povinnosť povinného na úhradu trov exekúcie nie je možné v tomto štádiu konania vyvodiť, že by súd mohol uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie pôvodného exekútora oprávnenému či povinnému.

Odvolací súd preto v tejto časti vracia vec súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú. O trovách súdneho exekútora tak rozhodne príslušný sudca v zmysle naznačených intencií.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.