Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/42/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a Mgr. Ingrid Vallovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, dieťa rodičov: matka - C. G., nar. XX XX. XXXX, bytom H. N. XXX a B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Na T. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky a kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. apríla 2013, č. k. -73, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. H. G., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 50 eur na sumu 120 eur mesačne, počnúc od 28. novembra 2012, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. -48 zo dňa 22. apríla 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. -70 zo dňa 8. septembra 2010 v časti určenia výživného.

Zročné výživné za čas od 28. novembra 2012 do 30. septembra 2013 predstavuje sumu 807 eur, ktorú otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého H. zo sumy 50 eur na sumu 250 eur mesačne, počnúc dňom nástupu maloletého dieťaťa do materskej školy, teda dňom 03. 09. 2012.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného nebol podaný dôvodne, preto je potrebné tento návrh ako nedôvodný zamietnuť. V čase rozvodu manželstva poberala matka maloletého dieťaťa čiastočný invalidný dôchodok, rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, čo predstavovalo na jej strane mesačný príjem vo výške 316,87 eura. V súčasnosti dosahuje z predmetných plnení príjem vo výške 371,20 eura, čo predstavuje zvýšenie príjmu o sumu okolo 54 eur. K zmene pomerov došlo aj u otca, ktorý v čase rozvodu manželstva dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 266,60 eura, pričom mal zároveň ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči B. D.. V súčasnosti je otec maloletého dieťaťa nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu, vyživovacia povinnosť mu voči B. D. odpadla. V konaní sa nepreukázalo, že by otec niekde nelegálne pracoval a dosahoval tak príjem z takejto činnosti, pričom všetky výdavky spojené

s bývaním, stravovaním a všetky svoje bežné potreby hradí otec z príjmu svojej manželky. K zmene pomerov došlo aj na strane maloletého dieťaťa, ktoré je takmer o dva a pol roka staršie. So zvyšujúcim sa vekom maloletého dieťaťa preukázateľne súvisia zvýšené výdavky matky na zabezpečenie jeho stravovania, ošatenia a ďalších odôvodnených potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravému rozvoju dieťaťa. V zmysle vykonaného dokazovania dospel však súd k záveru, že hoci zvyšujúci sa vek maloletého dieťaťa odôvodňuje skôr zvýšenie vyživovacej povinnosti, podstatná zmena pomerov na strane otca spočívajúca v tom, že otec je bez akéhokoľvek príjmu, čo mu nedovoľuje prispievať na výživu maloletého H. vyšším výživným, než ako to bolo určené pri rozvode manželstva. Preto súd návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol. Otec síce deklaruje, že si prácu hľadá, podľa názoru súdu však nevyvíja dostatočné úsilie a nevyužíva všetky možnosti a nástroje na trhu práce, aby si prácu aj skutočne našiel, a aby tak bolo v jeho možnostiach a schopnostiach riadne zabezpečiť všetky potreby svojho maloletého dieťaťa. Otec si musí uvedomiť, že výdavky na maloleté dieťa sa budú jeho zvyšujúcim sa vekom neustále zvyšovať a na ich úhrade sa nemôže podieľať len matka, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť navyše plní aj osobnou starostlivosťou. S poukazom na uvedené skutočnosti návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol kolízny opatrovník, odôvodniac ho tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd mal pri rozhodovaní zohľadniť, že maloleté dieťa je o dva a pol roka staršie ako v čase rozhodnom a so zvyšujúcim sa vekom dieťaťa preukázateľne súvisia zvýšené výdavky matky na zabezpečenie jeho starostlivosti a odôvodnených potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravému rozvoju dieťaťa. Otec mal. dieťaťa deklaroval, že si prácu hľadá, ale kolízny opatrovník má za to, že nevyvíja dostatočné úsilie a nevyužíva všetky možnosti a nástroje na trhu práce, aby si prácu aj skutočne našiel a v prvom rade by si ma uvedomiť, že výdavky na mal. dieťa sa budú s jeho zvyšujúcim sa vekom neustále zvyšovať a na ich úhrade sa nemôže podieľať len matka, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť navyše plní aj osobnou starostlivosťou. U otca mal. dieťaťa nastala však zmena v tom, že mu skončila vyživovacia povinnosť k synovi B.i D., čo mal prvostupňový súd zohľadniť. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla aj matka, odôvodniac ho tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko v dostatočnej miere nezisťoval zamestnanie a prácu povinného B. G., i napriek tomu, že na toto výslovne na pojednávaní poukázala, tiež súdu uviedla, že jeho genézu zamestnaní má zistený poverený policajt OO PZ Nitra, ktorý vykonával šetrenie vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy. Poverený príslušník uviedol, že manželka otca L. G. uviedla, že otec sa nemôže dostaviť na výsluch, nakoľko je v zamestnaní. Aj napriek tomu otec tvrdí, že nemá prácu. Súd nezohľadnil ani to, že sa zamestnaniu vyhýba, nakoľko je dobrovoľne nezamestnaný a napriek tomu žije nad pomery, teda dokáže za mesiac prefajčiť desiatky eur, navštevovať stávkové kancelárie, na čo ju upozornila aj jeho súčasná manželka. Od rozhodovania o výživnom nastala zmena v tom, že otec má už len jednu vyživovaciu povinnosť, maloletý začal navštevovať materskú školu. Súd neakceptoval ani to, že počas manželstva si zobrali pôžičku na jej meno, pričom peniaze z pôžičky išli na nedoplatok otca spred ich manželstva a ostatné minul pre ňu na neznáme veci. Všetky tieto dlhy platí iba ona. Súd zohľadnil jej podiel v dome v 1/8 a sudca jej navrhol, aby svoju čiastku predala, aby mala peniaze. Nepovedal jej, kde by mala potom bývať. Súd riadne neprešetril príjem povinného. V mesiaci september 2013 jej skončí rodičovská dovolenka, pričom perspektíva, že s jej zdravotným stavom si nájde nejaké zamestnanie, je mizivá. Trvá na tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, preto žiadala uložiť otcovi vyživovaciu povinnosť aspoň v sume 75 eur mesačne od podania návrhu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok podľa na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa a dospel k záveru, že odvolania kolízneho opatrovníka a matky sú dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3).

Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V ustanovení Zákona o rodine, ako aj v ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu. Z ustanovení Zákona o rodine a tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, zvýšenie príjmu, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy alebo vyšším vekom oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby.

Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, vychádzal z dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa a výsluchu účastníkov konania na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že od ostatného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a to jednak uplynutím času od ostatného rozhodovania o výživnom (rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 22. 04. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 08. 09. 2010), ale najmä tým, že od 03. 09. 2012 nastúpilo do materskej školy, čím došlo k nárastu jeho odôvodnených potrieb. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej príjem oproti ostatnému rozhodnutiu poklesol, pretože t. č. poberá už len invalidný dôchodok a prídavky na dieťaťa, avšak už nepoberá rodičovský príspevok. Matka napriek svojmu zdravotnému stavu mala snahu zamestnať sa, pracovala vo firme Boccaccio, spol. s. r. o. Nitra na základe dohody o vykonaní práce, avšak zamestnávateľ s ňou ukončil pracovný pomer z dôvodu zlého zdravotného stavu. K zmene došlo aj u otca, ktorý bol po ostatnom rozhodnutí o výžinom v čase od 02. 04. 2011 do 01. 08. 2012 evidovaný ako nezamestnaný a vyradený bol na jeho žiadosť. V

konaní nepreukázal, že si aktívne hľadá prácu. Ďalšou podstatnou zmenou na jeho strane je odpadnutie vyživovacej povinnosti voči B. D.. Odvolací súd, po zohľadnení uvedených skutočností, ako aj toho, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, zohľadnil tiež to, že podľa tvrdenia samotného otca na odvolacom pojednávaní minie mesačne 50 eur na cigarety a 30 eur na telefón, teda, pokiaľ má peniaze na tieto výdavky, je v jeho schopnostiach platiť výživné vo zvýšenej sume. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil a vyživovaciu povinnosť otca na mal H. G. zvýšil zo sumy 50 eur na sumu 120 eur mesačne, počnúc od 28. 11. 2012, teda od podania návrhu. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu potom vzniklo zročné výživné za čas od 28. 11. 2012 do 30. 09. 2013 predstavujúce 807 eur (70 eur : 30 dní x 3 dni = 7 eur za mesiac november 2012 + 10 x 70 eur zvýšené výživné za december 2012 až september 2013 + nezaplatené výživné po 50 eur za dva mesiace), ktorú otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa a , a keďže ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.