Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-82-2013.pdf
PDF · 94.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/82/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a sudkýň JUDr. Oľgy Belkovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti o V. M., nar. XX. XX. XXXX, toho času plnoletú, bytom I., ul. Y. č. XXXXX/X, toho času I. ul. S. č. XX, do plnoletosti zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin ako opatrovníkom a vo veci starostlivosti o maloleté deti: Y. M., nar. XX. XX. XXXX, J. M., nar. XX. XX. XXXX, G. M., nar. XX. XX. XXXX, maloleté deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov - matky: G. M., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., ul. Y. č. XXXXX/X, toho času bytom I., ul. S. č. XX a otca: M. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., ul. Y. č. XXXXX/X, toho času bytom U., ul. Q. Z.. XXXX/XX, o návrhu otca detí na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu plnoletej V. na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/167/2012- 119 zo dňa 30. apríla 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie výživného na V. M., nar. XX. XX. XXXX, na maloletú Y. M., nar. XX. XX. XXXX, na maloletú J. M., nar. XX. XX. XXXX a na maloletého G. M., nar. XX. XX. XXXX v celom rozsahu zamietol. Otcovi uložil povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletú Y. M., nar. XX. XX. XXXX vo výške 130 eur mesačne, na maloletú J. M., nar. XX. XX. XXXX vo výške 100 eur mesačne a na maloletého G. M., nar. XX. XX. XXXX vo výške 80 eur mesačne od 01. 01. 2013 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Nedoplatok na výživnom od 01. 01. 2013 do 30. 04. 2013 v celkovej výške 160 eur u maloletej Y. M., 120 eur u maloletej J. M. a 80 eur u maloletého G. M. súd otcovi povolil splácať v splátkach po 10 eur mesačne na každého maloletého spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 8C/161/2009-45 zo dňa 10. 02. 2010 vo výroku o výživnom na maloletú Y. M., na maloletú J. M. a na maloletého G. M.. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že rodičia V. a maloletých detí Y., J. a G. M. boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 8C/161/2009-45 zo dňa 10.2.2010. Týmto rozsudkom súd schválil dohodu rodičov ako účastníkov, v rámci ktorej vtedy všetky deti ako maloleté boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú V. a maloletú Y. po 90 eur, na maloletú J. 70 eur a na maloletého G. 60 eur mesačne, styk otca s deťmi súd neupravil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09. 03. 2010. V tom čase rodičia nežili v spoločnej domácnosti, lebo v októbri 2009 otec domácnosť opustil. Matka bola na rodičovskej
dovolenke, do januára 2010 poberala materskú zo sociálnej poisťovne, od februára 2010 rodičovský príspevok 256 eur z úradu práce a prídavky na deti. Tri najstaršie deti chodili do Základnej školy na ul. Dolinského v Martine. V škole sa nestravovali, dve staršie nosili dioptrické okuliare, nevenovali sa žiadnej záujmovej činnosti. Maloletý G. bol v celodennej starostlivosti matky. Otec bol zamestnaný ako operátor vo firme Mobis Slovakia, s. r. o., Gbeľany. Za obdobie december 2008 až november 2009 mal priemernú čistú mesačnú mzdu 773,93 eur.
