Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Tv-3-2013.pdf
PDF · 138.94 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tv/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu a členov senátu Anny Vargovej a Ireny Hlávkovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. septembra 2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
des. R. U., nar. X.X.XXXX v M., trvale bytom M., ul. M. č. XXXX/X, profesionálny vojak Vojenského útvaru XXXX M.,
j e v i n n ý, ž e
dňa X.X.XXXX a dňa X.XX.XXXX v M., vo Vojenskom útvare XXXX M. ako jeho príslušník, podpísal čestné vyhlásenia, v ktorých vyhlásil, že v mieste výkonu štátnej služby alebo jeho blízkom okolí nežije v domácnosti s vlastníkom bytu, ktorý bol bytom vo vlastníctve obce a takýto byt nadobudol do vlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu od obce podľa osobitného predpisu, na základe ktorých mu bol v dobe od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX priznaný príspevok na bývanie vo výške 100 % sumy určenej podľa § 170 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky v znení zákona č. 253/2007 Z.z. (ďalej len „zákon“) a to aj napriek tomu, že žije v spoločnej domácnosti s rodičmi - vlastníkmi bytu na ul. M. č. XXXX/X v M., ktorí zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.X.XXXX odkúpili tento byt od Mesta M. a teda s poukázaním na § 170 ods. 2 písm. h/ zákona mal od X.X.XXXX nárok na príspevok na bývanie vo výške jednej polovice sumy určenej podľa § 170 ods. 1 zákona, čím takto svojim konaním spôsobil Ministerstvu obrany SR škodu v celkovej výške 7.221,22 Eur,
t e d a
svojím konaním vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a tak mu spôsobil väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 225 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného Ministerstvo obrany Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Kutuzovova č. 8, zastúpeného splnomocnencom poškodeného JUDr. Ondrejom Kalamárom s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 26.6.2013 na obvineného des. R. U. obžalobu pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, na skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného des. R. U., svedkov N. W., E. F., A. U., K.. R. L., R.. X. U., čítaním zápisníc o výsluchu svedkov R. U. st., Q. J., Q. U., J. U., R.. I. V., ako aj čítaním listinných dôkazov, a to čestných vyhlásení obžalovaného R. U., správy Bytového podniku M., Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, správy Ministerstva obrany SR, správ 21. zmiešaného mechanizovaného práporu, služobného posudku, správy o povesti Mesta M., odpisu registra trestov, oznámení Ministerstva obrany SR a výpisu z katastra nehnuteľností, pričom na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný des. R. U..
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný des. R. U. po poučení podľa § 257 ods. 1, ods. 5 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že od roku 2002 doposiaľ pracuje pri prvej mechanizovanej rote v M., pričom pred rokom XXXX býval u rodičov. O príspevok na bývanie sám nežiadal, boli mu dané tlačivá s tým, že si môže požiadať o uvedený príspevok, preto o tento príspevok požiadal a vyplnené tlačivo odovzdal niekedy v roku XXXX. Nevie presne kedy a komu tlačivo odovzdal, pýtal sa však pani F., ktorá v tom čase zastupovala právneho zástupcu, či má nárok na príspevok. Táto uviedla, že ak to nie je služobný, ani sociálny byt, ani v minulosti nebol, tak má nárok na celý príspevok. Uvedeným tvrdeniam pani F. dôveroval, preto si uvedené skutočnosti neoveroval a nevedel ani aký je rozdiel medzi bytovým podnikom a bytovým družstvom. Ohľadom príspevku na bývanie sa boli tiež informovať ostatní kolegovia a na finančnom oddelení im bolo takto poradené. Uvedené tlačivo vypisoval asi päťkrát rovnakým spôsobom ako prvýkrát, pričom prvé tlačivo nebolo rozpísané, všetky ďalšie boli, ale tieto už nečítal, len ich vyplnil a tieto skutočnosti zistil až na polícii. Ani raz si neoveroval predmetné skutočnosti, pretože býval stále v tom istom byte. Príspevok mu bol vyplácaný každý mesiac k výplate, použil ho na bežný chod domácnosti a bežné výdavky, pričom v tom čase býval u rodičov. To, že rodičia nadobudli nehnuteľnosť od bytového podniku, zistil až v súčasnosti, nakoľko sa predtým o tom nikdy nebavili.
