Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/135/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 45869464, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou verita, s. r. o., so sídlom Bratislava, Karpatská 18, IČO: 35940875, proti povinnému T. Y., nar. X. X. XXXX, trvale bytom V., R. G. XXXX/X, vedenej pod sp. zn. EX 385/13 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, Exekútorský úrad so sídlom Rimavská Sobota, Kálmána Mikszátha 268, o vymoženie 1.659,70 EUR s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. -13 zo dňa 10. 6. 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Konštatoval, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a. s., ktorý bol vydaný dňa 2. 3. 2012 pod sp. zn. IIB12100096. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere, ktorú dňa 2. 4. 207 uzatvoril právny predchodca oprávneného s povinným. Z priložených listinných dôkazov mal okresný súd za preukázané, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc spor medzi povinným a oprávneným rozhodnúť na existencii rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 11.2 Obchodných podmienok pre úver. Preto exekučný súd v prvom rade skúmal, či bola rozhodcovská doložka platne uzavretá. Vyslovil právny názor, že základnou podmienkou existencie rozhodcovskej doložky je jej písomná forma, ktorá je však zachovaná len v prípade, ak je táto doložka obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, prípade vo vzájomne vymenených listoch. Preskúmaním listinných dôkazov následne zistil, že nie je zrejmé, že by boli Obchodné podmienky pre úver zmluvnými stranami podpísané a datované. Na základe uvedeného konštatoval, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho okresný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, a teda, rovnakým spôsobom je s ním potrebné aj nakladať. Konkrétne to znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z . V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd, okrem iného, zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný), ako aj po stránke materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia). V rámci tohto skúmania však exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu a ani rozhodcovského súdu,

teda sa ani zaoberať otázkou, či zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ďalej uviedol, že právny predchodca oprávneného ako banka si plnil len zákonnú povinnosť podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ponúknuť klientom uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, čo právny predchodca oprávneného aj urobil. Rozhodcovská doložka naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky potom ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tejto súvislosti citoval množstvo súdnych rozhodnutí týkajúcich sa oprávnenia exekučného súdu v exekučnom konaní skúmať charakter rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. V závere odvolania poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , kde tento judikoval, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Na základe uvedeného oprávnený navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, napadnuté uznesenie preskúmal a odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením (ďalej aj „“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia ako vecne správne potvrdil.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V preskúmavanej veci bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané v štádiu exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle . Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie (a zároveň povinnosť) vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu tak, ako na to správne poukázal odvolateľ a ako to vyplýva aj z ním citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012). Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný ( a Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok. Prípadný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má totiž za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy chrániacej dotknuté osoby pred negatívnymi následkami výkonu

rozhodnutia vydaného orgánom v rozpore so zákonným zmocnením. Správnosť uvedeného záveru je podporená i ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď tento napr. v uznesení sp. zn. -19 z 23. novembra 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.

Odvolací súd preskúmaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise zistil, že v texte úverovej zmluvy zo dňa 2. 4. 2007 sú právnym predchodcom oprávneného vopred predtlačené prehlásenia žiadateľa o úver mimo iného o tom, že súhlasí s Obchodnými podmienkami pre úver a prijíma návrhy v nich predložené. Súčasne potvrdzuje prevzatie Obchodných podmienok pre úver. Text rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere uvedený nie je. K fotokópii zmluvy o úvere zo dňa 2. 4. 2007, na ktorej je podpis povinného, pripojil oprávnený fotokópiu Obchodných podmienok pre úver, v ktorých článku 11.2 je o. i. uvedené, že „klient prijíma návrh banky na riešenie sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a Obchodnými podmienkami pre úver, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo Obchodných podmienok pre úver, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom ....... podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu Stáleho rozhodcovského súdu .... podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.“ Na Obchodných podmienkach pre úver nie je podpis povinného ako žiadateľa o úver a ani podpis právneho predchodcu oprávneného.

Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „“) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli ( ).

Podľa nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa .

Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku na šiestej strane uviedol, že má právomoc o žalobe doručenej žalobcom rozhodovať. Citoval pritom obsah rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 11.2 Obchodných podmienok pre úver. Rozhodcovská doložka však podľa názoru odvolacieho súdu nebola v danom prípade platne uzavretá.