V súčasnosti je otec zamestnaný ako operátor výroby v Edymax Holding, a. s., Bratislava od 19. 07. 2012 s miestom výkonu práce Apollo BC II, Bratislava. Za august až december 2012 mal priemernú čistú mesačnú mzdu 316,28 eur, 315,59 eur za január 2013 a 283,79 eur za marec 2013 kedy odpracoval 18 dní. Zamestnávateľ mu zráža zo mzdy pohľadávky Cee Collect Slovakia (pre VÚB, a. s.), Profi Credit Slovakia a dve exekúcie, z toho jedna pre výživné. Od 28. 02. 2012 do 31. 12. 2012 pracoval na dohodu o vykonaní práce cez Index Nosluš, s. r. o., Žilina. V skutočnosti pracoval od februára do júna, spolu zarobil 371,78 eur. Od 09. 01. 2006 do 14. 10. 2011 pracoval vo firme Mobis Slovakia, a. s., Gbeľany pričom ku skončeniu jeho pracovného pomeru došlo dohodou na jeho žiadosť. Za dobu trvania pracovného pomeru dosiahol priemernú čistú mesačnú mzdu 960,57 eur, poberal daňový bonus spolu 82,04 eur od 01. 07. 2011, dovtedy 80,08 eur, v júli a v auguste mu bola vyplatená náhrada príjmu 66,75 eur a 99,22 eur. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol od 12. 12. 2011 do 18. 07. 2012, poberal dávku v nezamestnanosti zo sociálnej poisťovne od 01. 01. 2012 do 11. 06. 2012 v priemere mesačne 617,76 eur. Od mesiaca apríl 2012 býva v spoločnej domácnosti u družky I. Y. v U. v 3-izbovom byte vo vlastníctve jej rodičov D. a B. Q.. Mesačne platí úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu OSBD Martin 214,99 eur od 01. 01. 2013, 136,43 eur v roku 2012, internet 6,57 eur cez Slovanet, ostatné výdavky platí družka - otca detí a to na elektrinu 52 eur, RTVS 4,64 eur, káblovú televíziu 10 eur cez Slovanet, ročne poplatok za komunálny odpad 6,84 eur na osobu a daň z nehnuteľnosti 6,84 eur. Je na materskej dovolenke so synom M. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorému ako otec je zapísaný na rodnom liste jej bývalý manžel J. Y.. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom okresného súdu č.k.20P/36/2012-57 zo dňa 25. 09. 2012, dňa 02. 04. 2013. Dňa 26.4.2013 matka maloletého podala návrh na zapretie otcovstva lebo otcom dieťaťa je M. M., ktorý otcovstvo uznáva. Družka otca maloletých detí poberá z úradu práce rodičovský príspevok 199,60 eur od 01. 01. 2013, dovtedy 194,70 eur a prídavky na tri deti spolu 69,30 eur, od 01. 05. 2011 do 31. 10. 2011 poberala dávku v nezamestnanosti v priemernej výške 155,53 eur, od 01. 05. 2011 do 05. 07. 2012 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Otec detí platí výživné cestou súčasného zamestnávateľa zrážkami zo mzdy v rôznych sumách, od augusta 2012 do marca 2013 spolu 824,85 eur, v priemere mesačne 103,11 eur namiesto určeného 310 eur .
Matka detí skončila k 30. 04. 2013 pracovný pomer v Ecco Slovakia, a. s., Martin, kde pracovala od 26.4.1999 ako robotníčka v obuvníckej výrobe, k skončeniu pracovného pomeru došlo výpoveďou pre nadbytočnosť a zrušenie jej pracovného miesta podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, s nárokom na odstupné v sume 6-násobku priemerného mesačného zárobku. Za obdobie od júla 2012 do decembra 2012 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 362,81 eur, v novembri 2012 jej bola vyplatená náhrada mzdy 77,01 eur a v decembri mala mzdu len 120,83 eur, 535,11 eur v januári 2013, 995,78 eur vo februári 2013, keď jej bola vrátená daň 797,42 eur. Z úradu práce poberala do augusta 2012 rodičovský príspevok 194,70 eur, keď bola na rodičovskej dovolenke s maloletým G. a prídavky na 4 deti po 23,10 eur od 01. 01. 2013, dovtedy po 22,54 eur.