Rodičia majú vo vlastníctve rodinný dom, ktorý jeho otec kúpil ako súkromný majetok. Uviedol, že nemal žiadneho právneho poradcu, s R.. V. sa nikdy nestretol, na uvedené skutočnosti sa pýtal len pani F., ktorá mu uvedené informácie uviedla ústne, písomne mu nič nebolo odovzdané. Na to, že na celý príspevok nemá nárok sa dozvedel, keď ho prepustili z nemocnice, bolo to v októbri XXXX, kedy mu otec povedal, že bol v tejto veci svedčiť na polícii. Uviedol, že keďže mu príspevok nepatril, chcel ho vrátiť, pričom uhradil sumu asi 4.101,50 €. Od roku XXXX sú uvedené príspevky zdaňované. V súvislosti s vypĺňaním predmetných tlačív bol poučený až v roku XXXX, školenia síce boli organizované, avšak poučenia neboli dané k príspevku na bývanie. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť k tomu, či predmetné čestné vyhlásenia boli rovnaké iba v M., alebo v celej armáde a taktiež nevedel, či by mu uvedený príspevok patril aj počas jeho pobytu mimo územie SR, vedel, že jedinou podmienkou na poberanie príspevku je bydlisko viac ako 30 km od pracoviska. Na otázku obhajcu obžalovaný uviedol, že v prípade ak by bol poučený, uplatnil by si nárok na celý príspevok, avšak zmenil by adresu svojho trvalého pobytu, aby príspevok mohol poberať. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým, čo vypovedal v prípravnom konaní a tým čo na hlavnom pojednávaní, obžalovaný uviedol, že je pravdou čo vypovedal v prípravnom konaní.
Svedkyňa N. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v rokoch XXXX až XXXX bola dôstojníkom finančnej a ekonomickej služby Vojenského útvaru M.. Mala na starosti ekonomickú agendu profesionálnych vojakov, podklady k výplatám, k cestovným príkazom, teda k všetkému čo sa týkalo peňazí. V období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX si každý profesionálny vojak mohol podať žiadosť na príspevok na bývanie v plnej výške, pričom k tomuto musel podať čestné vyhlásenie, na základe ktorého mohol daný príspevok dostať. Zriadila sa komisia, ktorá následne posúdila, či je všetko vypísané, pričom sa posudzovala iba formálna stránka vyhlásenia, nie jeho obsah a keď bolo vyhlásenie formálne správne vypísané, bolo predložené veliteľovi a veliteľ to schválil, pričom takto to bolo od X.X.XXXX. Na podanie čestného vyhlásenia mali vojaci lehotu jeden mesiac. Svedkyňa uviedla, že agendu týkajúcu sa čestných vyhlásení mal na starosti určite niekto z finančného, avšak už si nepamätá kto, pričom spravilo sa nejaké poučenie, ktoré sa robilo hromadne a to spravidla na nástupe, kde sa prečítalo, pričom kto tam bol zúčastnený, tak sa dozvedel a kto nie, tak nie. Nič sa neodovzdávalo písomne. V prípade, že vojaci mali k uvedeným čestným vyhláseniam nejaké otázky, mohli sa obrátiť na finančnú a ekonomickú službu VÚ, ale aj na právneho poradcu, pričom išlo o neobsadenú funkciu a zastupovala ho pani F.. K tomu, či bol za ňou obžalovaný ohľadom príspevku na bývanie, svedkyňa uviedla, že možno bol, ale ona si na to nepamätá. Uviedla, že s obžalovaným sa v tom čase až tak dobre nepoznala, lebo v tom čase pracovala na útvare krátko. Obsah čestného vyhlásenia kontrolovali oni, ale iba formálnu stránku, pričom každý kto sa pod čestné vyhlásenie podpísal, zodpovedal za to, aby údaje boli pravdivé, oni kontrolovali len či čestné vyhlásenie je podpísané a či je v ňom všetko potrebné vyplnené. Tlačivá na čestné vyhlásenie sa v rokoch XXXX až XXXX menili, ale nevie v čom. Táto zmena asi nemala vplyv na to, či uvedená osoba spĺňa, alebo nespĺňa podmienky na príspevok na bývanie. V uvedenej dobe upravoval službu profesionálnych vojakov zákon č. 346/2005, či mali vojaci k uvedenému zákonu nejaké školenia alebo teoretickú prípravu, svedkyňa nevedela a rovnako nevedela, či boli poučení ako postupovať v súvislosti so zmenou zákona. Vzory čestných vyhlásení boli Vojenskému útvaru M. doručené, nevie odkiaľ, tieto oni nevypracovávali. Svedkyňa nevedela uviesť ako dlho trvalo spracovanie žiadosti o príspevok a aký vplyv mal dátum predloženej žiadosti. Tiež nevedela kedy boli vojaci poučení v súvislosti so zmenou zákona, koľko vojakov sa bolo ohľadne čestných vyhlásení informovať. Svedkyňa ďalej uviedla, že pri zmenách tlačív čestných vyhlásení neboli robené žiadne školenia. Príspevky na bývanie neboli v tom čase zdaňované, až minulý rok. Svedkyňa skonštatovala, že ak je vojak na misii, má nárok na príspevok v plnej výške v tom prípade, ak má nárok na príspevok v mieste výkonu služby. Čestné vyhlásenie sa vždy vypisuje pri odchode na misiu, ako aj pri návrate z misie, pričom tlačivá na čestné vyhlásenie dajú vojakovi tam, kde je na výcviku. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým, čo uviedla v prípravnom konaní a tým čo na hlavnom pojednávaní, svedkyňa uviedla, že je pravdou čo vypovedala v prípravnom konaní, že niektorí vojaci sa prišli na finančnú službu informovať na aký príspevok majú nárok. Ona ako aj ďalší kolegovia im kázali prečítať čestné vyhlásenie a podľa toho, ktorý bod sa vzťahuje na bytovú situáciu vojaka, im povedali, nech to uvedú v čestnom vyhlásení. Konkrétne ktorý bod majú zaškrtnúť, alebo vyškrtnúť v čestnom vyhlásení, im priamo neukazovali. Každý vojak musel uvedené čestné vyhlásenie vyplniť podľa seba, keďže bol zodpovedný za vypísanie čestného vyhlásenia. To, či uviedol do predmetného čestného vyhlásenia pravdivé skutočnosti, pracovníčky finančno-ekonomickej služby neskúmali. Povinnosťou každého vojaka je oznamovať zmeny týkajúce sa osobných pomerov, táto povinnosť mu vyplýva zo zákona.