Z ustanovenia § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve zo dňa 2. 4. 2007, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, nie je splnená. V zmysle ustanovenia zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy, preto bolo potrebné, aby súd na základe Obchodných podmienok pre úver ustálil, či možno dojednanie o rozhodcovskej doložke uvedenej v článku 11.2 týchto všeobecných dojednaní považovať za rozhodcovskú doložku k zmluve. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu. Formálna podmienka písomnej formy rozhodcovskej zmluvy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených Obchodných podmienok, pre úver nie je zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda, že by došlo k podpisu uvedených všeobecných podmienok obidvoma sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, keď podpis zmluvných strán na Obchodných podmienkach pre úver absentuje. Rovnako nie je zachytená vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Časť obsahu zmluvy možno podľa zákona

č. určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Ak je však obsahom týchto všeobecných obchodných podmienok rozhodcovská doložka, vzhľadom na jej značný význam pre účastníkov zmluvy a zmysel kogentnej a pomerne striktnej právnej úpravy , je nutné, aby uvedené všeobecné obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku boli osobitne zmluvnými stranami podpísané. Správnosť uvedeného názoru možno oprieť o skutočnosť, že vychádza z Modelového zákona Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo o medzinárodnej komerčnej arbitráži (UNCITRAL), ktorý však podľa dôvodovej správy k zákonu o rozhodcovskom konaní bol prevzatý do slovenského právneho poriadku s určitými odlišnosťami. Uvedeným odlišným spôsobom bol do slovenského právneho poriadku prebratý článok 7 UNCITRAL, ktorý vo všeobecnosti našiel svoje vyjadrenie v znení . Kým však čl. 7 UNCITRAL v ods. 5 stanovuje: „the reference in a contract to any document containing an arbitration clause constitutes an arbitration agreement in writing, provided that the reference is such as to make that clause part of the contract“, teda, že i odkaz v zmluve na akýkoľvek iný dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku (napríklad na všeobecné zmluvné podmienky) predstavuje rozhodcovskú doložku v písomnej forme, ust. dojednanie rozhodcovskej doložky odkazom na iný dokument (napr. všeobecné obchodné podmienky) neupravuje. Z uvedeného dôvodu je odvolací súd názoru, že zákonodarca nemal v úmysle umožniť dojednanie rozhodcovskej doložky odkazom na iný dokument rozhodcovskú doložku obsahujúci, ak tento iný dokument nebol zmluvnými stranami podpísaný. Možno, teda, zhrnúť, že pokiaľ osoba, ktorá návrh rozhodcovskej doložky druhej zmluvnej strane predkladá, hodlá dohodnúť rozhodcovskú doložku nie priamo v zmluve, ktorú zmluvné strany podpisujú, ale len odkazom na všeobecné obchodné podmienky rozhodcovskú doložku obsahujúce, je povinná uvedené všeobecné obchodné podmienky svojmu kontrahentovi predložiť na podpis. Uvedenej povinnosti sa pritom nemožno zbaviť skrz všeobecné, veriteľom predtlačené, vyhlásenia žiadateľa o úver obsiahnuté v zmluve o úvere, že súhlasí s Obchodnými podmienkami pre úver, nemá k nim žiadne výhrady a prijíma návrhy v nich predložené. Nie je totiž obvyklé a ani v súlade s účelom zákona o rozhodcovskom konaní uzatvárať rozhodcovskú doložku, obsah ktorej je obsiahnutý len v prílohe v Obchodných podmienkach pre úver, bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Uvedený postup potom evokuje úmysel strany, ktorá zmluvu i Obchodné podmienky pre úver vypracovala, založiť právomoc konkrétneho rozhodcovského súdu bez toho, aby o tejto skutočnosti mala druhá zo zmluvných strán vedomosť. Navyše je možné konštatovať, že oprávnený nepreukázal, že ním predložené Obchodné podmienky pre úver boli súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Z fotokópie nikým nepodpísaného a nedatovaného samostatne predloženého dokumentu túto skutočnosť zistiť nemožno.

Ak v danom prípade rozhodcovská doložka nebola dojednaná, nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o nárokoch oprávneného vyplývajúcich z úverovej zmluvy zo dňa 2. 4. 2007. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a. s. dňa 2. 3. 2012 pod sp. zn. IIB12100096 nie je v zmysle § 41 Exekučného poriadku spôsobilým (materiálne vykonateľným) exekučným titulom, čo je prvoradým dôvodom pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Nakoľko exekučný súd správne dospel k záveru, že rozhodcovská doložka vôbec nebola uzatvorená, nemusel sa už odvolací súd zaoberať zjavne neopodstatnenými námietkami odvolateľa ohľadne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným a posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorými argumentmi navyše okresný súd svoje rozhodnutie ani neodôvodnil.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, je vo výroku vecne správne, preto ho podľa , potvrdil.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.