Od 19. 02. 2013 je dcéra Ivana už plnoletá, študuje v 3. ročníku Spojenej školy - Strednej odbornej školy podnikania Martin, študijný odbor podnikanie. V školskej jedálni sa nestravuje, do školy chodí peši, nemá výdavky na cestovné. Zvýšené výdavky máva na začiatku školského roka na základné učebné potreby a pomôcky, v priebehu roka na ich sporadické dokupovanie, na platenie triedneho fondu 22 eur, ktorý platila Kristína, ako jedna zo študujúcich súrodencov, na zakupovanie učebnice nemčiny za 13 eur, angličtiny 15 eur a pracovného zošita angličtiny 10 eur. Na stužkovú sa každý rok skladá po 50 eur, spolu už zaplatila 150 eur. V priebehu školského roka platila exkurziu v cvičnej firme v Bratislave 20 eur, v Múzeu slovenskej dediny v Martine 2 eur, divadelné predstavenie v Komornom divadle v Martine 4 eur, je naplánovaný 2-dňový školský výlet s výdavkom 40 eur. V máji absolvuje 2-týždňovú prax v Sociálnej poisťovni v Martine, kde bude mať výdavok na cestovné MHD. Nevenuje sa žiadnym záujmovým aktivitám, nemá zdravotné problémy. Podala si návrh na zvýšenie výživného proti otcovi.
Maloletá Y. tiež študuje v rovnakej škole ako V., rovnaký študijný odbor, je v 2. ročníku a má rovnaké výdavky. Je sledovaná u klinického imunológa a alergológa pre astmu bronchiale. Je po operácií očí pre konvergentný strabizmus - škúlenie (vrodená chyba zraku), s liečbou sú spojené zvýšené výdavky na doplácanie na jednotlivé liečivá, napr. Zenaro 2 eur, Seretide 3,39 eur, poplatok za recept 0,17 eur. Maloletá J. je žiačkou 5. triedy základnej školy a maloletý G. navštevuje materskú škôlku. Nevenujú sa žiadnym záujmovým aktivitám, nemajú zdravotné problémy so zvýšenými výdavkami. S otcom sa od presťahovania do U. nestretávajú. Rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti, nevlastnia žiadny majetok.
Rozhodnutie súd odôvodnil poukazom na ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4 prvá veta, § 62 ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a § 81 ods. 1 O. s. p.
Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania a po zistení skutkového stavu dospel k záveru, že návrh otca o zníženie výživného na už plnoletú V. a tri maloleté deti - Y., J. a G. zo sumy 310 eur na 120 eur nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol. Návrh matky o zvýšenie výživného považoval za dôvodný a čiastočne mu vyhovel Zvýšil výživné na maloletú Y. mesačne na 130 eur, na maloletú J. mesačne na 100 eur a na maloletého G. mesačne na 80 eur od 01. 01. 2013, keď výživné v takejto výške považoval za primerané a optimálne k odôvodneným potrebám maloletých a za také, ktorého platenie je v možnostiach a schopnostiach povinného otca. Otca zaviazal aj splácaním vzniknutého nedoplatku 160 eur u maloletej Y., 120 eur u maloletej J. a 80 eur u maloletého G., v splátkach po 10 eur mesačne na každé z maloletých detí, vo zvyšku návrh matky zamietol.
Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v roku 2010 s okolnosťami v čase súčasného rozhodovania v januári 2013 mal preukázané, že za tri roky a 2 mesiace došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného a ktorú súd zmenu vyhodnotil ako relevantnú pre úpravu výšky výživného smerom hore a nie ako navrhol otec znížením na 30 eur na každé z detí.
Pri rozhodovaní o výške výživného súd komplexne posúdil finančné možnosti otca, jeho pomery, ale aj zvýšené potreby plnoletej V. a maloletých detí. Výživné zvýšil od 01. 01. 2013, od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh, keď vychádzal z toho, že výživné sa platí mesačne vopred a je prirodzené zvýšiť ho od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol návrh podaný. Pri takto upravenom výživnom otcovi vznikol nedoplatok 160 eur u maloletej Y., 120 eur u maloletej J. a 80 eur u maloletého G., ktorý vypočítal ako rozdiel medzi doteraz určeným a novoupraveným výživným. Otcovi umožnil nedoplatok splácať v splátkach, ktoré považoval za primerané a zodpovedajúce jeho pomerom a možnostiam.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a nezistil žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie otec detí, žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, návrh na zvýšenie zamietol a vyhovel jeho návrhu na zníženie výživného.