Svedkyňa E. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že do roku XXXX pracovala ako profesionálny vojak vo VÚ XXXX M. ako dôstojníčka pre styk s verejnosťou a jej náplňou práce okrem iného bola aj agenda týkajúca sa príspevkov na bývanie podľa starého zákona, pričom bola aj zastupujúcou právnou poradkyňou, nakoľko miesto právneho poradcu nebolo obsadené. Nevedela uviesť, či poučovali vojakov pri vypĺňaní tlačív, títo predkladali čestné vyhlásenia, ale kam sa dávali tlačivá, nevedela uviesť, ani nevedela odkiaľ boli. Na otázku, čo bolo jej náplňou práce v súvislosti s tlačivami, svedkyňa uviedla, že nič, nakoľko podľa nového zákona vojaci odovzdávali čestné prehlásenie, ktoré každý vyplnil a odovzdal. Predtým na základe starého zákona musel vojak spolu so žiadosťou predložiť aj dokumenty ako list vlastníctva a podobne a podľa nového zákona postačovalo čestné prehlásenie. Svedkyňa ďalej uviedla, že si pamätá len na jedného vojaka, ktorý sa bol informovať ohľadne domu, ale chodili aj so súkromnými problémami. Uviedla, že obžalovaný je jej povedomý, ale či sa bol pýtať, to nevedela. Pokiaľ si pamätá, čestné prehlásenia sa do roku XXXX nemenili, neskôr sa nevie vyjadriť, keďže odišla do výsluhového dôchodku. Nespomínala si na to, či absolvovali nejakú teoretickú prípravu ohľadom vypĺňania tlačív. Uviedla, že nemala právomoc hovoriť vojakom, či majú nárok na príspevok na byt alebo nie, o udelení príspevku rozhodoval veliteľ, pričom ona nemohla hovoriť, či niekto tento nárok má alebo nie. V tom čase veliteľom bol pplk. K.. R. L.. Ohľadom príspevku sa zaujímala len o seba a vedela, že nemá obecný byt, ani jej nebol pridelený a poberala príspevok aj podľa starého zákona. Nikoho sa nepýtala, či sú mu tieto informácie známe. Nepamätala si kto poslal čestné prehlásenie, podania sa však zaznamenávajú a tieto záznamy sa archivujú. Svedkyňa skonštatovala, že nemá právnické vzdelanie. Nevedela uviesť, kedy sa dozvedela, že došlo k zmene zákona v súvislosti s príspevkom na bývanie, ale pravdepodobne to prišlo rozkazom až na vojenský útvar a následne sa tento rozkaz rozposlal na jednotlivé roty. Nepamätá si na základe čoho poskytovala vojakom informácie k príspevku na bývanie, ale predpokladá, že to bolo na základe toho, že sa ho pýtala, aký má byt a ako ho nadobudol.
Svedkyňa A. U., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že byt číslo XXXX/X na ul. M. v M. odkúpili od bytového podniku v roku XXXX, pričom v uvedenom byte bývali od roku XXXX, šlo o nájomný byt. So synom sa o kúpe a spôsobe nadobudnutia bytu nerozprávali, tento sa o to nezaujímal, nakoľko v roku XXXX bol ešte maturant. V roku XXXX odkúpili od svokry rodinný dom, ktorý v roku XXXX bol obývateľný. Uviedla, že v roku XXXX syn zobral úver a začal uvedený byt prerábať. Keby syn povedal, že je nejaký problém, tak by uvedený byt prepísali na neho ihneď. V uvedenom byte t.č. bývajú všetci štyria a to ona s manželom a syn s manželkou. Rodinný dom je obývateľný, potreboval by však rekonštrukciu. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej syn je profesionálnym vojakom asi od roku XXXX, nevedela prečo v tom období nepožiadal o príspevok na bývanie, pretože sa o tom nerozprávali.
Svedok K.. R. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol veliteľom Vojenského útvaru XXXX M., pričom vojaci, slobodníci a desiatnici mali možnosť dostať príspevok na bývanie, preto stanovil komisiu zloženú z člena finančnej služby, personalistu a člena stavebnej ubytovacej služby, pričom každý mal na starosti jednu oblasť. Keď si dal profesionálny vojak žiadosť, komisia ju preskúmala, podpísala, že skutočnosti, ktoré preskúmala sú pravdivé a dala na podpis. Pravdivosť obsahu predložených listín neskúmal, a to ani čestných vyhlásení, pričom takúto povinnosť ani právo nemá a pri 600 vojakoch by ani nemal reálne časové možnosti to skúmať. Uviedol, že podľa zákona č. 346/2005 Z. z. na nástupe útvaru oznámil, že sa zmenil zákon, prípadne nariadenie, alebo vyhláška. Na základe toho potom člen finančnej služby vykonával školenia, resp. poučenia po rotách a vysvetľoval vojakom ako sa vypisujú žiadosti. Pri vybavovaní žiadosti bol postup taký, že vojak prišiel na finančnoekonomickú službu, pričom išlo o vojakov, slobodníkov a desiatnikov, vo vzťahu ku ktorým sa zákon menil, nakoľko ostatní vojaci už mali príspevok na bývanie. Tam vypísal a podpísal žiadosť a podpísal aj čestné vyhlásenie podľa toho aké podmienky spĺňal, túto odovzdal na finančné, následne ju komisia preskúmala a jemu doniesla na podpis. Obsah čestného vyhlásenia neoveroval nik, nemal dôvod to skúmať, mal za to, že ak vojak takéto čestné prehlásenia podpísal, tak podmienky spĺňa. Skutočnosti v ňom uvedené sa nedali overiť, predpokladal, že obsah čestného vyhlásenia je pravdivý. Za údaje v žiadosti zodpovedala finančná služba a personalista. Údaje v čestnom vyhlásení neskúmal nikto. Keďže vojak vyplnil a podpísal čestné vyhlásenie, týmto deklaroval, že skutočnosti v ňom uvedené sú pravdivé a za tieto zodpovedá. Nevedel presne kedy prišlo na útvar oznámenie, že došlo k zmene zákona č. 346/2005 vo vzťahu k vojakom, slobodníkom a desiatnikom, ale došlo z T. a následne boli členom finančnej služby robené školenia. Vojaci sa školení zúčastnili, ale či podpisovali poučenia nevedel. Text čestného vyhlásenia bol na vojenský útvar doručený z veliteľstva z T., ale išiel pravdepodobne zhora z ministerstva, v rámci ozbrojených síl. Svedok nevedel uviesť, či platil niekedy zákon v znení, že vojak musí doložiť
doklady preukazujúce vlastníctvo bytu, napr. list vlastníctva. Na otázku, či stihli byť vykonané školenia ohľadom vypĺňania čestných vyhlásení, keďže tieto boli doručené útvaru X.X.XXXX a X.X.XXXX mali byť podpísané, svedok uviedol, že ak sa mení zákon, resp. prichádza novela, poučenia sú vykonávané pred účinnosťou tohto zákona, resp. novely, nakoľko táto účinnosť je väčšinou odložená vždy na začiatok mesiaca, prípadne na jeho 15-ty deň, ale či takto bolo v tomto prípade nevie. Každý vojak chcel nárok na príspevok riešiť čo najskôr, aby mal čo najskôr príspevok na bývanie. Pani F. v tom čase zastupovala právneho poradcu, pretože táto funkcia nebola obsadená, išlo však o kumulovanú funkciu, nevydávala žiadne rozhodnutia. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či je možné v denných rozkazoch nájsť skutočnosti týkajúce sa poučení o vypĺňaní jednotlivých čestných vyhlásení.
Svedok R.. X. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje vo VÚ XXXX M. ako právny poradca. Uviedol, že každý vojak mal právo požiadať o príspevok na bývanie na základe čestného vyhlásenia, ktoré každý mohol vypísať na útvare, pričom ak má pochybnosti, môže sa obrátiť na pracovníkov finančno-ekonomického oddelenia alebo na neho ako právneho poradcu. Tlačivá čestných vyhlásení nie sú všade rovnaké, pričom takto to je v súčasnosti a ako to bolo v roku XXXX, vie z počutia. V roku XXXX sa uskutočňovali zhromaždenia vojakov, kde sa im vysvetlilo o čo ide a rozdali sa čestné vyhlásenia, ktoré mal každý vypísať, on však v tom čase na útvare nebol, prišiel až v roku XXXX. Od roku XXXX každý vojak, ktorý príde na útvar, či už ako nový, alebo sa vrátil z misie, vypisuje čestné vyhlásenie, pričom sa to robí na spoločných zhromaždeniach. Osobne pri tom nebol prítomný, nevie či za ním ohľadom vypisovania čestných vyhlásení niekto bol. Ak ide vojak na misiu, vtedy je podriadený generálnemu štábu, ale či vtedy podpisuje čestné vyhlásenie, to nevedel uviesť, ale po príchode z misie podpisuje. Svedok sa taktiež nevedel vyjadriť k tomu, či skutočnosti týkajúce sa vypisovania čestných prehlásení sú obsiahnuté v personálnych rozkazoch, nakoľko väčšinou sa po návrate z misie vojakom rozdávajú tlačivá a to na spoločných zhromaždeniach, ktoré následne vypisujú. Čo sa týka rozkazu, tento nemusí byť písomný, ale môže byť aj ústny. Svedok uviedol, že s pani F. spolupracovali asi mesiac, počas ktorého mu odovzdávala spisy. Keď prišiel na vojenský útvar, čestné vyhlásenia už tam boli, preto predpokladá, že prišli z Úradu finančného zabezpečenia T.. Uviedol, že je asi 6 až 7 vojakov, ktorí sú trestne stíhaní, pretože v čestných vyhláseniach uviedli nesprávne údaje, pričom si myslí, že všetky sporné čestné vyhlásenia sú z roku XXXX. Uviedol, že obžalovaný sa s ním radiť nebol, čestné vyhlásenie podpísal na spoločnom zhromaždení, ale ako konkrétne to bolo v jeho prípade to nevedel uviesť. Za obsah čestného vyhlásenia zodpovedal každý vojak sám, obsah na útvare neskúmal nikto. Na útvare je komisia, ale tá posudzuje iba to, čo vojak napíše do čestného vyhlásenia, nakoľko nie je možné u každého vojaka skúmať kde býva a podobne. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým, čo vypovedal v prípravnom konaní a tým čo na hlavnom pojednávaní, svedok uviedol, že ak v prípravnom konaní uviedol, že v prípade ak obžalovaný býva, ako aj v roku XXXX býval v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v byte, ktorý jeho rodičia odkúpili, má nárok na príspevok na bývanie v polovičnej výške. Je to pravdou, teraz to neuviedol, pretože sa na to nikto nepýtal, kdežto vtedy sa ho vyšetrovateľ na to pýtal.
Zo zápisnice o výsluchu svedka R. U., otca obžalovaného, z prípravného konania vyplýva, že býva v byte na ulici M. č. XXXX/X v M., pričom do roku XXXX bol byt vo vlastníctve Mesta M. a niekedy v mesiaci august roku XXXX tento byt spoločne s manželkou odkúpili do osobného vlastníctva za sumu 20.338,- Sk. V uvedenom byte s nimi býva od narodenia aj ich syn. V súčasnosti v tomto byte býva on, jeho manželka A. a syn R. spolu so svojou manželkou J. U.. Je vlastníkom aj rodinného domu v M. na ulici V., avšak v tomto dome nikto nebýva od roku XXXX, kedy z domu odišla jeho matka. Od tej doby je dom prázdny a nikto v ňom nebýva, dom potrebuje rekonštrukciu.
Zo zápisnice o výsluchu svedkov Q. J. a Q. U. z prípravného konania zhodne vyplýva, že čo sa týka spôsobu prideľovania príspevku na bývanie pre profesionálnych vojakov, tak po zmene zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR vznikol nárok na príspevok na bývame pre každého profesionálneho vojaka. Uvedený zákona nadobudol účinnosť dňa X.X.XXXX. K zmene uvedeného zákona bolo určite vykonané poučenie vojakov, a to najmä k nároku na príspevok buď v celej alebo polovičnej výške. Kto uvedené poučenie vykonával si nepamätali, ale väčšinou je to vykonávané hromadne, napr. po jednotkách alebo na kinosále útvaru. Vojakom boli hromadne rozdané čestné vyhlásenia, ktoré každý vojak samostatne vyplnil, podpísal a tieto odovzdali na spisovňu útvaru na zaevidovanie, odkiaľ boli doručené na finančno-ekonomickú službu. Následne tieto čestné vyhlásenia posudzovala komisia na to určená, ktorá na základe čestného vyhlásenia priznala každému vojakovi
plný, alebo polovičný príspevok na bývanie. Samotní vojaci - žiadatelia na komisii neboli prítomní. Niektorí vojaci sa prišli k nim informovať o tom, na aký príspevok majú nárok. Spýtali sa ich, kde a v akom byte bývajú a na základe toho im poradili na aký príspevok majú nárok, či na celý alebo na polovičný. Následne po prečítaní čestného vyhlásenia a podľa toho ktorý bod sa vzťahuje na ich bytovú situáciu, im povedali, nech ho uvedú v čestnom vyhlásení. Konkrétne, ktorý bod majú zaškrtnúť alebo vyškrtnúť v čestnom vyhlásení im priamo neukazovali. Každý vojak musel uvedené čestné vyhlásenie vyplniť podľa seba a sám bol zodpovedný za vypísanie čestného vyhlásenia. To, či uviedol do čestného vyhlásenia pravdivé skutočnosti na finančno-ekonomickej službe neskúmali. Či ohľadne príspevku sa bol informovať aj obžalovaný nevedela. Tlačivá určené pre čestné vyhlásenia sa od roku XXXX menili, tieto sa spodrobnili asi pred dvoma, resp. troma rokmi. Každý vojak je povinný hlásiť zmeny vo svojich osobných pomeroch, nakoľko tieto informácie slúžia na kontrolu finančných nárokov vyplácaných vojakom. Či nejaké zmeny nahlásil obžalovaný, na to si nepamätajú.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne J. U., manželky obžalovaného z prípravného konania vyplýva, že táto využila svoje právo a odmietla vypovedať.
Zo zápisnice o výsluchu svedka - splnomocnenca poškodeného R.. I. V. z prípravného konania vyplýva, že pracuje ako právnik na Ministerstve obrany SR, pričom je splnomocnený k zastupovaniu MO SR v tejto trestnej veci. Obžalovanému boli za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX vyplatené príspevky na bývanie v sume spolu 14.594,45 Eur. V prípade, že by mal poberať príspevok len v polovičnej výške, neoprávnene vyplatená čiastka príspevku na bývanie predstavuje sumu 7.401,39 Eur. Z uvedenej sumy obžalovaný v priebehu mesiaca január 2013 uhradil sumu vo výške 4.101,50 Eur. Navrhol, aby obžalovaný bol zaviazaný zaplatiť poškodenému náhradu škody vo výške 3.299,89 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania odo dňa vznesenia obvinenia do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku.
Z čestných vyhlásení zo dňa X.X.XXXX a X.XX.XXXX podpísaných obžalovaným vyplýva, že nie je nájomcom služobného bytu; nájomcom, spoločným nájomcom bytu, ktorý bol služobným bytom; nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu v správe rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie ministerstva alebo bytu, ktorý bol bytom v správe rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie ministerstva a ktorý prešiel do vlastníctva akciovej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, v ktorej za štát úlohy akcionára vykonáva ministerstvo; nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu, ktorý je vo vlastníctve obce; vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol služobným bytom; vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu v správe rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie ministerstva alebo bytu vo vlastníctve akciovej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, v ktorej za štát úlohy akcionára vykonávalo ministerstvo; vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol bytom vo vlastníctve obce (§ 170 ods. 2 písm. a) až g) zák. č. 346/2005 Z. z.) a zároveň takéto byty uvedené v bode e), f), g) ako vlastník alebo spoluvlastník nepreviedol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva inej osoby a nežije v domácnosti s nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu uvedených v bode a) až g). Z uvedených čestných vyhlásení zároveň vyplýva, že obžalovaný uviedol, že si je vedomý občianskoprávnych a trestnoprávnych dôsledkov v prípade, že uvedie nesprávne údaje v čestnom vyhlásení.
Zo správy Bytového družstva M. vyplýva, že vlastníčkou bytu na ulici M. č. XXXX/X-XXX je A. U.. Spoločne s ňou sú hlásení k pobytu na uvedenej adrese aj R. U., nar. XX.X.XXXX - manžel a R. U., nar X.X.XXXX - syn vlastníčky.
Zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že predávajúci Mesto M. predalo kupujúcim R. U., nar. XX.X.XXXX a A. U., nar. X.X.XXXX za sumu 20.338,- Sk byt s príslušenstvom č. XX na 1. poschodí vo vchode č. X bytového domu súpisné číslo XXXX na ulici M. v katastrálnom území M..
Zo správ 21. Zmiešaného mechanizovaného práporu vyplýva, že v čase od X.X.XXXX do XX.X.XXXX pracovali na finančno-ekonomickom oddelení 21. Zmiešaného mechanizovaného práporu profesionálni vojaci: kpt. K.. T. Z., kpt. K.. R. X., npor. K.. U. F., por. K.. N. Z., čat. Q. U. a Q. J.. V súvislosti s príspevkom
na bývanie si profesionálny vojak podáva žiadosť o príspevok na bývanie na základe § 171 ods. 2 zák. č. 346/2005 Z. z. Žiadosť o príspevok na bývanie a čestné vyhlásenie v podstate kopíruje § 170 ods. 2 citovaného zákona, kde profesionálny vojak vyznačí rozhodujúce skutočnosti smerujúce k jeho bytovým pomerom. U des. R. U. je zostatok preplatku na peňažných náležitostiach vo výške 3.299,89 Eur.
Zo správy Ministerstva obrany SR vyplýva, že zákonom č. 253/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov došlo s účinnosťou od 1.7.2007 k zmene podmienok žiadania a priznávania príspevkov na bývanie. S účinnosťou od 1.7.2007 sa podľa § 171 ods. 1 a 2 zák. č. 346/2005 Z. z. príspevok na bývanie priznáva a vypláca na základe písomnej žiadosti profesionálneho vojaka vedúci služobného úradu alebo veliteľ. Služobný úrad vypláca príspevok na bývanie mesačne pozadu. Profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe, ktorému vznikol služobný pomer pred 1.7.2007 má v zmysle uvedeného zákona nárok na príspevok na bývanie. Profesionálny vojak je povinný, ak mu v tom nebráni vážny dôvod do 30 dní od 1.7.2007 predložiť vedúcemu služobného úradu alebo veliteľovi čestné vyhlásenie podľa § ods. 171 ods. 2 zákona, inak mu nárok na výplatu príspevku na bývanie zaniká. Požadované čestné vyhlásenie obžalovaný predložil veliteľovi 2.7.2007. Zákon č. 346/2005 Z. z. veliteľovi, resp. vedúcemu služobného orgánu žiadnym spôsobom nenariaďuje preverovanie skutočností vyhlásených vojakom v čestnom vyhlásení, a teda oprávnenosť konkrétneho profesionálneho vojaka na poberanie príspevku na bývanie v plnej výške.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného des. R. U. vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný.
Zo správ a charakteristík obžalovaného des. R. U. vyplýva, že tento je k trvalému pobytu prihlásený na adrese M., M. XXXX/X, je ženatý, nebol správnym orgánom riešený za priestupok. Od XX.X.XXXX vykonáva štátnu službu v ozbrojených silách SR vo VÚ XXXX M.. V súčasnosti je zaradený na funkciu strelec-operátor BVP-1 u bojových jednotiek 2. mechanizovanej roty, 21. zmiešaného mechanizovaného práporu M.. V roku XXXX sa zúčastnil zahraničnej operácie UNFICYP Cyprus a v roku XXXX sa zúčastnil zahraničnej operácie ISAF Afganistan. Úlohy si plní na veľmi dobrej úrovni, aktívne sa zapája do vzdelávania služobne mladších príslušníkov roty. Počas pôsobenia vo VÚ XXXX M. mu bolo udelených 24 disciplinárnych odmien, disciplinárne opatrenie uložené nemal.
Z oznámení Ministerstva obrany SR vyplýva, že trvá na uplatnenom nároku na náhradu škody vo výške 3.299,89 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania. Zákon č. 346/2005 Z. z. ako ani žiadny interný normatívny akt Ministerstva obrany SR neustanovuje konkrétnu formu čestného prehlásenia, ani spôsob ich vyhotovovania. Úrad legislatívy a práva nemá vedomosť o tom, že by z úrovne vojenských útvarov, resp. z úrovne Ozbrojených síl SR boli profesionálnym vojakom zasielané konkrétne usmernenia, či akékoľvek iné inštrukcie k vyhotovovaniu predmetných čestných prehlásení. V prípade ak profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe spôsobil, že služobný úrad mu príspevok na bývanie vyplatil neoprávnene, je povinný v zmysle § 172 ods. 8 zák. č. 346/2005 Z. z. príspevok na bývanie alebo jeho časť vrátiť.
Z výpisu z katastra nehnuteľností - list vlastníctva č. XXXX vyplýva, že vlastníkom rodinného domu v katastrálnom území obce M. súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX je R. U., nar. XX.X.XXXX.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a bez najmenších pochybností za preukázané, že skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a tento skutok spáchal obžalovaný des. R. U., ktorý je zo spáchania uvedeného skutku usvedčovaný najmä listinnými dôkazmi a to čestnými vyhláseniami zo dňa X.X.XXXX a dňa X.XX.XXXX, v ktorých uviedol, že v mieste výkonu štátnej služby, alebo jeho blízkom okolí nežije v domácnosti s nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom, alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol bytom vo vlastníctve obce podľa § 170 ods. 2 písm. g/ zákona, resp. nežije v domácnosti s nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol bytom vo vlastníctve obce a takýto byt nadobudol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu od obce podľa zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, pričom uvedené
čestné vyhlásenia, vrátane vyhlásení, že si je vedomý občianskoprávnych a trestnoprávnych dôsledkov v prípade, že uvedie nesprávne údaje v žiadosti, dobrovoľne vlastnoručne podpísal, napriek tomu, že tieto neboli pravdivé a nezhodovali sa so skutočnosťou, nakoľko obžalovaný žije aj s manželkou J. U. v spoločnej domácnosti s rodičmi R. U. st. a A. U., čo vyplýva z výpovedí svedkov A. U. a R. U. st., ako aj listinných dôkazov, najmä správy Bytového družstva M. a správy Mestského úradu M., pričom zároveň zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že predávajúci Mesto M. predalo kupujúcim R. U., nar. XX.X.XXXX a A. U., nar. X.X.XXXX za sumu 20.338,- Sk byt s príslušenstvom č. XX na 1. poschodí vo vchode č. X. bytového domu súpisné číslo XXXX na ulici M. v katastrálnom území M. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň z výsluchu svedkyne N. W. vyplýva, že na posudzovanie predmetných čestných vyhlásení sa zriadila komisia, ktorá posudzovala iba formálnu stránku, nie obsah, nakoľko každý kto čestné vyhlásenie predkladal, zodpovedal za to, že údaje v ňom uvedené sú pravdivé a ak bolo čestné vyhlásenie po formálnej stránke správne vypísané, bolo predložené veliteľovi, ktorý ho schválil, čo je v plnej zhode s výpoveďou svedka K.. R. L., veliteľa VÚ XXXX M., ktorý uviedol, že žiadosti o príspevok na bývanie komisia predkladala jemu na podpis, avšak on neskúmal pravdivosť obsahu predložených listín a to ani čestný vyhlásení, pričom takúto povinnosť, ani právo nemal a pri 600 vojakoch by ani nemal reálne časové možnosti to skúmať a ani nik iný obsah a pravdivosť čestných vyhlásení neoveroval, nakoľko vojak, ktorý čestné vyhlásenie podpísal, deklaroval, že údaje v ňom uvedené sú pravdivé a za to zodpovedá. Uvedené výpovede sú plne podporované výpoveďou svedka R.. X. U., právneho poradcu vo VÚ M., ktorý uviedol, že za obsah čestného vyhlásenia zodpovedal každý vojak sám a obsah na útvare neskúmal nikto, nakoľko nie je možné u každého vojaka skúmať kde býva a pod., ako aj výpoveďami svedkýň Q. J. a Q. U., ktoré zhodne uviedli, že aj keď sa vojaci v súvislosti s vypĺňaním čestných vyhlásení chodili k nim na útvar informovať, na aký príspevok majú nárok, tak sa ich len opýtali v akom byte bývali a podľa toho, čo im vojaci povedali, im povedali, ktorý bod sa vzťahuje na ich bytovú otázku, avšak každý vojak musel uvedené čestné vyhlásenie vyplniť podľa seba a sám bol zodpovedný za jeho vypísanie, preto to, čo do čestného vyhlásenia uviedol, už na finančno-ekonomickej službe neskúmali. Uvedené skutočnosti sú v plnej zhode aj so správou Ministerstva obrany SR, z ktorej vyplýva, že zákon č. 346/2005 Z. z. veliteľovi, resp. vedúcemu služobného orgánu žiadnym spôsobom nenariaďuje preverovanie skutočností vyhlásených vojakom v čestnom vyhlásení.
Súd vyhodnotil procesnú obranu obžalovaného des. R. U. za irelevantnú, nakoľko ním uvádzané skutočnosti, že ohľadom nároku na poberanie príspevku na bývanie sa pýtal pani F., ktorá v tom čase zastupovala právneho zástupcu na útvare a ktorá mu uviedla, že ak to nie je služobný, ani sociálny byt, ani v minulosti nebol, tak má nárok na celý príspevok, nakoľko ním uvedené skutočnosti sa v konaní nepreukázali, pričom svedkyňa E. F. uviedla, že obžalovaný je jej povedomý, ale či sa bol pýtať, nevie. Svedkyňa zároveň uviedla, že nemala právomoc vojakom hovoriť, či majú nárok na príspevok, alebo nie, o tomto rozhodoval veliteľ, ktorým bol v tom čase pplk. K.. R. L.. Už len záverom k tomu súd dodáva, že aj pokiaľ by sa v konaní preukázal opak, teda, že svedkyňa E. F. by nesprávne poradila obžalovanému ako má vypísať čestné vyhlásenie, nezbavuje ho to zodpovednosti za uvedenie nepravdivých údajov v tomto čestnom vyhlásení, nakoľko obžalovaný toto čestné vyhlásenie vlastnoručne podpísal s tým, že si je vedomý občianskoprávnych a trestnoprávnych dôsledkov v prípade, že uvedie nesprávne údaje v žiadosti, pričom aj zo samotnej povahy inštitútu čestného vyhlásenia vyplýva skutočnosť, že údaje v ňom uvedené majú byť pravdivé.
Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaný des. R. U. dopustil, kvalifikovaný ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona.
Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaného a to tým, že vylákal od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane majetku.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia slobody súd aplikoval u obžalovaného des. R. U. ustanovenia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona.
U obžalovaného des. R. U. bral súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona.
Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou 3 až 10 rokov vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a prevahu poľahčujúcich okolností, a preto upravil trestnú sadzbu za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona tak, že znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu. Po vyhodnotení uvedených skutočností dospel súd k záveru, že pre výchovné pôsobenie na obžalovaného nie je potrebné uložiť trest, ktorý je spojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Súd je toho názoru, že vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu, jeho spoločenskú nebezpečnosť, riadne vedenie života obžalovaného pred spáchaním trestného činu, postačí uložiť výchovný podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, preto z uvedeného dôvodu obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, ktorý mu podmienečne odložil a zároveň uložil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky a nariadil probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe, ako aj obžalovanému uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, pričom uložený trest považoval za primeraný a dostatočný na nápravu obžalovaného. Počas určenej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania. V opačnom prípade súd i počas plynutia skúšobnej doby, nariadi výkon takto odloženého trestu.
Keďže poškodený Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, zastúpený splnomocnencom poškodeného JUDr. Ondrejom Kalamárom, si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, avšak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody a na takéto rozhodnutie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predlžilo by ho, súd odkázal poškodeného podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
svojím konaním vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a tak mu spôsobil väčšiu škodu,
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Trenčíne do 15 dní od oznámenia rozsudku.