Namietal nesprávnosť rozhodnutia a skutočnosť, že súd nezohľadnil jeho príjem, výdavky na bývanie a životné minimum. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi M., ktorého má s priateľkou a voči ktorému uznal otcovstvo. Uvádzal, že podal návrh na zapretie otcovstva voči maloletému G., ktorého má podľa neho matka s iným partnerom, ktorého si našla. Matka detí klamala súd ohľadne vymeškávania v práci, väčšinou sa jej nechcelo pracovať, preto aj prišla o zamestnanie.
Matka maloletých detí a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca detí nevyjadrili.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.1 a 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že otec návrhom podaným na Okresnom súde v Martine dňa 6.6.2012 žiadal zmeniť rozsudok zo dňa 10. 02. 2010 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že výživné určené pre deti V., Y., J. a G. sa počnúc dňom 01. 06. 2012 znižuje zo sumy 310 eur na 120 eur. Uviedol, že Zákon o rodine mu priznáva právo domáhať sa zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom. V jeho prípade sa podstatne zmenili pomery a od 14. 10. 2011 je dlhodobo nezamestnaný, napriek jeho úsiliu sa mu doposiaľ nepodarilo nájsť zamestnanie. Od apríla 2012 žije s družkou v spoločnej domácnosti a v auguste čakajú spolu narodenie dieťaťa, ku ktorému bude mať zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Matka návrhom zo dňa 25. 01. 2013 žiadal zvýšiť výživné na maloletú Y. mesačne 130 eur, J. mesačne 120 eur a G. mesačne sumou 100 eur z dôvodu, že došlo u detí k zmene pomerov. Uvádzala, že Y. je v druhom ročníku maturitného odboru na strednej škole, má náklady na lieky spojené s jej na astmu ochorením. Maloletá J. je v druhom ročníku na ZŠ a maloletý G. začal navštevovať materskú školu. Jej príjem nie je dostatočne vysoký aby pokryl základné potreby detí.
Návrh matky na zvýšenie výživného vedený na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 22P/34/2013 a návrh otca na zníženie výživného vedený pod sp. zn. 20 P/167/2012 okresný súd spojil na spoločné konanie uznesením sp. zn. 20P 167/2012 zo dňa 19. 03. 2013.
Prvostupňový súd vo veci vykonal podrobné dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30. 04. 2013.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust.§157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatnom na ne aj poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a s prihliadnutím na odvolacie dôvody uvedené otcom v odvolaní odvolací súd uvádza, že odvolacia námietka otca, že okresný súd nezohľadnil jeho príjem, výdavky a životné minimum ako aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi M., bola vyhodnotená ako nedôvodná. Okresný súd pri rozhodovaní prihliadol na príjem otca ktorého sa dobrovoľne vzdal, lebo sám požiadal u svojho zamestnávateľa Mobis Slovakia, a. s., Gbeľany o skončenie pracovného pomeru a v tomto zamestnaní dosahoval mesačne 960 eur. Pokiaľ aj uvádzal, že mal sľúbené iné, lepšie platené pracovné miesto toto súdu nepreukázal. Taktiež súdu hodnoverným spôsobom nepreukázal, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi M., nepredložil o tom rodný list dieťaťa a ani rozhodnutie súdu. Správne preto okresný súd zohľadnil preukázanú zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktoré v súvislosti s vyšším vekom oproti pôvodnému rozhodnutiu majú zvýšené výdavky. Pre uvedené nebol dôvod výživné znížiť, ale naopak bolo potrebné výživné zvýšiť u jednotlivých maloletých detí, podľa ich veku a s tým spojených odôvodnených a preukázaných potrieb. Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že sa zvýšili potreby maloletých detí, ktoré začali navštevovať vyššie ročníky strednej, základnej školy a maloletý G. nastúpil do MŠ. Náklady na ich výživu sa zvýšili minimálne v oblasti stravovania a oblečenia.
Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako nedôvodné a s prihliadnutím na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa ust. § 224 ods. 1, § 146 ods. 1 O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.) preto odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .